Do voľby na post generálneho riaditeľa RTVS sa prihlásilo osem kandidátov: Peter Badač, Tibor Búza, Ivan Golian, Peter Janků, Ľuboš Machaj, Jaroslav Rezník, Vladimír Seman a Daniel Živica. Posledný menovaný sa svojej kandidatúry vzdal.

Komisia odborníkov, ktorú zriadil parlamentný výbor pre kultúru a médiá, odporučila jedného z dvojice Tibor Búza a Ľuboš Machaj. Machaj sa stal aj kandidátom hnutia OĽaNO. Pozreli sme sa preto na to, akú víziu predstavil predstavil vo svojom projekte riadenia a rozvoja RTVS na najbližších päť rokov.
Aktualizácia: V prvom kole voľby nezískal ani jeden zo siedmich kandidátov potrebný počet hlasov. Do druhého kola voľby postupujú Ľuboš Machaj a Jaroslav Rezník. Za Machaja hlasovalo z prítomných 137 poslancov 67 a Rezníka podporilo 41. Tibor Búza získal 22 hlasov, Peter Janků a Vladimír Seman dostali po jednom hlase, Peter Badač ani Ivan Golian nezískali žiaden hlas. Druhé kolo voľby bude zajtra, vo štvrtok 30. 6. po 11.00 h.
Projekt „Sto a sedemdesiat“
Ľuboš Machaj svoj projekt nazval „Sto a sedemdesiat“. Číslovky v názve odkazujú na výročia rozhlasu a televízie. V roku 2026 bude Slovenský rozhlas oslavovať 100 rokov a Slovenská televízia oslávi 70 rokov od svojho vzniku. Jeho víziou je, aby si pri týchto okrúhlych výročiach poslucháči a diváci povedali: „Platiť koncesie má zmysel“.
Ako problém vidí, že verejnoprávnemu vysielateľovi sa nedarí zastaviť alarmujúci odliv poslucháčov a divákov. „Mnohí z nich prechádzajú do priestoru sociálnych sietí, ale ani tu sa RTVS nedarí zaujať ich svojou online ponukou“, uvádza v projekte.
Súčasný manažment RTVS kritizuje, že o publikum bojuje zábavnými formátmi, ktoré „sa na seba podobajú ako vajce vajcu“ a majú miesto skôr v súkromných médiách, a to na úkor pôvodnej tvorby a ďalších verejnoprávnych formátov.

Viac pôvodnej tvorby, lepšie spravodajstvo a koniec Trojky
Ako pozitívum vníma seriály Priznanie a Hniezdo s tým, že „takýchto či podobných formátov by malo byť viac“. Navrhuje tiež formát denného seriálu, ktorý „musí priniesť atraktívnu tému“. Koľko seriálov by malo pribudnúť, v akom časovom horizonte a kde bude hľadať zdroje na zvýšenie pôvodnej tvorby, nešpecifikoval.
Na rozdiel od svojich protikandidátov sa vo svojom projekte nevenuje detskému divákovi, len konštatuje, že je dôležité „zachovanie a podpora detského vysielania vo víkendových predpoludňajších vysielacích slotoch“.
Čo sa týka národnostného vysielania na Dvojke, navrhuje ho presunúť na spravodajskú stanicu :24. S Trojkou vo svojom projekte nepočíta. Zdôvodňuje to tým, že sa „programovo stále viac prekrýva s Dvojkou“, kde sa môže vytvoriť priestor na vysielanie relácií z archívu. Ušetrené financie chce presunúť do spravodajstva.
Machaj vo svojom projekte zhodnotil vývoj RTVS od roku 2011, sledovanosť a počúvanosť jednotlivých okruhov, pričom najmä v televíznom vysielaní vníma ako dlhodobo problémovú oblasť spravodajstva a jeho nízku sledovanosť v porovnaní so sledovanosťou hlavných spravodajských relácií komerčných televízií, a rovnako nízku návštevnosť spravodajského webu RTVS v porovnaní s komerčnými spravodajskými portálmi.
Nový rozhlasový okruh
Bývalý programový riaditeľ Slovenského rozhlasu sa už na verejnom vypočutí pred mediálnym výborom a odbornou komisiou venoval najmä rozhlasu a jeho hlavnej programovej službe – Rádiu Slovensko, ktoré by malo posilniť svoj informačný rozmer a neklásť až taký dôraz na hudobnú zložku.
Jeho víziou je po televízii preklápanie rozhlasového vysielania z analógovej do digitálnej podoby. V roku 2026 by chcel pri príležitosti 100. výročia spustiť spravodajsko-publicistický kanál Rádio 24.

Zhodnotenie projektu
Hoci sa Machaj vo svojom projekte podrobne venuje porovnaniu rozpočtov RTVS za posledných desať rokov, neuviedol, ako by sa malo finacovanie telerozhlasu vyvíjať v ďalších rokoch. V prezentácii skonštatoval, že financovanie RTVS je v súčasnom nastavení nedostatočné, nepriniesol však návrhy na jeho zmenu.
Uviedol dva spôsoby: za neschodnú cestu považuje zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ako schodnú vidí doplnenie financovania RTVS o príspevok štátu. V kontexte zhruba 150-miliónového rozpočtu tejto inštitúcie, na ktorý sa občania SR skladajú, je však dôležité poznať, akú stratégiu si kandidát zvolil a ako ju chce dosiahnuť.
V kapitole „Budúcnosť“ uvádza, že cieľom jeho projektu je ukázať, „že verejnoprávny RTVS sa môže v horizonte piatich rokov stať rešpektovaným médiom“. Prioritou má byť tiež to, aby sa RTVS stal „informačným lídrom“, čo sa dá dosiahnuť len „profesionálnym spravodajským tímom“. Hoci sú to legitímne a bezpochyby správne ciele, v projekte nám chýbali konkrétnejšie návrhy aj s prípadným časovým obdobím realizácie.
Kvalitu projektu znižujú grafy, ktoré dopĺňajú písaný text. Často v nich nie je uvedené, čoho sa graf týka, chýba označenie jednotlivých osí, uvedenie hodnôt, ktoré graf zobrazuje a popis legendy. Čitateľ si tak musí prečítať celý text a dedukovať, čo má graf znázorňovať. Ako príklad uvádzame dva:


Kto je Ľuboš Machaj?
V televízii a rádiách sa pohybuje celý svoj profesionálny život. V roku 1978 začínal vo vtedajšom Československom rozhlase v Bratislave ako dramaturg v redakcii hier pre deti a mládež a neskôr ako redaktor a moderátor relácie Pozor, zákruta!. Od roku 1984 až do roku 1990 pôsobil ako dramaturg rozprávkových hier.
V rokoch 1990 až 1993 bol riaditeľom Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, odkiaľ odišiel do Rádia Twist, kde zastával post programového riaditeľa. V roku 2003 odišiel z rádia do televízie kde bol tri roky šéfdramaturgom druhého programu Slovenskej televízie (STV). V roku 2006 zamieril opäť do Slovenského rozhlasu (SRo) na pozíciu riaditeľa sekcie programu.
V roku 2011, po spojení televíznej a rozhlasovej časti do jednej inštitúcie RTVS, sa stal na krátko riaditeľom programu v STV a odvtedy externe spolupracuje s telerozhlasom na príprave programov ako napríklad Čo sa stalo s Robom Rothom, Bola raz jedna povesť alebo SK Dejiny.
Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde študoval na Katedre estetickej výchovy a slovenčiny.