Do voľby na post generálneho riaditeľa RTVS sa prihlásilo osem kandidátov: Peter Badač, Tibor Búza, Ivan Golian, Peter Janků, Ľuboš Machaj, Jaroslav Rezník, Vladimír Seman a Daniel Živica. Posledný menovaný sa svojej kandidatúry vzdal.
Čítajte viac Kandidát na riaditeľa RTVS Rezník: Z outsidera favorit? Jeho vízia neprináša nič revolučné
Komisia odborníkov, ktorú zriadil parlamentný výbor pre kultúru a médiá, odporučila jedného z dvojice Tibor Búza a Ľuboš Machaj. Machaj sa stal aj kandidátom hnutia OĽaNO. Pozreli sme sa preto na to, akú víziu predstavil predstavil vo svojom projekte riadenia a rozvoja RTVS na najbližších päť rokov.
Aktualizácia: V prvom kole voľby nezískal ani jeden zo siedmich kandidátov potrebný počet hlasov. Do druhého kola voľby postupujú Ľuboš Machaj a Jaroslav Rezník. Za Machaja hlasovalo z prítomných 137 poslancov 67 a Rezníka podporilo 41. Tibor Búza získal 22 hlasov, Peter Janků a Vladimír Seman dostali po jednom hlase, Peter Badač ani Ivan Golian nezískali žiaden hlas. Druhé kolo voľby bude zajtra, vo štvrtok 30. 6. po 11.00 h.
Projekt „Sto a sedemdesiat“
Ľuboš Machaj svoj projekt nazval „Sto a sedemdesiat“. Číslovky v názve odkazujú na výročia rozhlasu a televízie. V roku 2026 bude Slovenský rozhlas oslavovať 100 rokov a Slovenská televízia oslávi 70 rokov od svojho vzniku. Jeho víziou je, aby si pri týchto okrúhlych výročiach poslucháči a diváci povedali: „Platiť koncesie má zmysel“.
Ako problém vidí, že verejnoprávnemu vysielateľovi sa nedarí zastaviť alarmujúci odliv poslucháčov a divákov. „Mnohí z nich prechádzajú do priestoru sociálnych sietí, ale ani tu sa RTVS nedarí zaujať ich svojou online ponukou“, uvádza v projekte.
Súčasný manažment RTVS kritizuje, že o publikum bojuje zábavnými formátmi, ktoré „sa na seba podobajú ako vajce vajcu“ a majú miesto skôr v súkromných médiách, a to na úkor pôvodnej tvorby a ďalších verejnoprávnych formátov.
Čítajte viac Poslanci volia nového riaditeľa RTVS. Kto bol na čele telerozhlasu doteraz?
Viac pôvodnej tvorby, lepšie spravodajstvo a koniec Trojky
Ako pozitívum vníma seriály Priznanie a Hniezdo s tým, že „takýchto či podobných formátov by malo byť viac“. Navrhuje tiež formát denného seriálu, ktorý „musí priniesť atraktívnu tému“. Koľko seriálov by malo pribudnúť, v akom časovom horizonte a kde bude hľadať zdroje na zvýšenie pôvodnej tvorby, nešpecifikoval.
Na rozdiel od svojich protikandidátov sa vo svojom projekte nevenuje detskému divákovi, len konštatuje, že je dôležité „zachovanie a podpora detského vysielania vo víkendových predpoludňajších vysielacích slotoch“.
Čo sa týka národnostného vysielania na Dvojke, navrhuje ho presunúť na spravodajskú stanicu :24. S Trojkou vo svojom projekte nepočíta. Zdôvodňuje to tým, že sa „programovo stále viac prekrýva s Dvojkou“, kde sa môže vytvoriť priestor na vysielanie relácií z archívu. Ušetrené financie chce presunúť do spravodajstva.
Machaj vo svojom projekte zhodnotil vývoj RTVS od roku 2011, sledovanosť a počúvanosť jednotlivých okruhov, pričom najmä v televíznom vysielaní vníma ako dlhodobo problémovú oblasť spravodajstva a jeho nízku sledovanosť v porovnaní so sledovanosťou hlavných spravodajských relácií komerčných televízií, a rovnako nízku návštevnosť spravodajského webu RTVS v porovnaní s komerčnými spravodajskými portálmi.
Nový rozhlasový okruh
Bývalý programový riaditeľ Slovenského rozhlasu sa už na verejnom vypočutí pred mediálnym výborom a odbornou komisiou venoval najmä rozhlasu a jeho hlavnej programovej službe – Rádiu Slovensko, ktoré by malo posilniť svoj informačný rozmer a neklásť až taký dôraz na hudobnú zložku.
Jeho víziou je po televízii preklápanie rozhlasového vysielania z analógovej do digitálnej podoby. V roku 2026 by chcel pri príležitosti 100. výročia spustiť spravodajsko-publicistický kanál Rádio 24.
Čítajte viac Dva seriály ročne, detský kanál či spoplatnenie Trojky. Kandidáti na šéfa RTVS predstavili svoje vízie
Zhodnotenie projektu
Hoci sa Machaj vo svojom projekte podrobne venuje porovnaniu rozpočtov RTVS za posledných desať rokov, neuviedol, ako by sa malo finacovanie telerozhlasu vyvíjať v ďalších rokoch. V prezentácii skonštatoval, že financovanie RTVS je v súčasnom nastavení nedostatočné, nepriniesol však návrhy na jeho zmenu.
Uviedol dva spôsoby: za neschodnú cestu považuje zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ako schodnú vidí doplnenie financovania RTVS o príspevok štátu. V kontexte zhruba 150-miliónového rozpočtu tejto inštitúcie, na ktorý sa občania SR skladajú, je však dôležité poznať, akú stratégiu si kandidát zvolil a ako ju chce dosiahnuť.
V kapitole „Budúcnosť“ uvádza, že cieľom jeho projektu je ukázať, „že verejnoprávny RTVS sa môže v horizonte piatich rokov stať rešpektovaným médiom“. Prioritou má byť tiež to, aby sa RTVS stal „informačným lídrom“, čo sa dá dosiahnuť len „profesionálnym spravodajským tímom“. Hoci sú to legitímne a bezpochyby správne ciele, v projekte nám chýbali konkrétnejšie návrhy aj s prípadným časovým obdobím realizácie.
Kvalitu projektu znižujú grafy, ktoré dopĺňajú písaný text. Často v nich nie je uvedené, čoho sa graf týka, chýba označenie jednotlivých osí, uvedenie hodnôt, ktoré graf zobrazuje a popis legendy. Čitateľ si tak musí prečítať celý text a dedukovať, čo má graf znázorňovať. Ako príklad uvádzame dva:
Foto: NRSR
Foto: NRSR
Kto je Ľuboš Machaj?
V televízii a rádiách sa pohybuje celý svoj profesionálny život. V roku 1978 začínal vo vtedajšom Československom rozhlase v Bratislave ako dramaturg v redakcii hier pre deti a mládež a neskôr ako redaktor a moderátor relácie Pozor, zákruta!. Od roku 1984 až do roku 1990 pôsobil ako dramaturg rozprávkových hier.
V rokoch 1990 až 1993 bol riaditeľom Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, odkiaľ odišiel do Rádia Twist, kde zastával post programového riaditeľa. V roku 2003 odišiel z rádia do televízie kde bol tri roky šéfdramaturgom druhého programu Slovenskej televízie (STV). V roku 2006 zamieril opäť do Slovenského rozhlasu (SRo) na pozíciu riaditeľa sekcie programu.
V roku 2011, po spojení televíznej a rozhlasovej časti do jednej inštitúcie RTVS, sa stal na krátko riaditeľom programu v STV a odvtedy externe spolupracuje s telerozhlasom na príprave programov ako napríklad Čo sa stalo s Robom Rothom, Bola raz jedna povesť alebo SK Dejiny.
Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde študoval na Katedre estetickej výchovy a slovenčiny.