Spomedzi siedmich kandidátov na post riaditeľa RTVS (ôsmy kandidát Daniel Živica odstúpil) posunuli poslanci parlamentu do druhého kola Ľuboša Machaja a Jaroslava Rezníka.
Za Machaja hlasovalo z prítomných 137 poslancov 67 a Rezníka podporilo 41. Horúcim kandidátom bol aj Tibor Búza, ktorý však získal len 22 hlasov. Druhé kolo voľby bude zajtra, vo štvrtok 30. 6. po 11.00 h.
Pozreli sme sa bližšie na projekty kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola. V tomto článku sa venujeme projektu Jaroslava Rezníka, zhodnotenie projektu jeho protikandidáta Ľuboša Machaja si môžete prečítať v tomto článku:
Čítajte viac Kandidát na riaditeľa RTVS Machaj: Všeobecný, nič nehovoriaci projekt s grafickými chybami
Projekt „Tajomstvo rovnováhy“
Jaroslav Rezník nazval svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS ako „Tajomstvo rovnováhy 2.0.2027“. Zúročil v ňom svoje znalosti mediálneho prostredia a detailné poznanie RTVS zo svojho päťročného pôsobenia na jej čele.
Už v úvode upozorňuje na „chronický stav podfinancovania verejnoprávnych médií“ s tým, že napriek tomu rastú „nároky a očakávania elít na ich výkon“. Nezabudol upozorniť na nezmenenú výšku koncesionárskych poplatkov, ktoré sú už takmer dvadsať rokov na úrovni 4,64 eura mesačne, pričom príjem do rozpočtu RTVS v posledných rokoch znižuje aj oslobodenie dôchodcov a ďalších skupín od ich platenia.
Hoci navrhuje ich zvýšenie, konkrétnu sumu v projekte neuviedol. Pomohol si len porovnaním s krajinami EÚ, kde bola v roku 2021 ich priemerná výška 10,40 eura mesačne.
Rekapitulácia úspešných projektov
V zhodnotení svojho súčasného päťročného funkčného obdobia zdôrazňuje vyrovnaný rozpočet, zníženie investičného dlhu, obnovenie detskej tvorby, koprodukciu filmov, spustenie troch televíznych okruhov a stúpajúcu sledovanosť. Musíme však podotknúť, že hoci celodenný podiel na trhu dosiahol 15,1%, čo je najlepší výsledok za posledných 11 rokov, RTVS je stále trhovou trojkou a pozície dvoch komerčných televízií neohrozuje.
Rezník upozorňuje aj na výsledky kontinuálneho prieskumu agentúry Median, v ktorom respondenti označujú spravodajstvo RTVS pravidelne ako najobjektívnejšie. Spravodajstvo pritom patrilo k Achillovej päte RTVS, keď po nástupe nového manažmentu odišlo niekoľko desiatok dlhoročných redaktorov a po nezvládnutí spravodajského pokrytia začiatku vojny na Ukrajine skončil na svojom poste aj riaditeľ spravodajstva a publicistiky Vahram Chuguryan. Na verejnom vypočutí ho Rezník napriek tomu obhajoval a nevyjadril sa ani k výške jeho medializovaného odstupného.
Čítajte viac Poslanci volia nového riaditeľa RTVS. Kto bol na čele telerozhlasu doteraz?
Priority novej päťročnice
Prioritami do nasledujúceho päťročného obdobia by malo byť „kontinuálne pokračovanie snaženia“ z posledných piatich rokov, ktorého výsledkom je „najlepší stav RTVS od jeho vzniku v roku 2010 vo všetkých kľúčových parametroch“. Rezník kladie dôraz na vyrovnaný rozpočet a zmenu nastavenia financovania.
Významnou investíciou má byť zrekonštruovanie výškovej, 28 poschodovej budovy v Mlynskej doline, z ktorej by sa mal stať akýsi kultúrny hub a sídlili by tam všetky inštitúcie spolupracujúce s RTVS (Audiovizuálny fond, Slovenský filmový ústav, Národné osvetové centrum, Fond na podporu umenia, Hudobné centrum, a pod.). Náklady sa hýbu v desiatkach miliónoch eur.
Novinky pre divákov a poslucháčov
Rezník v projekte poukazuje na postupnú zmenu diváckych návykov, keď s rozmachom streamovacích služieb nastáva odklon od lineárneho vysielania a sledovania obsahu len na televíznej obrazovke. Na tento vlak už naskočili Markíza s Voyom aj Joj so službou Joj Play. Či sa týmto smerom uberie aj RTVS, podrobnejšie nerozvádza a hovorí len všeobecne o „VOD platforme aj pre Smart TV“.
Čo sa týka ďalších plánov, v televízii chce vybudovať nový detský televízny okruh dostupný len na online platformách (mobily, tablety) aj s obsahom on demand. Personálne posilnené by mali byť spravodajstvo a seriálová tvorba, kde by mali vznikať interne denné seriály.
Rozhlasovou novinkou má byť od jesene 2023 nízkonákladový rozhlasový okruh Ľudovka šírený len digitálne.
Programovú štruktúru existujúcich televíznych a rozhlasových okruhov Rezník neplánuje skokovo meniť, aby sa nenarušil „divácky stereotyp a návyk“. Budúcnosť vidí najmä v nových médiách a digitálnych kanáloch, kde prioritou zostáva webový obsah. Vzniknúť by mal vlastný športový web.
Čítajte rozhovor Trojka si vie získať mladšieho diváka. Nie je len pre seniorov, hovorí jej šéfka Judita Gembická
Zhodnotenie projektu
Jaroslav Rezník predstavil konzervatívny projekt, v ktorom neprináša žiadne revolučné zmeny alebo odklon od doterajšieho smerovania RTVS. Chce rozvíjať nové stanice Šport a 24, ktoré spustil v závere svojho funkčného obdobia a zamerať sa hlavne na digitalizáciu a modernizáciu technológií a tiež štúdií pre spravodajstvo a šport.
Čo sa týka divácky atraktívneho obsahu, RTVS priniesla počas jeho obdobia niekoľko projektov, ako napríklad seriály Hniezdo a Priznanie alebo šou Pečie celé Slovensko, s ktorými úspešne konkurovala komerčným televíziám. Konkrétnejšie plány do ďalšej päťročnice však v projekte nie sú.
Hoci má verejnoprávny vysielateľ zo zákona daných „milión“ iných povinností, ako len prinášať programy, ktoré zaujmú mainstreamového diváka, práve tieto projekty budujú pozitívne vnímanie telerozhlasu verejnosťou.
V projekte chýba aj pomenovanie problémov v spravodajstve, ktorému Rezník čelil od nástupu do funkcie, a jasnejšie nastavenie pravidiel na zvýšenie kvality spravodajstva do budúcnosti, čo bolo tiež vážnou výhradou odbornej komisie, ktorá aj preto Rezníka zaradila do skupiny „nevyhovujúcich kandidátov“. Z pohľadu formy spracovania projekt ničím nenadchne, zarazí však nedostatočná kvalita použitých obrázkov a viaceré gramatické chyby.
Čítajte viac Dva seriály ročne, detský kanál či spoplatnenie Trojky. Kandidáti na šéfa RTVS predstavili svoje vízie
Kto je Jaroslav Rezník
Jaroslav Rezník vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Kariéru odštartoval v roku 1993 ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach. Po piatich rokoch prešiel do Bratislavy, kde viedol do roku 2005 Slovenský rozhlas. Následne pôsobil dva roky na ministerstve kultúry ako hlavný štátny radca.
Pred zvolením za generálneho riaditeľa RTVS bol 10 rokov šéfom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). Do čela telerozhlasu ho poslanci parlamentu zvolili 20. júna 2017. Päťročné funkčné obdobie mu vyprší 1. augusta 2022. Do ďalšieho obdobia opätovne kandidoval a postúpil do druhého kola voľby. Protikandidátom mu je Ľuboš Machaj.