Negatívne informácie v mediálnom éteri zdanlivo prevažujú, pretože pútajú väčšiu pozornosť publika. Zhodli sa na tom účastníci panelovej diskusie „Dobré správy nie sú sexy“, ktorú v pondelok zorganizovala Rada pre mediálne služby v rámci Mediálne pozitívneho týždňa. Ten vyhlásila od 19. do 25. júna pri príležitosti svetového Positive media day, ktorý pripadá na 22. jún.
Čítajte aj Ktorým slovenským médiám dôverujeme najviac a ktorým najmenej? Výsledky prináša medzinárodná štúdia
Sledovanejšie informácie sú ľahšie speňažiteľné
Anna Sámelová, vedúca spravodajstva a publicistiky RTVS a docentka katedry žurnalistiky Univerzity Komenského, v diskusii podotkla, že slovenské publikum nie je naučené platiť za obsah, preto naše médiá pracujú v dlhodobej existenčnej neistote. Pochopiteľne tak prinášajú informácie, pri ktorých predpokladajú vyššiu čítanosť, sledovanosť, počúvanosť alebo interakciu.
Témou dňa je regulácia sociálnych sietí
Stanislav Matějka, vedúci Analytického odboru Rady pre mediálne služby v tejto súvislosti upriamil pozornosť na algoritmy sociálnych sietí, ktoré ich používateľom zobrazujú práve príspevky s najväčšou interakciou, a to bez ohľadu na ich obsahové zameranie. Vychádzajú pritom najmä z dovtedajšieho správania používateľa. Upozornil preto na neustále silnejúcu potrebu efektívnej regulácie digitálnych platforiem, ktorá má okrem iného prispieť aj k väčšej transparentnosti ich fungovania. Tejto téme sa Rada pre mediálne služby dlhodobo venuje.
Čítajte aj Chystá sa exkluzívny dokument o Zuzane Čaputovej: Bude to jej rozlúčka s prezidentským palácom
Sociálne siete sú masovým médiom
Sámelová podotkla, že hoci považuje aktuálnu mediálnu reguláciu a legislatívu na Slovensku za veľmi kvalitnú, pripomenula, že „doposiaľ na všetky média sme boli po pár desaťročiach ich fungovania prikrátki. Keď však dokážeme problém pomenovať, vieme ho aj regulovať. A dnes sa takto učíme regulovať online prostredie.“ Za prvý dobrý krok v tejto súvislosti považuje, že digitálne platformy už nie sú považované len za technológiu, ale aj prostriedok masovej komunikácie.
Tragédie prežívame v priamom prenose
Diskutéri neopomenuli, že vďaka technológiám sme blízko diania tak, ako nikdy doteraz – o tragédiách sa dozvedáme bezprostredne po tom, ako nastanú, vojnu prežívame v priamom prenose. Psychologička organizácie IPčko Zuzana Juráneková preto vyzdvihla dôležitosť budovania si voči všadeprítomnému informačnému prostrediu primeranú odolnosť, inak nás zahltí.
Čítajte aj Poslanci schválili financie pre RTVS. Namiesto koncesií dostane od štátu 180 miliónov eur
Hrozí riziko retraumatizácie
„Zároveň nám správy vytvárajú aj efekt relatívneho bezpečia, odstupu, umožňujú nám uvažovať nad tým, ako by sme sa v rovnakej rizikovej situácii zachovali my. Prebúdzajú v nás empatiu s obeťami, motivujú k aktivite, ktorá môže ich situáciu aspoň čiastočne zlepšiť,“ vyzdvihla aj pozitívne účinky vystavenia negatívnym správam. Varovala však pred rizikom retraumatizácie pri nevhodnom mediálnom spracovaní takýchto tém.
Riziko rastie s vekom
K častej téze o rizikovom vplyve sociálnych sietí najmä na deti a mládež, ktoré sú považované za ich najčastejších používateľov, Martina Bolibruchová z organizácie Zmudri.sk poznamenala, že „mladí ľudia sa chodia na sociálne siete najmä zabávať, vyrástli s nimi, a tak vedia, čo na ktorej môžu robiť, na čo slúži, čo od nej očakávať“. Uozornila však, že „zástupcovia starších generácií sú menej schopní filtrovať, ktoré informácie sú dôveryhodné, pretože boli dlhé roky konzumentmi médií, ktorým sa dôverovalo neobmedzene“.
Čítajte aj Kontroverzné moderátorky sú späť v médiách. Nové online relácie odštartovali pod novou značkou
Kritické myslenie a čitateľská gramotnosť
A práve to je priestor pre pôsobenie aktivít zameraných na rozvoj mediálnej gramotnosti a súvisiacich kompetencií, ako je kritické myslenie či čitateľská gramotnosť. Na Slovensku pôsobí mnoho subjektov štátnej a verejnej správy, neziskového sektora, akademickej sféry aj zástupcov médií, ktorí sa dlhoročne v tejto oblasti úspešne angažujú.
Prepojiť ich aktivity, vzájomne ich koordinovať a docieliť tým väčší efekt na cieľové skupiny, si dala za cieľ platforma Mediálna gramotnosť+, ktorú zastrešuje Rada pre mediálne služby. Vzišla zo série neverejných pracovných okrúhlych stolov, ktoré tieto aktivity podrobne zmapovali a prepojili aktérov, a práve v prvý deň Mediálne pozitívneho týždňa ju Rada pre mediálne služby po prvý raz predstavila širšej verejnosti.
Čítajte aj MS v hokeji 2023: Firmy investovali do reklamy milióny eur, raz toľko ako vlani
Pripojiť sa môže každý
Cieľom iniciatívy je šíriť a vytvárať pozitívne mediálne obsahy, prispieť k rešpektujúcej komunikácii v online diskusiách, oceniť prácu zodpovedných tvorcov mediálnych obsahov, aktivitami prispieť k zvýšeniu kritického myslenia prijímateľov, komunikovať o vplyve mediálnych obsahov na duševné zdravie.
Zapojili sa do nej viacerí členovia Mediálnej gramotnosti+ a v rámci svojej agendy budú počas neho uskutočňovať rôzne aktivity v online prostredí aj naživo, napríklad na školách. Pripojiť sa k nej môže každý napr. aj zdieľaním tematických príspevkov na sociálnych sieťach.