Veľkolepé a dlhoročné plány o planetáriu na nábreží Dunaja sú definitívne pochované. Bratislavské mestské zastupiteľstvo dnes, po viac ako 2,5-hodinovej diskusii, schválilo úpravu dohody s developerom týkajúcu sa záväzku za pozemky pod bývalým Parkom kultúry a oddychu (PKO). Niekdajšie PKO, ktoré developer pred rokmi zbúral, zaniklo bez akejkoľvek kultúrnej náhrady pre Bratislavu. A je naďalej otázne, či sa to v budúcnosti zmení. Nová dohoda prinesie mestu milióny eur.
Čítajte aj Koniec koncesionárskych poplatkov je tu. Nedoplatky si môžete skontrolovať na webe RTVS
Hlavné mesto prišlo s návrhom, podľa ktorého by namiesto pôvodne plánovaného planetária a mediatéky na nábreží Dunaja dostalo ako kompenzáciu takmer 11 miliónov eur. Investované by mohli byť aj do plánovaného projektu premostenia Staromestskej ulice Plató Staromestská i projektu Živé námestie. Avšak náklady iba na vybudovanie prekrytia Staromestskej ulice sú odhadované na 18 miliónov eur.
Aktualizácia: Financie hlavné mesto nedostane hneď a naraz. Prvá časť vo výške dvoch miliónov eur mu má byť „darovaná“ vo forme projektovej dokumentácie pre projekty Plató Staromestská a Živé námestia. Vyplatenie sumy takmer 8,2 milióna eur má splatnosť do troch rokov od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na najneskôr skolaudovanú stavbu zo stavieb v rámci projektu River Park II alebo uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia tej stavby, u ktorej právoplatnosť stavebného povolenia nastane najneskôr.
Čítajte aj Je dobojované. Hit roka sa rozlúčil s poslednou epizódou, diváckym hitom sa nestal
Kým vedenie mesta na čele s primátorom Vallom hovoria o novej, omnoho výhodnejšej dohode, aktivisti sú zhrození. „S developerom sa nám podarilo dohodnúť nové a podľa nášho presvedčenia pre mesto a obyvateľov aj neporovnateľne výhodnejšie podmienky,“ vysvetľuje primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že pôvodnú dohodu o vybudovaní a 30-ročnom prevádzkovaní planetária a mediatéky na nábreží Dunaja považuje za nepatričnú.
Čítajte aj Strata práv na hokejovú extraligu: Rada RTVS viní zo zlyhania Machaja, ten viní hokejový zväz
Argumentoval tým, že planetárium by zostalo v majetku developera, pričom hlavné mesto by na ponúkané služby vrátane vstupného malo minimálny dosah. Zároveň zdôraznil, že nemalo ísť ani o hvezdáreň na pozorovanie hviezd, ale len o budovu určenú na projekciu a prezentáciu oblohy. Uznal však, že sa malo postupovať inak a nechať priestor na diskusiu.
Čítajte aj Leto na Markíze: Premiérové časti krimiseriálov, filmy, ale aj kultové série, ktoré diváci zbožňujú
S rozhodnutím poslaneckého zboru nie je spokojné napríklad združenie Slovenské planetáriá, ktoré novú dohodu v posledných dňoch kritizovalo. „Obávali sme sa, že sa to takto skončí. Dali sme vecné a odborné argumenty, ktoré boli však ako hrach na stenu,“ uviedol Juraj Kubica zo združenia. Do pozornosti dal fakt, že Bratislava je posledným hlavným mestom v rámci EÚ, ktoré je bez planetária. Poukázal na to, že sa všade využíva multifunkčne, teda pre školy, vedu či kultúru.
Investovať do betónu namiesto vedy, kultúry a vzdelania je nevídaným prejavom nekultúrnosti a malomyseľnosti, konštatuje bývalý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Vedecké centrá alebo technologické parky sú už štandardom a jasným indikátorom úrovne mesta a jeho vedenia,“ pripomína. Nepozdáva sa mu ani argumentácia vedenia hlavného mesta o neaktuálnosti oboch projektov. Nemyslí si totiž, že by malo mesto dosť kvalitných vzdelávacích zariadení.