O seriáloch Televízia

Hudák, Polnišová aj Čekovský skončili pod paľbou Rózsu. Jeho verdikt o slovenskom humore je tvrdý

Oskar Rózsa otvorene pomenoval, čo mu prekáža na súčasnom slovenskom humore. Kritiku adresoval umelcom aj samotnému publiku.

odoberať
Google News
zdieľať
oskar rózsa, hymna
Foto: archív Oskara Rózsu
Oskar Rózsa

Oskar Rózsa sa po diskusiách o novej verzii slovenskej štátnej hymny opäť dostal do centra pozornosti. Ako upozornil portál Koktejl.sk, tentoraz sa na platforme Telegram kriticky vyjadril k úrovni domáceho zábavného priemyslu a vo svojom príspevku menoval aj viaceré známe osobnosti.

Video

Aké kúzlo má v sebe dobrá pesnička? Viki Vargová a Peter Bič aj Marián Čekovský to vedia

Dokument Slovenskej televízie Textári predstaví textára Vladimíra Krausza.

Zdroj: STVR

Hudobník sa neobmedzil iba na hodnotenie televíznej zábavy. Otvoril aj širšiu tému spoločenskej zodpovednosti umelcov a publika, pričom súčasnú tvorbu porovnal s osobnosťami minulosti. Medzi menami, ktoré spomenul, sa objavil aj Marián Čekovský, okolo ktorého sa krátko predtým rozprúdila diskusia pre vystúpenie na Devíne.

Rózsa kritizuje obsah súčasnej zábavy

Podľa Oskara Rózsu domáci šoubiznis dlhodobo stráca kvalitu a pôvodnú tvorivosť. Problém nevidí iba v jednotlivých projektoch, ale v celkovom smerovaní humoru, ktorý podľa neho často stavia na napodobňovaní a karikovaní určitých typov ľudí.

„Slovenský zábavný priemysel prechádza dlhodobým a katastrofálnym úpadkom obsahovej hodnoty a kvality humoru. Kým kedysi humor vychádzal z originality tém, odvahy a osobnostného šarmu, na Slovensku ho ovládla povrchná a primitívna imitácia. Témou zábavy sa stalo hromadné parodovanie hlupákov, obvykle spojené s morálne skazenými postavičkami,“ opísal, ako vníma aktuálne zábavné programy.

Vo svojom príspevku následne prešiel od všeobecnej kritiky ku konkrétnym menám. Zaradil medzi ne Michala Hudáka, Petru Polnišovú, Juraja Kemku, Mariána Čekovského aj Františka Košarišťana, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Fero Joke.

„Talenty ako Hudák, Polnišová, Kemka, Čekovský či Fero Joke a mnohí ďalší od tých prominentných až po žumpu, disponujú nespochybniteľnou schopnosťou napodobňovania a pitvorenia sa,“ uviedol Rózsa.

Ich herecké či imitačné schopnosti pritom priamo nespochybnil. Tvrdí však, že remeselné spracovanie podľa neho zakrýva nedostatok výraznejšieho obsahu.

„No táto remeselná zručnosť funguje skôr ako šikovný iluzionizmus – odvádza pozornosť diváka od faktu, že obsahová hodnota zábavy je v lepšom prípade nulová, v horšom je priamo zodpovedná za manipuláciu, ohlupovanie a hodnotové zavádzanie naivných, dobromyseľných a nekriticky dobroprajných ľudí,“ nebral si servítky.

Kritické slová adresoval aj publiku

Rózsa svoju pozornosť obrátil aj na divákov. Podľa jeho názoru ľudia pri sledovaní humoru nemusia vždy rozlišovať, voči komu alebo čomu vtip v skutočnosti smeruje.

„Publikum vzrušené blízkosťou lokálnych celebrít nadšene tlieska a smeje sa, no často ani nevie, či sa vysmeje hlúposti parodovaného, parodistu samotného alebo vlastnej intelektuálnej a morálnej plytkosti,“ myslí si o divákoch.

Dnešnú zábavnú tvorbu následne porovnal s umelcami, ktorí pôsobili v minulosti. Za dôležitý rozdiel považuje nielen schopnosť pobaviť, ale aj osobnostnú hĺbku a hodnotové nastavenie tvorcu.

„Pri porovnaní s velikánmi minulosti je tento pokles obzvlášť zreteľný a smutný. Ako kedysi poznamenal jeden veľký klavirista, imitovať sa dokáže naučiť aj opica či papagáj. To, čo robí skutočný rozdiel, je intelekt, osobnosť, morálna integrita a duchovná hĺbka človeka,“ narážal podľa svojich slov na väčšiu premyslenosť vtipov v minulosti.

Svoj príspevok uzavrel ostrým odkazom pre ľudí, ktorí sa podieľajú na tvorbe mainstreamovej zábavy. Spoluzodpovednosť im pripisuje aj za stav spoločnosti.

„Bohužiaľ, práve tieto hodnoty v súčasnom slovenskom mainstreamovom humore žalostne chýbajú. Aktéri participujúci na tejto „rýchlej sláve“ sa stavajú spoluzodpovednými za rozpad a rozklad našej spoločnosti, a ak sa im nechce do penzie, treba ponúknuť viac,“ rypol si do nízkych dôchodkov, na ktoré sa umelci často sťažujú. FOTO príspevku nájdete v galérii.

Čekovského meno už predtým sprevádzala iná diskusia

Marián Čekovský sa v Rózsovom príspevku objavil krátko po tom, ako sa stal jednou z najviditeľnejších tvárí diskusie okolo celonárodných osláv svätých Cyrila a Metoda. Ako sme už informovali, na Devíne počas programu zaznela skladba Nádej a viera, ktorú Čekovský interpretoval.

Samotný hudobník podľa medializovaných informácií skladbu nevytvoril. Úrad vlády SR si ju mal objednať od Michala Bugalu za 26 814 eur. Práve táto suma vyvolala otázky o tom, komu peniaze smerovali a či išlo o primerané využitie verejných financií.

Oslavy sa konali v nedeľu 5. júla na hrade Devín. STVR vopred avizovala špeciálny sviatočný program aj priamy prenos s názvom Posolstvo Cyrila a Metoda z Devína. Diváci ho mohli sledovať aj prostredníctvom ďalších televíznych staníc a online profilov Úradu vlády SR.

Reakcie sa vystupňovali až po odvysielaní programu. Popri cene skladby sa začali rozoberať aj celkové náklady na podujatie, ktoré mali podľa medializovaných informácií dosiahnuť najmenej 320-tisíc eur.

Čekovský sa tak stal terčom časti kritiky najmä preto, že pieseň na pódiu interpretoval, hoci objednávku podľa zverejnených údajov získal Michal Bugala. Spojenie štátneho podujatia, známeho umelca a sumy 26 814 eur napokon vyvolalo rozsiahlu diskusiu na sociálnych sieťach aj vo verejnom priestore.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie