Základom hospodárenia českých verejnoprávnych médií, Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo), sú koncesionárske poplatky. Návrh takzvanej veľkej mediálnej novely, ktorá upravuje ich financovanie, počíta s navýšením poplatkov o takmer 20 percent od začiatku roka 2025. Na návrhu sa zhodli zástupcovia vládnej koalície, schvaľovať ho bude parlament.
Mediálne asociácie reprezentujúce najvýznamnejšie televízie, rádia, mediálne domy i online vydavateľstvá sa spojili v spoločnej výzve na ministra kultúry Martina Baxu. Apelujú, že pred akoukoľvek zmenou vo financovaní verejnoprávnych médií je najprv potrebná diskusia o potenciálnych dopadoch na mediálny trh ako celok, čo sa pri príprave tohto návrhu nestalo.
Čítajte aj Vrátia sa späť koncesionárske poplatky? RTVS nemá medzi občanmi dôveru, tvrdí Smer
Na český rezort kultúry sa zniesla kritika aj zo strany ďalších ministerstiev a inštitúcií. Novelu označujú za nedomyslenú a vôbec nereflektujúcu súčasný stav. Upozorňujú, že v situácii, keď štát, firmy i občania Českej republiky čelia vysokej inflácii a sú nútení pristupovať na mnohé úsporné opatrenia, jedinými, ktorí nemusia šetriť a snažiť sa o efektívnejšie fungovanie, sú ČT a ČRo.
„Plánované zmeny neboli so zástupcami médií nijako konzultované a dopadom na komerčný trh sa nevenuje žiadny materiál, ktorý ministerstvo kultúry vložilo do legislatívneho procesu. To považujeme za úplne zásadné pochybenie. Verejnoprávne médiá nefungujú oddelene od komerčných subjektov, ale sú súčasťou rovnakého ekosystému,“ vysvetľujú zástupcovia mediálnych asociácií v spoločnom vyhlásení.
ČT a ČRo dostávajú bianko šek
Ministerstvo argumentuje, že sa jedná len z vyrovnanie reálnej hodnoty rozpočtu ČT a ČRo za dobu, keď sa koncesionársky poplatok nenavyšoval. Mediálny trh tvrdí, že tento argument nie je opodstatnený, pretože komerčné médiá boli zásadne zasiahnuté ekonomickou krízou a tretinovým prepadom reklamného trhu v roku 2009 alebo nedávnou pandemickou krízou, zatiaľ čo verejnoprávne médiá po celú dobu hospodárili so stabilným rozpočtom.
Podľa názoru mediálnych asociácií by zmenu vo financovaní verejnoprávnych médií mala sprevádzať odborná diskusia, aký rozsah má mať v 21. storočí verejná služba a aký rozpočet na naplnenie svojej úlohy skutočne potrebuje. Postup zvolený ministrom kultúry podľa zástupcov mediálnej obce vypisuje bianko šek na službu, ktorú v súčasnosti nikto nevie definovať a v budúcnosti ani vyhodnotiť a kontrolovať.
Čítajte aj Šimkovičová ako ministerka? Budú to premrhané roky, SNS nemá schopných ľudí, reaguje kultúrna obec
Nova a Prima: Pôvodný obsah zdražie
„Navrhnutá novela zásadne naruší komerčný mediálny trh, a to hneď na niekoľkých úrovniach. Pre televíznych vysielateľov sa jedná napríklad o riziko vyčerpania výrobnej kapacity a zdražovanie pôvodného obsahu,“ hovorí Daniel Grunt, generálny riaditeľ skupiny Nova.
„Z Českej televízie opakovane zaznievalo, že jej na zachovanie súčasného fungovania chýba v rozpočte 300 až 500 miliónov korún (zhruba 12 až 20 milióna eur) ročne. Návrh však pridáva ČT až 1,5 miliardy korún (61 miliónov eur). Bez ohľadu na to, že na stole je stále otázka, či rozsah služieb ČT v súčasnosti ešte zodpovedá definícii verejnej služby,“ dopĺňa Marek Singer, generálny riaditeľ FTV Prima.
Rozpočet Českej televízie sa v posledných rokoch pohyboval nad siedmimi miliardami korún ročne, vlani to bolo 7,2 miliardy a pre tento rok bol schválený vyrovnaný rozpočet 7,4 miliardy korún (v prepočte zhruba 300 miliónov eur).
Česká televízia bola vlani piaty raz za sebou najsledovanejšou televíznou skupinou v diváckej kategórii nad 15 rokov, jej podiel na trhu dosiahol 31,7 percenta. Druhá skončila Prima (26,9 percenta) a tretia Nova (26,4 percenta), ktorá však viedla v komerčne najvýznamnejších diváckych skupinách do 54 aj 69 rokov.
Čítajte viac S akými financiami hospodári RTVS? A koľko si zarobia komerčné televízie?
Komerčné rádiá majú polovičný rozpočet
„Celý komerčný rádiový trh hospodári s polovičným rozpočtom, než má Český rozhlas. Pritom prevádzkujeme dvojnásobné množstvo rozhlasových staníc a zasiahneme trikrát viac publika než verejnoprávny rozhlas. Otázka navyšovania koncesionárskych poplatkov, zavedenie plošnej „dane z mobilu“ alebo neopodstatnené poplatkové povinnosti pre právnické osoby tak, ako navrhuje novela ministerstva kultúry, podľa nás teda nie je na mieste,“ hovorí Jiří Hrabák, predseda Asociácie prevádzkovateľov súkromného vysielania (APSV) a generálny riaditeľ rádia Impuls.
„Dodatočné stovky miliónov korún pre Český rozhlas, pri ponechaní reklamy, vážne vychýli rovnováhu na rádiovom trhu a dramaticky zasiahnu do hospodárskej súťaže. Stanice Českého rozhlasu skladbou svojho vysielania a hudbou ponúkajú koncesionárom za ich peniaze obsah, ktorý sa od súkromných staníc po väčšinu dňa de facto nelíši, a ktorý súkromné stanice musia vytvárať za zlomok nákladov,“ upozorňuje Daniel Sedláček, predseda predstavenstva Media Bohemia.
„Tato novela len posilní ekonomicky dominantné postavenie Českého rozhlasu v priamom konkurenčnom boji so súkromnými prevádzkovateľmi o tých istých poslucháčov, bez toho, aby sa akokoľvek zlepšila verejná služba,“ dodáva Sedláček.
Internetová konkurencia
Nový generálny riaditeľ Českej televízie Jan Souček by chcel čo najskôr začať pracovať na vytvorení verejnoprávnej digitálnej spravodajskej platformy, na ktorej by sa podieľala ČT, Český rozhlas a Česká tlačová kancelária. Mohla by vzniknúť v roku 2025.
„Verejnoprávne médiá sú už teraz internetovou konkurenciou pre naše spravodajské projekty. Na rovnakom poli súperíme nielen o čitateľov, ale aj o zamestnancov alebo inzertné príjmy. Predložený návrh nešpecifikuje, na aké účely majú byť prostriedky použité, a ešte navyše rozširuje výnimky z umiestňovania online reklamy,“ pripája sa ku kritike Michal Hanák, predseda výkonnej rady Združenia pre internetový rozvoj (SPIR) a podpredseda predstavenstva vydavateľstva MAFRA.