V rámci markizáckych projektov pôsobíte ako hlavný kameraman, ale najmä ako producent. Ako ste k tomuto postu dostali? Bol to akýsi prirodzený profesijný posun alebo bol to váš cieľ?
Od začiatku mojej práce ma zaujímalo skôr to, či vyvolá moja práca emóciu ako to, s akou kamerou som ju natočil. Možno preto sa to dá vnímať ako prirodzené prepojenie týchto profesii.
Čo všetko producentská, ale aj kameramanská profesia zahŕňa? Obe sú totiž mimoriadne zaujímavé…
Producentskú časť v našej spoločnosti by som rozdelil na dve časti. Jedna je o peniazoch a tú má na starosti Mirka Grimaldi a som za to veľmi vďačný a druhá časť je o kreatívnom produkovaní a to mám na starosti ja. Snažím sa o to, aby bol projekt čo najlepší, a aby sa v daných podmienkach natočil čo najlepší produkt. Kamera a práca kameramana je určitá súčasť tej mojej kreatívnej práce producenta a ide v nej hlavne o to, aby sme obrazom a jeho pôsobením na diváka vyvolali potrebnú emóciu (a veľakrát to nie je jednoduché). Čiže môžeme povedať, že jedno s druhým veľmi úzko súvisí.
Čo je najťažšie na práci producenta pre najsledovanejšiu televíziu na Slovensku a zas naopak, čo vám prináša najväčšiu radosť/úľavu v rámci vašej pozície…
Najťažšie je skĺbiť všetky tie názory ľudí participujúcich na výsledku a vybrať z tých všetkých nápadov tie, ktoré urobia výsledok najlepší. Stojí to veľa rozhovorov, prípravy, rozmýšľania, prijatia a preverovania rôznych názorov a poznávania ľudskej podstaty. A najlepšie je, keď prejdete týmto labyrintom a podarí sa vám spoločne urobiť niečo, čo v ľuďoch zarezonuje a veľakrát to ovplyvní ich životy alebo iným spôsobom im to v ich životoch pomôže.
V septembri začnú obľúbené Sestričky svoj štvrtý rok vo vysielaní. V čom, podľa vás, spočíva úspech slovenskej adaptácie?
Úspech Sestričiek spočíva v tom, že naše sestričky – herečky sú normálne, neumelé ženy s mäsa a kostí, ktoré prežívajú silné emócie a nehanbia sa za ne. Snažíme sa v adaptácii písať príbehy tak, aby sme v nich riešili to, čo ľudia riešia v ich vlastných životoch a pomohli im tak dať určitý návod na vyriešenie ich problémov.
Sestričky vychádzajú z fínskej predlohy. Vie sa, že severské seriály sú pomerne kruté a neľútostné k postavám. Čo všetko ste museli meniť, respektíve zjemniť, keď vznikala slovenská verzia?
Zmeniť sme museli najmä konce pacientskych prípadov. Originálne fínske epizódy mali často fatálny koniec a autori veľakrát pacientov nechali umrieť. Fínske prežívanie emócii je úplne iné ako naše, my sme viac citliví a srdeční. Taktiež fínsky humor je oveľa tvrdší ako náš.
Čítajte aj Markíza vracia do vysielania Sestričky: Nová séria bude poriadne iná!
Ako, kedy, prečo vznikol vôbec nápad „priviesť“ Sestričky na Slovensko?
Nápad prinieslo programové oddelenie televízie Markíza, ale na začiatku sme veľmi dlho zvažovali, či vôbec bude slovenský divák chcieť pozerať seriál z medicínskeho prostredia. Samotné prípravy bežne trvajú tak 4 až 5 mesiacov pred začatím natáčania. A začína to adaptáciou scenárov.
Je ťažké v slovenských podmienkach „napodobniť“ reálne operačné procesy?
Ľahké to nie je, ale keď máte dobrý tím ľudí okolo seba je možné takmer všetko. Naši herci boli po krátkom čase veľmi šikovní a dokonca náš dozorujúci chirurg povedal o Milovi Kráľovi, že veľmi dobre operuje a šije a vraj keby nebol herec, určite by sa uživil ako chirurg.
Tretia séria sa končila mimoriadne emotívne a tragicky. V seriáli končil Matúš Kvietik… Čo všetko prinesie štvrtá séria?
V štvrtej sérii prejdú naše sestričky úplne inými problémami ako v predchádzajúcich sériách. Tieto problémy nebudú také jednoznačné, ale o to viac ich budú trápiť v ich vnútri. A jedna postava bude ohrozená aj na živote.
Fínska predloha má obmedzený počet sérií a slovenská ich pomaly dobieha. Aká je budúcnosť „slovenských“ Sestričiek, keď sa vyčerpá zahraničný námet? Bude to znamenať ich koniec? Alebo skúsite pokračovať v rýdzo „slovenských“ námetoch…
Zatiaľ to nevyzerá, že by fínske Sestričky mali namierené k ukončeniu seriálu, tak zatiaľ tento problém nie je. Ale myslím, že máme už tak zdatné scenáristky a celý kreatívny tím, že by vôbec nebol problém pokračovať aj v rýdzo „slovenských“ Sestričkách.
Sestričky priniesli potrebný upgrade seriálovej slovenskej tvorby. Vizuálne, ale obsahom sú spracované na mimoriadne vysokej úrovni. Bolo ťažké presvedčiť televíziu, aby viac zainvestovala a zariskovala to s takýmto typom spracovania, ktorý je štandardný pre zahraničné formáty?
Nebolo to vôbec ťažké, lebo sama televízia prišla s touto podmienkou a zámerom. A čím ďalej, tým viac tlačí na kvalitu týchto hlavných seriálov. Čo vnímam veľmi pozitívne aj pre to, že sa na tvorbe týchto seriálov môžem podieľať.
Čítajte aj Panika tesne pred štartom sezóny! Televízne zemestrasenie spôsobila očkovacia lotéria
Na Slovensko ste priviezli aj Červené pásky, ktoré vychádzajú z katalánskej predlohy. Ich sledovanosť sa po opätovnom nasadení do vysielania „zasekla“ na nižšej úrovni, ako sa zrejme čakalo. Myslíte si, že práve pandémia podrazila nohy tomuto formátu, ktorý takisto priniesol do stojatých seriálových vôd niečo nové? Považujete, aj napriek všetkému, Červené pásky za úspech?
Pandémia mala určite vplyv na sledovanosť Červených pások, ale ja aj televízia Markíza považujeme tento seriál za úspešný projekt. Osobne si myslím, že ľudia očakávali seriál o chorobe a smrti. V skutočnosti to je príbeh priateľstva a zmyslu bojovať za svoje sny v živote.
Najväčším dôkazom toho že sa nám tento príbeh podarilo spracovať dobre bola situácia, ktorú zažil režisér Braňo Mišík. Volali mu jeho známi, že pre ich dcéru, ktorá je sama onkologická pacientka to bol najlepší seriál, lebo presne tak to cíti aj ona vo svojej partii spolupacientov. Veľmi nám za tento seriál ďakovala. Už len pre tieto situácie sa oplatí urobiť taký seriál.
Akým smerom sa bude uberať ďalšia seriálová tvorba pre Markízu, na ktorej budete spolupracovať? Aké seriály chystáte pre najbližšie obdobie?
V septembri začíname natáčať novy seriál, ktorý je naozaj fantastický a tiež nie je o tom, o čom by ste si na prvé počutie mysleli, že bude. Viac neprezradím, ale diváci sa majú na čo tešiť.
Myslíte si, že lepšie na Slovensku fungujú adaptované formáty zo zahraničia ako tie slovenské? Prečo je to tak?
Podľa mňa vôbec nezáleží na tom či je formát adaptovaný alebo slovenský. Na Slovensku sú úspešné aj originálne slovenské formáty a rovnako sú aj neúspešné adaptované.
Máte nejaký vysnívaný námet, ktorý by ste radi zrealizovali v našich podmienkach?
Momentálne je to jeden z príbehov spisovateľa Tima Weavera, ale skôr to je nesplniteľný sen.
Vzhľadom na povahu vašej pozície je viac ako nutné sledovať zahraničné trendy v tvorbe seriálov. Ktoré seriály radi sledujete. Ktorými sa radi inšpirujete?
Nemám to tak, že sa inšpirujem. Skôr sledujem a vnímam, ako dokáže seriál zaujať a vzbudiť vo mne emóciu. Potom skôr hľadám princíp a spôsob, ako sa im to podarilo.