Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase neráta s rozdelením na dva samostatné subjekty, zmení sa však jej názov na Slovenská televízia a rozhlas (STaR). Prináša však viacero ďalších zmien. Riaditeľa by mala po novom voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministra a štyroch zvolených v parlamente. Vzniknúť má aj programová rada, ktorej väčšinu volí Národná rada SR. Opätovne sa má zaviesť inštitút zmluvy so štátom.
Čítajte aj Šimkovičová odtajnila plány: RTVS v súčasnej podobe končí, štát posilňuje svoje právomoci
„Som presvedčený, že zmeny, ktoré zákonodarca navrhuje, sú jasne účelové a sú v rozpore s princípmi európskej ochrany verejnoprávnych médií ako ich deklarujú medzinárodné právne normy. Mimochodom, tieto normy sú záväzné aj pre Slovensko. Zákon má jediný cieľ, zmocniť sa nezávislého verejnoprávneho média a podriadiť ho vládnej moci,“ povedal Ľuboš Machaj na margo predloženého návrhu zákona, ktorý smeruje na schválenie v skrátenom legislatívnom konaní. Zároveň potvrdil, že s odborníkmi na mediálne právo pripravujú materiál s pripomienkami, ktoré doručia na ministerstvo kultúry najneskôr do pondelka.
„Tento spôsob je vyslovene uzurpátorský,“ dodal. „Mám indície, že v koalícii nie je stopercentná zhoda na tejto verzii,“ uviedol Machaj.
Čítajte aj Rada kritizuje RTVS: Príspevok z Českého leva nebol férový, môže byť chápaný i ako politická manipulácia
Rada Slovenskej televízie a rozhlasu má dohliadať na dodržiavanie zákona zo strany inštitúcie, využívanie verejných prostriedkov, voliť a odvolávať generálneho riaditeľa či schvaľovať návrh rozpočtu. Tvorená bude tromi nominantmi ministra kultúry – dvoch menuje bez návrhu a jedného na návrh ministra financií Slovenskej republiky. Malo by ísť o odborníkov v oblasti vysielania, ekonómie, práva alebo informačných technológií. Štyroch členov rady podľa návrhu volí Národná rada SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov.
Čítajte aj Fico: Médiá sa musia zamyslieť nad kvalitou politických relácií. Po Markíze má problémy ďalšia televízia
Programová rada má posudzovať a kontrolovať program Slovenskej televízie a rozhlasu z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania. Deväť z jej 11 členov má voliť parlament. Dvoch by si mali vyberať spomedzi seba zamestnanci telerozhlasu, jedného za televíziu, druhého za rozhlas.
Foto: Mediaklik
„Programová rada má neuveriteľné silné právomoci, je to vyslovene politický orgán. Zažil som za komunizmu éru cenzorov. Do istej miery to pripomína túto situáciu, keď môžu bez akéhokoľvek dôvodu odvolať generálneho riaditeľa. Takto zásadne meniť fungovanie verejnoprávneho média považujem za účelové,“ dodal Machaj.
Zároveň odmieta pochybnosti o neobjektívnosti spravodajstva. „Na posúdenie je tu Rada pre mediálne služby a Rada RTVS, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie o neobjektívnosti spravodajstva. Rada pre mediálne služby za rok a pol môjho mandátu neudelila spravodajstvu ani jednu sankciu, pričom boli podané iba dva podnety. Konkrétne výhrady od ministerstva kultúry som sa nedozvedel. Domnienky o tom, že neposkytujeme priestor všetkým relevantným subjektom, sú neopodstatnené,“ tvrdí Machaj.
„Priorita je obhájiť nezávislosť a slobodu verejnoprávneho média. Myslím si, že počas môjho pôsobenia sa nám podarilo výrazne inštitúciu posunúť vpred. Vyriešili sme ekonomickú situáciu, aj napriek strate 50 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Podarilo sa nám nastaviť program tak, aby sme boli konkurencieschopní,“ vyhlásil.
„Celé je to nastavené tak, aby som stratil mandát. Je to problém aj z hľadiska medzinárodných právnych noriem. Zhodou okolností sa bude schvaľovať v Štrasburgu materiál na ochranu verejnoprávnych médií a tam sa jasne hovorí, že riaditeľa by mala politická moc odvolávať iba v prípade zásadných problémov. Cieľom je, aby mohol riaditeľ plniť svoj program, na základe ktorého bol zvolený. Bol som zvolený v parlamente ústavnou väčšinou, ide o silný mandát. Neviem, ako chce koalícia obhájiť koniec môjho mandátu,“ uzavrel Machaj.
Ministerstvo kultúry odmietlo komentovať predložený návrh zákona. Vyjadrí sa k nemu vo štvrtok na tlačovej konferencii.
Politický boj o RTVS
Koalícia dlhodobo kritizuje situáciu v RTVS, napáda objektivitu a jednostrannosť spravodajstva. Najviac kritické hlasy zaznievajú od SNS a jej nominantov. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová kritizuje aj absenciu pôvodnej tvorby. Tvrdí, že RTVS nie je nestrannou inštitúciou, ktorá by divákom a poslucháčom prinášala objektívne či vyvážené informácie. Považuje za alarmujúce, že RTVS má takmer nulovú vlastnú slovenskú tvorbu, ale na predražené licencované zahraničné programy vedenie peniaze vždy nájde.
„RTVS je roky paródiou vyváženosti a objektívnosti. Som rád, že ministerstvo kultúry dnes predložilo do pripomienkového konania zákon, ktorý Slovensku dá verejnoprávnu televíziu, kde sa nebudú hanbiť pustiť štátnu hymnu a národný program nebude vytláčaný na okraj, povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.
„To, čo prežíva RTVS, je na nový zákon, ak chceme zachovať existenciu verejnoprávnej inštitúcie,“ povedal poslanec Národnej rady SR a člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer). Je presvedčený, že RTVS je v súčasnosti v situácii, „že s ňou treba niečo robiť“. „V prvom rade je potrebné riešiť financovanie a organizačnú štruktúru, ako budú ďalej televízia a rozhlas fungovať, aby si uchovali istú autonómiu,“ upozornil. „Až potom, v tej poslednej fáze sa budeme baviť o tom, kto bude riaditeľom,“ dodal.
Navrhované legislatívne zmeny v telerozhlase majú priniesť väčšiu vyváženosť, nestrannosť a objektivitu. Zmeny budú v súlade s európskou legislatívou. Uviedol to predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS).
Michelko vidí pri navrhovaných zmenách inšpiráciu verejnoprávnymi médiami napríklad v Nórsku či Španielsku. Zdôraznil, že k návrhu zákona sa začína pripomienkové konanie. „Nevylučujem možnosť miernych obmien,“ uviedol.
„Ak budú voliť manažment ľudia, ktorí nesmú mať žiadnu priamu väzbu na politické strany a budú odborníci, nie politici, myslím si, že je to skôr posun dobrým smerom,“ doplnil Michelko.
Programovú radu by mali podľa jeho slov tvoriť odborníci, ktorí sú „zžití“ s inštitúciou. „Budú viac pripomienkovať a v spolupráci s manažmentom viac určovať vysielanie,“ skonštatoval šéf výboru. Priestor na väčšiu objektivitu v RTVS podľa neho existuje, pretože reakcie voličov voči telerozhlasu sú kritické.
Opozícia v utorok ostro odsúdila legislatívny zámer o zmenách v RTVS, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry SR do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Snahy o nový spôsob kreovania orgánov verejnoprávneho média, pri ktorom bude mať rozhodujúci vplyv minister kultúry a parlamentná väčšina, označila opozícia za snahu o zrušenie verejnoprávnosti RTVS a za pretvorenie mediálneho domu na propagandistický názor súčasnej vlády. Iniciovala politické i občianske protesty, rovnako tak i podnet diskusie o RTVS na pôde Európskeho parlamentu, keďže v návrhu vidí i porušenie európskej legislatívy.
Ako fungujú verejnoprávne médiá v zahraničí?
ČESKO: Česká televízia je samostatnou inštitúciou oddelenou od Českého rozhlasu. Prevádzkuje šesť plnoformátových programov: ČT1 a ČT2, spravodajský ČT24, športový ČT sport, detský ČT :D a kultúrny ČT art. Povinnosť platiť poplatok za TV a rozhlas majú všetky domácnosti i firmy vlastniace televízor a rádio. Domácnosti platia za TV 135 Kč (5,34 eura) mesačne a za rozhlas 45 Kč (1,78 eura), teda spolu 7 eur mesačne.
Je samostatne hospodáriacim subjektom nezávislým na štátnom rozpočte. Financovaná je z televíznych (koncesionárskych) poplatkov a zákonom vymedzenej podnikateľskej činnosti. Televízne poplatky pritom tvoria rozhodujúci zdroj príjmu, podnikateľská činnosť (reklama, sponzoring a iné) sú doplnkovým zdrojom príjmu. Štát nezodpovedá za záväzky Českej televízie a Česká televízia nezodpovedá za záväzky štátu.
Česká televízia bola zriadená 1. januára 1992 zákonom o České televízii ako televízii verejné služby. Štatutárnym orgánom je generálny riaditeľ menovaný Radou České televízie na šesťročné obdobie. Kontrolným orgánom je Rada České televízie (18 členov) volená poslancami parlamentu a senátu na 6 rokov.
POĽSKO: Verejnoprávna Telewizja Polska (TVP) sa v súčasnosti borí s ťažkou finančnou situáciou. Poľský minister kultúry koncom minulého roka oznámil, že sa rozhodol dať do likvidácie verejnoprávnu televíziu Telewizja Polska, rozhlas Polskie Radio a tlačovú agentúru PAP.
Tento krok prišiel po tom, čo prezident Andrzej Duda pred Vianocami vetoval zákon o rozpočte, ktorý zahŕňal financovanie verejnoprávnych médií. Minister podľa vyjadrenia pristúpil k takémuto opatreniu v súlade so snahou novej vlády o odpolitizovanie verejnoprávnych médií . Následne vymenil šéfov a správne rady týchto médií. Poplatok za používanie televízneho alebo televízneho a rozhlasového prijímača je 27,30 poľského zlotého (6,37 eura) mesačne.
RAKÚSKO: V Rakúsku je verejnoprávny vysielateľ ORF najväčším rakúskym mediálnym poskytovateľom, ktorý prevádzkuje štyri celoštátne televízne a dvanásť rozhlasových kanálov, ako aj širokú škálu webových stránok. Financovaný je formou koncesionárskych poplatkov, ktorý platia všetky domácnosti. Ten predstavuje 15,30 eura mesačne. Tieto príjmy tvoria dve tretiny rozpočtu ORF, zvyšok pochádza z reklamy a iných príjmov.
ORF je formálne verejnoprávnou nadáciou a ako taká musí spĺňať množstvo povinností a mandátov ustanovených v zákone o ORF.
Kontrolu zabezpečuje Nadačná rada, ktorá má obdobné postavenie ako dozorná rada v akciových spoločnostiach. Tento orgán okrem iného vymenúva generálneho riaditeľa a na jeho návrh riaditeľov a krajských riaditeľov, schvaľuje rozpočty a účtovné závierky. Ďalším orgánom je Divácka rada, ktorú zriadil zákonodarca ako orgán na ochranu záujmov poslucháčov a divákov. K jej úlohám a právam patrí okrem iného menovanie šiestich členov Nadačnej rady, vydávanie odporúčaní v oblasti návrhu programu a technického rozšírenia a odvolávanie sa na regulačný orgán.
NÓRSKO: Nórska verejnoprávna televízia a rádio Norsk Rikskringkasting (NRK) je akciovou spoločnosťou vlastnenou štátom. Financovaná bola z koncesionárskych poplatkov, ktoré tvorili 96 % príjmov NRK. Okolo štyroch percent príjmov NRK pochádzalo zo sponzorovania programov, reklám a komerčných príjmov. Poplatok bol zrušený v januári 2020 a financovanie NRK je prostredníctvom zdanenia od každého jednotlivca, ktorý je povinný platiť dane z príjmu v Nórsku.
Koncesionársky poplatok vo výške približne 3 000 NOK (v prepočte 305 eur) platil každý v Nórsku, ktorý má televíziu a rádio. Výšku poplatku stanovoval každý rok nórsky parlament (Stortinget). Od 1.1.2009 je vysielanie NRK kompletne bez reklám, s výnimkou sponzorov jednotlivých programov. Reklama sa môže objavovať len na internetových stránkach. NRK prevádzkuje päť televíznych a pätnásť rozhlasových staníc.
ŠVÉDSKO: Televízny poplatok bol vo Švédsku zrušený 1. januára 2019 a nahradený „všeobecným poplatkom za službu vo verejnom záujme“, ktorý je založený na paušálnej dani z verejnoprávneho vysielania vo výške 1 percenta, obmedzená na 1 300 švédskych korún (približne 126 eur ) na osobu a rok. [145] Poplatok spravuje Švédska daňová agentúra v mene troch verejnoprávnych vysielateľov v krajine Sveriges Television (SVT), Sveriges Radio (SR) a Sveriges Utbildningsradio (UR). Poplatok sa platí za 5 televíznych kanálov, 45 rádiových kanálov a online televíziu a rádio.
ESTÓNSKO: V Estónsku existujú tri verejnoprávne televízne kanály: Eesti Televisioon ETV, ETV2 a ETV+ (ETV+ bola spustená 27. septembra 2015 a väčšinou sa zameriava na ľudí, ktorí hovoria po rusky). Financovanie pochádza z vládneho grantu. ETV je v súčasnosti jednou z mála verejnoprávnych televíznych vysielateľov v Európskej únii, ktorá nemá ani reklamu, ani licenčné poplatky a je financovaná výlučne z národných vládnych grantov. Reklamy vo verejnoprávnej televízii boli zastavené v roku 2002 pre obavy, že jej nízke ceny poškodzujú komerčných vysielateľov. Uvažovalo sa o zavedení systému licenčných poplatkov, ale nakoniec bolo zamietnuté vzhľadom na odpor verejnosti.