Detaily príbehu o potopení Titanicu sa môžu naprieč rôznymi zdrojmi líšiť, o jeho hrubých obrysoch ale niet pochýb. Odborníci sa zhodujú, že 15. apríla 1912, menej ako týždeň po začatí premiérovej plavby, skončil Titanic na dne severného Atlantiku. Na sociálnej sieti TikTok sa používatelia o viac ako sto rokov neskôr dozvedia niečo úplne iné, napísal denník The New York Times.
Čítajte aj Veľká hanba v americkom seriáli: Slovensko – krajina v ruskom područí hodná zbombardovaniaMilióny zhliadnutí
Na platforme pre zdieľanie krátkych videí sú fakty o nešťastí znovu spochybňované, pričom sa staré zvesti miešajú s novými dezinformáciami a upraveným obsahom. „Titanic sa nikdy nepotopil!!!“ hlásil jeden účet, ktorého príspevok tento rok nazbieral 11 miliónov zhliadnutí, kým bol zmazaný. Fenomén ukazuje silnú schopnosť TikToku zasievať historický revizionizmus aj v prípade tých najdôkladnejších zmapovaných udalostí.
Popieranie havárie Titanicu zahŕňa aj istý 32-sekundový klip, v ktorom sa muž v mikine s kapucňou a so šiltovkou prihovára k divákom za strašidelného hudobného sprievodu, zatiaľ čo v pozadí je dramatický čiernobiely obrázok lode. Opakuje pritom vyčerpávajúcim spôsobom vyvrátenú teóriu o „výmene“, podľa ktorej je vrak na dne oceánu sesterské plavidlo Olympic potopené v pokuse o poistný podvod.
Ďalšie video prezentuje konšpiračnú teóriu, že stroskotanie bolo „atentátom“ nariadeným finančníkom J. P. Morganom s cieľom eliminovať oponentov vytvorenia americkej centrálnej banky.
Čítajte aj Režisér Braňo Mišík: Vo filme je veľký kus z môjho života. Možno najväčší, aký som v nejakom projekte malKonšpirácie o potopení nie sú nové
Podobné špekulácie sa objavujú prakticky od chvíle, keď sa Titanic po náraze do ľadovca potopil. „Začína to byť dosť demoralizujúce, sledovať, ako veľa tých nezmyslov vypláva na povrch,“ komentuje vývoj Charles Haas, ktorý založil združenie Titanic International Society. Osud Titanicu študuje posledných 60 rokov, počas ktorých napísal na túto tému päť kníh, dvakrát sa vydal k vraku lode a vyvrátil nespočetné množstvo konšpiračných teórií.
„Cítim sa ako jeden z mála hlasov, ktoré sa snažia prekričať hluk hurikánu,“ povedal.
TikTok je len najnovším mechanizmom recyklácie nepravdivých príbehov o Titaniku. Mesiac po tragédii denník The Washington Post písal o možnosti, že v nej hrala úlohu „prastará zlá vôľa“ mumifikovanej egyptskej duchovnej, ktorá prekliala jedného z cestujúcich po tom, ako sa odvážil vylíčiť jej príbeh spolupasažierom. Iní sa pokúsili stovky mŕtvych pripísať bývalému britskému premiérovi Winstonovi Churchillovi, nemeckej ponorke či sabotáži v podaní katolíckych staviteľov lode.
Pre Haasa sú takéto konšpiračné teórie zdrojom hlbokého rozčarovania. Roky s údivom sleduje, ako rôzne príbehy o podrobne zdokumentovanom nešťastí rezonujú prostredníctvom kníh, takzvaných dokumentárnych filmov a teraz aj na sociálnej sieti.
Efektívny nástroj na šírenie konšpirácií
TikTok, ktorý tvrdí, že má v Spojených štátoch 150 miliónov používateľov, a je veľmi obľúbený u mládeže, sa stal obzvlášť silným nástrojom šírenia dezinformácií, v minulosti aj súčasnosti. Nedávno tu napríklad bolo ružovo vykresľované obdobie násilnej diktatúry na Filipínach. Odborníci mapujúci tieto javy si myslia, že týmto teóriám na TikToku napomáha spôsob, akým sú príspevky servírované používateľom.
Pri zoraďovaní obsahu sa systém TikToku nespolieha len na sociálne väzby a sledovanie konkrétnych účtov ako Twitter a Facebook, viac sa riadi ohlasom na príspevky, povedala Megan Brownová z centra pre sociálne médiá a politiku na Newyorskej univerzite. „Keď niekto trávi čas pri videu, nezáleží na tom, či naozaj verí, že J. P. Morgan potopil Titanic, alebo či si hovorí: Aha, to je vtipné video, niekto hovorí o tom, že J. P. Morgan potopil Titanic,“ uviedla.
Nezhody medzi expertmi
Dejiny pochopiteľne nie sú vytesané do kameňa a medzi expertmi často bývajú nezhody. Bývalý vojak Parks Stephenson, ktorý niekoľkokrát navštívil vrak Titaniku a radil hollywoodskemu režisérovi Jamesovi Cameronovi pri tvorbe dokumentu o lodi, sa napríklad rozchádza s mnohými bádateľmi. Domnieva sa, že ľadovec poškodil spodok plavidla skôr ako jeho bok. Konsenzus je však taký, že potopenie Titaniku bolo strašným nešťastím, pri ktorom zomrel veľký počet ľudí.
Konšpiračné teórie o Titanicu sa môžu zdať ako pomerne neškodné, obzvlášť v čase, keď lži z internetu prispievajú k skutočným ujmám, ako pri predvlaňajšom útoku na Kapitol alebo streľbe vo washingtonskej pizzerii. Nepravdivé zvesti o námornej nehode spred 111 rokov nie sú prioritou pre technologické spoločnosti, ktoré majú dosť problémov s aktuálnymi dezinformáciami.
Brownová vidí nebezpečenstvo v dlhodobejšej erózii pravdy a v koncepte, že „ľudia, ktorí veria aspoň jednej konšpiračnej teórii, majú tendencii veriť viac ako jednej“. Keď sa niekto chytí na jeden falošný naratív, je podľa nej ľahšie zatiahnuť ho do ďalšieho.