Parlamentné voľby 2023 boli najdrahšie v histórii, doposiaľ ešte nebol súboj o voliča nikdy taký nákladný pre kandidujúce politické strany. Potvrdili to záverečné správy strán zverejnené ministerstvom vnútra.
Čítajte aj Národné menu naservíruje neviditeľná opozícia. Slováci sa bavia na bizarných nápadoch politikov
Na úspech vo voľbách museli dať politické strany dokopy vyšší rozpočet. Do predvolebnej kampane vložili celkovo až 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny eur viac ako v doteraz najdrahších parlamentných voľbách v roku 2020 (23,6 milióna eur). „Pre ilustráciu, kým v roku 2020 stálo strany na získanie jedného hlasu niečo cez osem eur, teraz to bolo už takmer deväť,“ analyzuje výsledky Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.
Najdrahšie kampane
Suverénne najväčšou bola kampaň hnutia OĽaNO Igora Matoviča (dnes Slovensko), ktorý vzal do koalície Kresťanskú úniu a Za ľudí. Dokopy mali výdavky 4,34 milióna eur, čím finančne prevalcovali konkurenciu. Samotné OĽaNO do kampane nalialo 2,9 milióna eur.
Viac ako 2 milióny eur do kampane investovalo až osem politických strán, kým v roku 2020 mali dvojmiliónovú kampaň iba tri strany. Najväčšie výdavky mal víťaz volieb – strana Smer-SD Roberta Fica, ktorá skončila tesne pod zákonným trojmiliónovým limitom (2,95 mil. eur).
Čítajte rozhovor Marketingová manažérka IKEA: Slováci sú špecifickí zákazníci. Chceme, aby sa pre nich cenová dostupnosť výrobkov stala realitou
Nasleduje už spomenuté hnutie OĽaNO (2,9 mil. eur) a Hlas-SD Petra Pellegriniho (2,79 mil. eur). Dvojmiliónové kampane mali ešte KDH, PS a SaS, ale tiež Sme rodina a Demokrati, ktoré skončili pred bránami parlamentu.
Miliónové kampane mali štyri strany. „Pozoruhodnú efektivitu vo využití zdrojov preukázala Slovenská národná strana, ktorá sa do parlamentu ako jediná prebojovala z miliónovou kampaňou a jeden hlas ju vyšiel na necelých osem eur. Katastrofálnou z pohľadu financovania bola miliónová kampaň strany Modrí expremiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá vo voľbách napokon prepadla, keď získala iba 0,26 percenta hlasov. Jeden hlas ju tak vyšiel na 145 eur,“ komentuje výsledky Piško.
Foto: TIS
„Tentokrát sme opäť zaznamenali vysoký podiel privátnych financií v kampani. Podľa našich prepočtov tvorili 40 percent z celkových výdavkov strán, z veľkej časti šlo o pôžičky a úvery. Z ôsmich dvojmiliónových kampaní bola až polovica postavená výlučne na súkromných zdrojoch. Čisto štátne financovanie mali iba dvojmiliónové kampane Smeru a SaS,“ dodáva Piško.
Za posledné roku sú medzi najštedrejšími darcami či veriteľmi slovenskej politiky takmer výlučne bývalí či súčasní predsedovia strán. V desiatke najväčších individuálnych podporovateľov strán sú Michal Truban (PS), Ivan Štefunko (PS), Alojz Hlina (KDH), Andrej Danko (SNS) či Béla Bugár a László Sólymos (obaja Most-Híd). Historicky najväčšími veriteľmi sú zakladateľ strany Za ľudí a bývalý prezident Andrej Kiska, spolu so zakladateľom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom. Obaja investovali do vlastnej politickej kariéry cez 1,7 milióna eur.