Ľuboš Machaj nastúpil na post generálneho riaditeľa RTVS pred rokom, 2. augusta 2022. V rozhovore hovorí aj o tom:
- čo ho prekvapilo po nástupe na post generálneho riaditeľa RTVS,
- aké sú plusy a mínusy jeho prvého roku vo funkcii,
- o stratégii do ďalších štyroch rokov funkčného obdobia,
- aké novinky pripravuje RTVS pre divákov,
- kedy sa diváci dočkajú nového seriálu a či budú pribúdať častejšie,
- aký je osud stanice Šport po strate hokejových práv,
- aké očakávania má od nového spôsobu financovania inštitúcie,
- o plánoch s výškovou budovou v Mlynskej doline,
- a aj o kostlivcoch v skrini.
Čítajte aj RTVS presťahuje spravodajské štúdio na Šafárikovo námestie. August 1968 si pripomenie špeciálnym vysielaním
Celý profesionálny život sa pohybujete v mediálnom prostredí, istý čas ste pracovali aj v RTVS. Čo vás prekvapilo, keď ste nastúpili na pozíciu generálneho riaditeľa?
V rozhlase som robil dramaturga, aj som nejaké veci režíroval, pre televíziu som skôr písal scenáre a robil som dramaturga na Trojke a ešte predtým na Dvojke za éry pána Rybníčka. Keď je človek v pozícii zamestnanca, tak pozná isté veci, ale vidí len určitý úsek. Samozrejme, isté veci som očakával, ale pravdou je, že niektoré ma prekvapili. Napríklad to, ako neboli úplne pripravené televízne programové služby, hlavne stanice :24 a Šport.
V akom zmysle?
Spravodajská stanica :24 po vypuknutí invázie na Ukrajine nahradila vysielanie Trojky. Stáli sme pred veľkou otázkou, či ju zachovať alebo zastaviť. Postupné budovanie za pochodu je oveľa náročnejšie, ako keby sme ju zastavili a spustili by sme ju až vtedy, keď by bola pripravená. Rozhodol som sa však, keďže spravodajstvo bolo jedným zo základných pilierov môjho projektu pri voľbe generálneho riaditeľa, že by nebolo úplne v poriadku, keby som spravodajskú službu zastavil. Jej opätovné spustenie by mohlo trvať aj rok. Tak sme sa rozhodli pre evolúciu (úsmev), čo je niekedy problém.
V čom?
Nie vždy sa podarili všetky termíny výberových konaní, potrebovali sme personálne doplniť tím – chýbal nám najmä technický personál, čo spôsobovalo problémy pri rozšírení spravodajstva na live vysielanie. Dovtedy tvorilo program až 80 percent repríz programov z Jednotky, Dvojky alebo repríz vlastných programov :24. Teraz to už je podstatne lepšie a vysielame aj premiérový program. Očakávame, že o menej než rok to už bude definitívne takmer 24-hodinové prúdové vysielanie. Je to však investične nákladné.
Pri Športe vás čo prekvapilo?
Tu ma prekvapilo, že sa spustila programová služba Šport a zároveň sa stratili niektoré dôležité licenčné práva. S tým som najviac zápasil.
Čítajte aj Veľký návrat po roku: Markíza odtajnila detaily novej série svojho dlhoročného hitu
A čo sa týka dlhodobého problému financovania RTVS?
Pri nástupe do funkcie som, samozrejme, vedel, že to bude problém. Ale že až taký, aby bola ohrozená základná funkčná schéma verejnoprávneho vysielateľa, som nečakal. Šok prišiel 22. decembra v podobe „vianočného darčeka“ – zrušenia koncesionárskych poplatkov. To bol problém, ale výzvy sú na to, aby sa s nimi pasovalo. Tak sme sa pasovali a môžem povedať, že úspešne.
Po zrušení koncesií ste boli pol roka v určitom „vákuu“, nevedeli ste, v akej výške poslanci schvália nový príspevok zo štátneho rozpočtu, a teda s akými financiami môžete počítať do nasledujúceho obdobia. Napokon je výsledkom, že RTVS bude mať viac peňazí. Vnímate to aj vy tak, že si „polepšíte“?
Ako v čom. Z môjho pohľadu koncesie zabezpečujú verejnoprávnemu vysielateľovi odpolitizovanie, čo je veľmi dôležitá vec. Ľudia tak majú garantovanú profesionalitu a nezávislosť.
Slovensko má málo obyvateľov na to, aby koncesionárske poplatky pokryli potreby RTVS. Museli by sa výrazne zvýšiť, na čo za posledných dvadsať rokov nebola politická vôľa, keďže nepatríme medzi bohaté krajiny.
Keď som si prešiel politické elity a debatovali sme, ako financovať RTVS, tak s určitým zvyšovaním koncesií aj súhlasili. Keď som však povedal, že o 100 percent, bolo mi jasné, že takéto niečo neprejde. Lenže zrušenie koncesií bolo urobené narýchlo a nie úplne profesionálne. Zákon mal veľa problémov, nebolo myslené na ďalšie dopady, ktoré tento krok obnáša a musel sa novelizovať. V júni ho potom poslanci schválili.
Obávate sa nejakých politických tlakov?
Vždy sú nejaké politické tlaky. Keď sme o tom diskutoval, tak som hovoril, že by bolo ideálne, keby sme mali švédsky model, kde je financovanie kryté ústavou. To sa, bohužiaľ, nepodarilo, ale považujem aj tak za úspech, že to prešlo 120 hlasmi krížom cez koalíciu aj opozíciu.
Napokon poslanci schválili financovanie RTVS vo výške 0,17 percenta HDP. Polepšíte si tak zhruba o 40 miliónov eur ročne, ako ich plánujete využiť?
RTVS má veľký investičný a technologický dlh okolo 100–150 miliónov eur. Výšková budova potrebuje tiež výrazné investície. Projekt na jej opravu bol pripravený ešte za éry Václava Miku a vtedy boli náklady odhadované na 60 miliónov eur. V dnešnej dobe sa už bavíme o sume viac ako 100 miliónov eur.
V akej fáze je projekt v súčasnosti?
Navrhovali sme ministerke kultúry, aby to bol spoločný projekt štátu a RTVS. Štát by si v budove mohol umiestniť niektoré svoje inštitúcie – kultúrne alebo administratívne. Zatiaľ sme urobili analytiku stavu budovy a je naozaj v havarijnom stave. Okrem toho, že je plná azbestu, hore už rastú stromy, strecha sa rozpadáva a začína tam zatekať. Musíme rýchlo spojazdniť aspoň jeden výťah, aby sa v nej dalo pohybovať.
Foto: RTVS
Ako by ste zhodnotili svoj prvý rok vo funkcii?
Som racionálny človek a vždy hodnotím plusy a mínusy. V tomto prípade bolo tých plusov viac. Najväčším plusom je, že sa nám podarilo stabilizovať finančnú situáciu. Podarilo sa nám aj ľuďom mierne valorizovať platy a podarilo sa udržať chod štyroch programových služieb. Trojku sme ukončili, lebo archív už bol vyčerpaný a bolo by potrebných veľa financií na nejaké racionálne nastavenie. Určite ste si všimli, že aj Česká televízia zastavila ČT3.
Nový riaditeľ ČT ju plánuje opäť obnoviť.
Áno, samozrejme. Ja si viem predstaviť, že obnovíme československý archívny kanál, o čom budeme rokovať. Musíme však vyriešiť autorské a licenčné práva.
A ďalšie plusy?
Takým tretím plusom bolo, že sme redizajnovali spravodajskú :24 a snažíme sa stabilizovať Šport. Neuspokojíme sa s tým, že sme niektoré športové licencie stratili. Predbežne rokujeme o získaní sublicencie na Tipos extraligu, uvidíme, aký to bude mať ďalší dopad.
A do vysielania sa dostanú niektoré projekty, ktoré pripravil ešte predchádzajúci manažment a my sme ich dokončili. Jedným z nich je historický seriál Čas nádejí, ktorý bude mať premiéru budúci rok. Na jeseň prinesieme zaujímavý projekt Voda spieva, čo je už naša dramaturgia, a potom tretiu sériu šou Pečie celé Slovensko. S BBC už rokujeme aj o ďalšej sérii.
A uvedieme novú vianočnú rozprávku Tri zlaté dukáty. Jesenná televízna štruktúra prinesie aj nové projekty ako sú Všade dobre doma naj a Kam k nám. Budeme pokračovať s novými sériami obľúbených programov Čo ja viem, Najvernejší, Hit roka, Cestou necestou, Záhady tela či Neskoro večer.
S Českým rozhlasom pripravujeme veľký koprodukčný projekt s názvom Tisíc hlasov k 100. výročiu rozhlasu, ktoré Česká republika oslavuje tento rok, my v roku 2026. Sú to dejiny rozhlasu od počiatku až po rok 1968. A s Jiřím Mádlom pripravujeme projekt s názvom „Ver mi“, ktorý bude o roku 1968.
A poďme k tým mínusom.
Chceli sme urobiť novú organizačnú štruktúru, nastaviť modernejší systém riadenia, čo sa nie úplne podarilo. Predsa len RTVS je veľký kolos s 1500 ľuďmi. Povedali sme si, že z toho rýchleho zavádzania zmien trochu zvoľníme, ale myslíme na to, že by štruktúra mala byť pružnejšia a flexibilnejšia.
Nevyšli nám všetky nové formáty, ktoré sme do vysielania pripravili. V televíziách nie vždy všetky projekty vyjdú podľa predstáv. Čakali sme viac aj od Pravidiel mojej ženy aj od Traf to. Pravidlá mojej ženy bol licencovaný formát, ktorý mal vo Francúzsku obrovský úspech, zmluva pokrývala jednu sezónu a s formátom už ďalej nepokračujeme. Traf to nepovažujem za zlý formát, len bol nasadený v dosť ostrej konkurencii – Markíza prišla s novým seriálom (Mama na prenájom, pozn. red.), ktorý bol úspešný. Čakali sme vyššiu sledovanosť, podiely na úrovni 10 až 12 percent. Oproti 5 proti 5 to bol iný typ súťaže, ale je potrebné zdôrazniť, že postupne si získaval divákov a mal stabilné výsledky a boli naň dobré odozvy. Na druhej strane Hit roka a magazín Najvernejší budú pokračovať.
Čítajte aj Jojka potvrdila ďalšiu jesennú seriálovú premiéru: Do vysielania sa vráti...
Vo výročnej správe ste spomenuli, že chcete spustiť nové spravodajské rádio. V akom časovom horizonte?
Je to naplánované k 100. výročiu rozhlasu, spustiť by sme ho chceli v roku 2025, možno aj skôr. Bude to digitálne rádio a nebude šírené terestriálne, lebo tam už je obsadený trh a nie je dostatok voľných frekvencií. Digitálne vysielanie stále rozširujeme, už sme spustili dva digitálne vysielače a ešte dva máme v pláne. Bol by som rád, keby mal digitál väčšiu podporu, ako má. Je to podpora online priestoru.
Unesie slovenský trh ďalší spravodajský kanál? Už teraz máme tri spravodajské televízie…
Myslím si, že v dnešnej dobe ľudia potrebujú mať informácie a je to dôležité. Je po nich dosť veľký dopyt a zásah digitálu je oveľa väčší. Máme veľa vlastného obsahu a okrem toho by sa tam reprízovali veci tak, ako pri digitálnych rádiách Litera, Pyramída a Junior.
Komerčné televízie produkujú veľké množstvo seriálov, RTVS prináša jeden seriál za dva roky. Sú problémom financie, ktorých už budete mať viac, alebo nedostatok scenárov?
Chceme točiť jeden až dva seriály ročne. Scenáre máme, sú v dramaturgii, čakáme len na producentskú prípravu a možno na nejaké koprodukčné vzťahy. Máme naplánované tri tematické seriály.
Čoho sa budú týkať?
Zatiaľ by som nechcel bližšie prezrádzať detaily. Určite by sme však chceli, aby boli divácky atraktívne. Mrzelo ma napríklad, keď som videl Dunaj, k vašim službám. Je to téma, ktorá by mala svoje miesto aj vo verejnoprávnom priestore. Samozrejme, som rád, že sa spracovala aj u konkurenčného vysielateľa, lebo je to dôležitá téma, ktorá sa má dostať k ľuďom.
Kedy by sa mali nové seriály dostať na obrazovky?
Je to určite otázka dvoch rokov. V budúcom roku by sme chceli okrem Času nádejí určite spustiť ešte jeden. Finalizujeme aj dva veľké filmové projekty. Prvý je o Imrichovi Karvašovi, prvom viceguvernérovi Národnej banky, a druhý o generálovi Golianovi, čo sú osobnosti, ktoré by sme mali ľuďom predstaviť.
Máte v pláne aj nejaký denný seriál v podvečernom vysielaní?
Zatiaľ sme o tom neuvažovali. Neviem, či budeme na to mať kapacitu, či už dramaturgickú, personálnu alebo producentskú. Veľmi by som však chcel, aby sme opäť spustili Bakalárov (seriál v 90. rokoch prinášal príbehy zo života podľa námetov televíznych divákov). Pre mňa je to zaujímavá téma a uvažujeme o tom, že by sme túto značku po rokoch obnovili.
Čítajte rozhovor Šéfredaktor tvnoviny.sk: Nenávisť na internete nie je regulovaná. Je to večný boj, ktorý médiá nesmú prehrať
Vráti sa na obrazovku Eurovízia?
Účasť Slovenskej republiky na pesničkovej súťaži Eurovízia sa v súčasnosti rieši. RTVS situáciu vyhodnocuje. Momentálne neplánujeme zapojiť sa do ďalšieho ročníka vo Švédsku. Uvažujeme o účasti RTVS v roku 2025.
Počas predchádzajúceho vedenia bol rozpracovaný výpravný film Generál o M. R. Štefánikovi. V akom štádiu je tento projekt?
Tento projekt zamrzol už pred mojím príchodom a nepodarilo sa ho rozmraziť. Rokovali sme s producentom Milanom Stráňavom, ktorý o projekt mal aj naďalej záujem, ale keď sme urobili analýzu, koľko financií by sme ešte museli investovať, tak hovoríme o takých veľkých nákladoch, že je to nerealizovateľné. Okrem toho aj Milan Ondrík odstúpil od hlavnej postavy M. R. Štefánika. Je to už, bohužiaľ, taký vážny problém, že som musel pánovi Stráňavovi oznámiť, že v ňom pokračovať nebudeme. Do projektu bolo vložených veľa investícií, je to v spore a uvidíme, ako to dopadne.
Našli ste aj nejakých ďalších kostlivcov v skrini?
Nie. Bolo pár vecí ako technologický dlh, hoci je pravda, že televízia sa digitalizovala a urobili sa digitálne reťazce. Myslím si však, že do športu sa investovalo pomerne veľa a do spravodajstva nie. Toto ma trochu prekvapilo, že nebolo pripravené ani po technologickej stránke.
Za športové práva platia televízie astronomické sumy. RTVS prišla o všetok hokej, neohrozí to vysielanie Športu? Bude vám ešte dávať ekonomický zmysel?
Je to otázka, o ktorej sa veľa diskutuje aj na Rade RTVS. Šport minimálne nejaké obdobie držať budeme. Máme práva na mnohé športy – na biatlon, časť lyžovania, cyklistiku, máme niektoré futbalové aj medzinárodné súťaže, riešime aj dokúpenie ďalších práv. V roku 2024 nás navyše čakajú LOH v Paríži, na ktoré sa nesmierne tešíme a, samozrejme, na to nadväzuje aj paralympiáda. Teraz ide o to, či má ísť verejnoprávny vysielateľ do takej prudkej konfrontácie so súkromným sektorom a dávať miliónové sumy za športové licencie.
Akú máte stratégiu v online priestore a na sociálnych sieťach?
V projekte som mal, že spravodajstvo a online sú dve veci, ktoré by som chcel podporiť. Aj preto lebo čím ďalej, tým viacej ľudí prechádza z lineáru na on demand spôsob sledovania. Všetky zahraničné prieskumy ukazujú, že 3 percentá ľudí každý rok prechádzajú z lineáru na on demand alebo online priestor. U náš ešte tento trend nie je taký silný.
Prioritou je spravodajský web, kde sme s novými ľuďmi dosiahli pomerne výrazný nárast návštevnosti. Online spravodajstvo Správy RTVS v priebehu krátkeho obdobia bez navýšenia personálnych kapacít zdvojnásobilo počet čitateľov (RU) a pravidelne predbieha niektoré konkurenčné portály. Teraz ideme prijímať ďalších ľudí a chceme, aby začal silne napredovať. Sústredíme sa aj na zvýšenie sledovanosti archívu a livestreamu RTVS; vybudovanie vlastnej VOD a AOD platformy a výrobu unikátneho natívneho obsahu pre sociálne siete a webstránky RTVS.
Akú máte víziu a stratégiu do ďalších štyroch rokov vášho funkčného obdobia? Ako ju chcete naplniť?
Kľúčový je pre mňa rok 2026, keď má 100 rokov rozhlas a 70 rokov televízia. Chcel by som, aby sme si to pripomenuli nielen formálne, ale obsahovo a prostredníctvom špeciálnych aktivít a kampane. Aby si ľudia uvedomili, v čom je verejnoprávny priestor dôležitý.
Všetky dôležité udalosti, pri ktorých rozhlas a televízia boli, chceme ukázať aj formou návratov do minulosti aj pohľadom do budúcnosti. Mne sa veľmi páčil slogan Českého rozhlasu „100 let je len začátek“. Chcel by som, aby sme minimálne obhájili priestor, ktorý máme, a zaujali čo najviac ľudí na všetkých možných platformách, aby sme boli dôveryhodní, profesionálni a nezávislí. Ak sa toto podarí, tak si myslím, že tento verejnoprávny priestor bude mať svoj význam aj v ďalších desaťročiach.
Foto: RTVS
Kto je Ľuboš Machaj: Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde študoval na katedre estetickej výchovy a slovenčiny, nastúpil ako dramaturg v Hlavnej redakcii hier pre deti a mládež, neskôr pôsobil ako redaktor a moderátor relácie Pozor, zákruta!. Do roku 1990 pôsobil na pozícii dramaturga rozprávkových hier.
V rokoch 1990 až 1993 bol riaditeľom Bibiany, odkiaľ odišiel do Rádia Twist, kde zastával post programového riaditeľa. V rokoch 2003 – 2006 bol šéfdramaturgom druhého programu Slovenskej televízie (STV). V roku 2006 zamieril do Slovenského rozhlasu (SRo) na pozíciu riaditeľa sekcie programu.
Po spojení SRo a STV zastával v roku 2011 post riaditeľa programu v STV. Od roku 2011 externe spolupracoval s RTVS na príprave programov ako napríklad Čo sa stalo s Robom Rothom, Bola raz jedna povesť alebo SK Dejiny.
Na pozíciu generálneho riaditeľa RTVS nastúpil 2. augusta 2022, jeho funkčné obdobie je päťročné.