Betlehemské svetlo je komédia, ktorá vznikla na základe poviedok Zdeňka Svěráka, jedného z najobľúbenejších českých hercov, dramatikov, scenáristov, hercov a komikov. Scenár k filmu napísal jeho syn Jan Svěrák, ktorý film aj režíroval.
„Baví ma, že sa postavy z rôznych poviedok vo filme stretávajú v nových nečakaných situáciách. Pre film je to stmeľujúci prvok a pre divákov to bude zábavné,“ hovorí Zdeněk Svěrák, ktorý v tejto komédii s prvkami magického realizmu hovorí o vážnych veciach s nadhľadom a humorom. „Nič lepšieho, než humor proti smútku nemáme,“ uviedol Svěrák s odkazom na dnešnú neveselú dobu.
Čítajte aj Čo si pozrieť na Netflixe: Začiatok marca v znamení napätia aj zábavy. Prichádzajú aj Shoky a Morthy
Starnúcemu spisovateľovi Karolovi Šejnohovi (Zdeněk Svěrák) už písanie nejde ako predtým. Nedokončené poviedky sa mu hromadia v hlave a ich postavy vyliezajú na denné svetlo a dožadujú sa, aby autor pokračoval v deji. Všetci od neho niečo chcú.
Fotograf Matěj (Vojtěch Kotek) chce získať magistru z lekárne (Tereza Ramba), pán Bohumil prosí (Vladimír Javorský), aby urobil zázrak, automechanik Bakalář (Ondřej Vetchý) by chcel byť liečiteľom. Do toho vstupuje z reálneho sveta Šejnohova manželka (Daniela Kolářová), ktorá si myslí, že už by mal písanie nechať a konečne sa venovať jej.
Vo filme sa predstavia aj ďalší českí herci, ako Jirka Čvančarová, Jiří Macháček, Jan Budař, Lucie Polišenská, ale aj dánska herečka Patricia Schumann.
Nový film spojil otca, syna a aj vnukov rodiny Svěrákovcov (režisérov syn František film zostrihal a mladší syn Ondřej robil druhého mikrofonistu). Do kín dorazí 10. marca.
Baviť sa má divák, nie štáb
Komédia je ťažký žáner, hovorí režisér Jan Svěrák. Zároveň dodáva, že už o ňom ale niečo vie. „Napríklad že je dobré mať hercov pokope, aby sa divák mohol pozerať na toho, kto rozpráva vtip a zároveň videl ďalšie postavy, ktoré ho možno práve nechápu. Aby tam bola interakcia,“ vraví režisér.
Podľa neho je dôležité, aby mal divák pocit, že on sa rozhoduje, koho bude na plátne sledovať a bavil sa tým, že vtip sám odhalí. „Tiež sa mi potvrdilo staré pravidlo, že keď sa smeje štáb pri nakrúcaní, tak to väčšinou na plátne také vtipné nie je. Na našom nakrúcaní veľa zábavy nebolo, tak mám nádej, že bola uchovaná pre to plátno.“
S otcom Zdeňkom Svěrákom spolupracuje Jan Svěrák na filmoch pomerne často (Vratné lahve, Kolja…). Tentoraz sa zišli počas pandémie, keď boli zatvorené divadlá a otec mal čas a chuť nakrútiť spoločný film. „Otec sa vraj každý deň do práce tešil, ale myslím si, že domov chodil hotový… Mal som niekedy pocit, že ho trápim, keď mal urobiť štyri veci naraz, nezabudnúť kam sa pozerať a pritom nepopliesť text. Sám by som to nedokázal, tobôž v jeho veku…“ vraví Jan Svěrák.
„Skoro každý deň som sa mu ospravedlňoval, že som po ňom vybehol, keď sme opakovali záber a on vždy niečo zabudol urobiť. Ale on to znášal veľmi trpezlivo a radoval sa, že ešte môžeme byť spolu a on môže ešte hrať. A mňa v tom okamžiku prešlo všetko zúfalstvo a hnev, keď som ho takto videl,“ dodáva režisér.
Čítajte aj Vieme, čím odštartuje HBO Max na Slovensku! Valia sa sem filmové hity...
Vo filme si Zdeněk Svěrák vyskúšal, aké to je, ležať v truhle. Túto scénu si sám vymyslel a vychádza z jeho vlastnej poviedky Ruslan a Ludmila. Jeho syn Jan sa toho bál…
„Predsa len, je to symbolika a strkať vlastného otca do truhly je nepríjemné a nevhodné. Našťastie je to komická scéna a tým pádom to bolo znesiteľnejšie. Otec mal pod sebou vyhrievanú deku a dokonca nám v tej truhle aj zaspal, tak sa tam dobre cítil,“ vraví Jan Svěrák.
Pri nakrúcaní v krematóriu sa spočiatku cítili nepríjemne a báli, po týždni strach zo smrti nevnímali. „Boli sme tam ako doma a zvykli si, že smrť je súčasť života. Na to by sme si mali zvykať, pretože smrti sa nevyhne nikto,“ vraví režisér.
Šejnoha je ako Svěrák, ale protivnejší
Hlavná postava filmu Betlehemské svetlo – spisovateľ Šejnoha – má toho so skutočným spisovateľom a scenáristom Zdeňkom Svěrákom veľa spoločného. „Šejnoha som ja, len trošku komickejší, prehnanejší než v skutočnosti. Urobí aj pár trapasov, ktoré som ja neurobil… V tom príbehu je veľa autobiografie, ale nie všetko,“ vraví Zdeněk Svěrák.
Čítajte aj Temný, bezútešný, znepokojivý a najmä originálny! Nový Batman je odsúdený na úspech
Na svoju manželku vraj nie je taký protvný, ako spisovateľ Šejnoha. „To by ma hnala. Ale podstata tam je, že utekám k počítaču, aby som písal, a ona by bola najradšej, aby som s ňou pozeral televíziu či vzal ju na výlet. Je tam taká mierna žiarlivosť, on sa viac venuje písaniu než komunikácii s ňou… To má asi každý chlap, ktorý sa zaujíma o svoju prácu a zanedbáva manželku. Preto ja mimo film píšem iba poviedky a nie romány, To by bol rozvod,“ dodáva Zdeněk Svěrák.
Foto: Tomáš Teglý/Bioscop
Známy filmový a divadelný autor, ktorý je zároveň aj obľúbený herec a komik, sa držal pokynov svojho syna. Jedným z nich bolo, že musel pôsobiť primerane k svojmu veku. „Keď som videl prvé denné práce, tak som zistil, že stále chodím prihrbeno. Stále. Tak som si povedal, že s tým budem musieť niečo urobiť, pretože vyzerám ako starček. Ale on povedal, že to takto budeme držať. Čiže hrám človeka ešte staršieho, než som. Keď idem hore schodmi, pomáham si zábradlím, keď idem dole schodmi, som rád, že to zábradlie tam je, šúcham nohami v papučiach…“
Hoci to nebol pre 85-ročného scenáristu a herca príjemný pohľad, vidieť sa v takejto polohe, musel sa držať pokynov svojho syna. „Dával mi základnú radu. Pred každým záberom mi pošeptal do ucha: ‚Hlavne nehraj.‘ Tak som nehral, ja som tam len bol.“