Čítajte viac
O seriáloch
|
pred 6 dňami
Najpodceňovanejší sci-fi film Spielberga sa mení na mrazivé proroctvo. Umelá inteligencia ho dobehla až dne
Steven Spielberg nakrútil sci-fi, ktoré predbehlo svoju dobu. Po štvrťstoročí sa jeho varovanie začína podobať realite.
A.I. Umelá inteligencia (2001)
Keď Steven Spielberg v roku 2001 predstavil príbeh robotického chlapca, ktorý túži po ľudskej láske, mnohí diváci ešte vnímali umelú inteligenciu ako vzdialenú súčasť sci-fi. O štvrťstoročie neskôr pôsobí film A.I. Umelá inteligencia oveľa znepokojivejšie. Technológie dnes vstupujú do rozhovorov, vzťahov aj každodenného rozhodovania spôsobom, ktorý v čase premiéry vyzeral takmer nepredstaviteľne.
Snímka s Haleym Joelom Osmentom a Judom Lawom síce nikdy nezískala postavenie Spielbergových najväčších diváckych hitov, postupne si však vybudovala povesť jedného z jeho najodvážnejších diel. Spája chladnú predstavu Stanleyho Kubricka o budúcnosti so Spielbergovou citlivosťou a kladie otázku, ktorá dnes znie naliehavejšie než kedysi. Čo sa stane, keď stroj dokáže prejavovať lásku, no človek za jeho city odmietne prevziať zodpovednosť?
Robotické dieťa naprogramovali milovať
Ako informuje portál MovieWeb, A.I. Umelá inteligencia vznikla podľa poviedky Briana Aldissa Supertoys Last All Summer Long z roku 1969. Projekt dlhé roky rozvíjal Stanley Kubrick, ktorý pochyboval, či vtedajšie filmové technológie dokážu vytvoriť presvedčivého robotického chlapca. Neskôr ho posunul Spielbergovi, no nakrúcanie sa naplno rozbehlo až po Kubrickovej smrti v roku 1999. Spielberg film dokončil ako poctu svojmu priateľovi a jeho pôvodnej vízii.
Príbeh sa odohráva v budúcnosti poznačenej klimatickými zmenami a úbytkom populácie. Vedci vytvoria Davida, detského androida schopného vytvoriť si trvalé emocionálne puto k človeku. Keď si ho osvojí rodina, David začne svoju novú matku bezpodmienečne milovať. Ľudia okolo neho však na jeho oddanosť nedokážu odpovedať rovnakým spôsobom.
Po odmietnutí sa robotický chlapec upne na rozprávku o Pinocchiovi. Verí, že ak nájde Modrú vílu a stane sa skutočným človekom, získa späť matkinu lásku. Na ceste ho sprevádza mechanický medvedík Teddy a android Gigolo Joe v podaní Juda Lawa.
Film s dĺžkou približne 146 minút mení jednoduchú túžbu dieťaťa po prijatí na pochmúrnu úvahu o ľudskej sebeckosti. David dokáže milovať bez podmienok, no práve táto schopnosť sa mení na jeho najväčšie utrpenie. Jeho city nemožno vypnúť ani preprogramovať vo chvíli, keď sa pre rodinu stane nepohodlným.
Kubrickov vplyv cítiť najmä v odmeranom svete, kde ľudia vyrábajú stroje podľa vlastných potrieb a následne ich ničia, keď ich prestanú baviť. Spielberg do príbehu vniesol rozprávkový motív a silné emócie, výsledok však nie je klasickým príbehom so šťastným koncom. Jeho záver pôsobí nežne iba na povrchu. Pod ním zostáva obraz bytosti odsúdenej túžiť po niečom, čo nikdy nemohla skutočne dostať.
Pred 25 rokmi varoval pred problémom, ktorý riešime dnes
Pri premiére rozdelil film kritikov aj divákov. Niektorým prekážalo spojenie Kubrickovej chladnosti so Spielbergovým sentimentalizmom, iní v ňom videli mimoriadne ambiciózne filozofické sci-fi. Na Rotten Tomatoes má dnes 76-percentné hodnotenie kritikov, pričom medzi jeho najoceňovanejšie stránky patria témy, vizuálne spracovanie a výkon Haleyho Joela Osmenta.
Čas však mnohé z filmových otázok posunul z oblasti fantázie bližšie ku každodennému životu. David nie je iba robot, ktorý plní príkazy. Človeka pozoruje, prispôsobuje sa mu a svoje konanie podriaďuje potrebe získať jeho priazeň. Pripomína tak dnešné digitálne systémy, ktoré sa učia z ľudského správania a snažia sa vytvárať čo najpresvedčivejšie odpovede.
Čítajte viac
Čo si pustiť
|
pred 1 týždňom
Kritici ho zvozili, no diváci rozhodli inak. Akčný thriller so Stathamom je dnes svetovým hitom Netflixu
Čo si pustiť
|
pred 1 týždňom
Mimoriadne aktuálne pôsobí aj postava Dr. Knowa, virtuálneho sprievodcu, ktorého hlas nahovoril Robin Williams. David mu kladie otázky a očakáva jasné riešenie, no dostáva iba informácie vybrané podľa fungovania systému. Scéna dnes pripomína rozhovory s chatbotmi a vyhľadávačmi, ktoré dokážu znieť presvedčivo aj vtedy, keď používateľovi neposkytujú úplný alebo správny obraz.
Ešte vážnejšiu otázku otvára emocionálne puto medzi človekom a technológiou. Ak raz ľudia vytvoria stroje, ktoré budú vierohodne napodobňovať blízkosť, empatiu či oddanosť, nebude stačiť pýtať sa, čo tieto zariadenia dokážu. Dôležité bude aj to, čo ich používanie urobí s ľudskými vzťahmi a či človek nezačne city druhých vnímať ako službu, ktorú možno zapnúť alebo zrušiť.
A.I. Umelá inteligencia preto ani po 25 rokoch nepôsobí ako zastaraná predstava budúcnosti. Nevaruje iba pred tým, že stroje sa raz môžu podobať ľuďom. Oveľa nepríjemnejšie ukazuje, čo sa môže stať, keď človek vytvorí bytosť schopnú lásky, no sám sa k nej zachová bezcitnejšie než akýkoľvek stroj.
Súvisiace články
