„Neviem, či to je nejaký minister.“ Známy skladateľ udrel na Andreja Danka pre spor o slovenskú hymnu

Hudba má spájať ľudí, no niekedy vyvolá presný opak. Český skladateľ Varhan Orchestrovič Bauer sa po svojich úpravách štátnych hymien ocitol v centre ostrej verejnej diskusie. Jeho umelecký pohľad na národné symboly rozdelil publikum – a dostal sa až do politiky.

Podľa jeho slov sa do témy zapojili aj predstavitelia Slovenskej národnej strany. Spomenul pritom meno Andrej Danko, ktorý mal jeho kroky riešiť v parlamente.

Skladateľ tvrdí, že ho prekvapilo, ako ďaleko sa debata dostala. Z umeleckej polemiky sa podľa neho stala politická otázka.

Ako to celé začalo

Ako upozornil portál istream.sk, Bauer sa v relácii 7 pádov Honzy Dědka vrátil k tomu, prečo sa rozhodol prepracovať českú hymnu. Pôvodnú verziu považuje za príliš smutnú a ovplyvnenú ťažkým obdobím jej autora Františka Škroupa.

Rozhodol sa preto vytvoriť novú orchestráciu, ktorá by podľa neho priniesla viac energie a hrdosti. V jeho úprave sa objavujú hudobné odkazy na Bedřicha Smetanu, Antonína Dvořáka, Leoša Janáčka aj Bohuslava Martinů.

Inšpiráciu hľadal aj u Gustava Mahlera, ktorého vníma ako českého skladateľa vzhľadom na jeho moravský pôvod. Výsledkom je veľkolepejšia symfonická verzia hymny.

Podobne pristúpil aj k slovenskej hymne. Práve tá však vyvolala najväčšiu kontroverziu, ako informuje portál iDnes.cz.

Bauer zdôrazňuje, že jeho zámerom bolo umelecké obohatenie, nie provokácia.

Slovenská verzia a kontrast dvoch svetov

Pri práci na slovenskej hymne vychádzal z kontrastov krajiny. Tvrdí, že Slovensko je výraznejšie v extrémoch – hlbšie nížiny a vyššie hory.

„Na Slovensku sú nížiny hlbšie ako u nás a hory vyššie ako u nás, tak je ten kontrast veľký. Takže keď sa to zahrá majestoso, do noblesného zámockého pochodu, a potom sa prejde do temperamentného čardáša, sú tam tie dve slovenské polohy. Ja o tom niečo viem, mám manželku Slovenku,“ hovorí Varhan Orchestrovič Bauer.

Jeho verzia preto kombinuje dôstojný pochod so živšou časťou inšpirovanou čardášom. Podľa neho práve toto spojenie vystihuje slovenskú povahu.

Skladateľ dodáva, že jeho osobný vzťah k Slovensku zohral úlohu pri tvorbe. Reakcie však boli rozdelené.

Silnú odozvu vyvolali najmä jeho vyjadrenia na adresu verzie od Oskar Rózsa.

Tvrdé slová a ostrá polemika

Bauer svoje hodnotenie formuloval veľmi otvorene. „Celkovo to vďaka pomalému tempu pôsobí ťažko a beznádejne, len smútok a žiadna radosť, na konci to potom ešte viac zťažkne, a to je už naozaj príliš. Basová linka v tube o tri oktávy a terciu nižšie ako melódia v bode: ‚…Slováci ožijú…‘ znie veľmi zle. Jediná zaujímavá vec je G dur namiesto g mol na konci s fujarou – ale jeden akord naozaj tú ťarchu nevynahradí. Orchestrálne je to naozaj slabé, hoci mnohí ľudia to nepoznajú a skladbu si napriek všetkému nájdu," hovorí Varhan Orchestrovič Bauer, ktorý má absolútny hudobný sluch.

V ďalšom vyjadrení bol ešte ostrejší: „Veľmi ma vydesila veľmi „humpolácka“ (neokrôchaná – pozn. red.) verzia tejto krásnej piesne od Oskara Rózsu, ktorá, žiaľ, na viacerých miestach ani nectí dobre prepracovanú pôvodnú harmóniu a vracia sa k bezobsažnému silovému primitivizmu, ktorého chudobná inštrumentácia by bola bez intenzívnej zvukovej postprodukcie úplne nefunkčná. Skvelí hudobníci, ktorých si nesmierne vážim, sa samozrejme snažili, ale zle napísanú hudbu neprekonáte. Bohužiaľ, znie temnejšie ako pravoslávny ruský zbor, ale aj ten je vďaka náboženskému obsahu oveľa optimistickejší," uviedol pre portál Aktuality.sk.

Skladateľ však naznačil, že nejde iba o hudobnú rovinu. „Bohužiaľ, oveľa dôležitejšia je politická stránka vydania a načasovanie novej hymny ako proklamácie, že ‚ my to máme pevne v rukách‘ a ‚pozrite sa, čo sme pre vás nahrali‘ a ‚len my to myslíme dobre…‘ a tiež to vyznieva tak, že každý, kto sa bude hnevať a klásť nevhodné otázky, bude bez milosti vyobcovaný, opustený alebo dokonca zabitý, ako Ján Kuciak. Česť jeho pamiatke," dodal hudobník.

O politickom tlaku hovoril aj takto: „Nejaký Danko (pozn. red.: Andrej Danko, predseda Slovenskej národnej strany), neviem, či to je nejaký minister, ma chcel riešiť v slovenskom parlamente. Ako si to vraj predstavujem. A chceli ma zavrieť, Za hudbu sa ale nemôže zatvárať, alebo áno? Čoskoro tá doba asi bude. Budeme chodiť cez hranice na pesničku?“ hovorí Bauer.

Celý spor tak prerástol hranice hudobnej kritiky. Otázka, ako má znieť hymna, sa zmenila na širšiu debatu o slobode umeleckého prejavu a o tom, kde sa končí názor a začína politika.