Režisérka Tereza Nvotová triumfovala v Čechách. Z pódia ostro kritizovala slovenskú vládu a jej útoky na slobodu
Tereza Nvotová si na Ceny českej filmovej kritiky prišla po ocenenie, ale jej posolstvo bolo oveľa hlbšie. Otvorene sa postavila proti slovenskej vláde a jej vplyvu na slobodnú umeleckú tvorbu.
Režisérka Tereza Nvotová (v strede) s hercami Dominikou Morávkovou a Milanom Ondríkom.
v sobotu, 7. februára, ožila Praha prestížnou udalosťou. V kultúrnom priestore ARCHA+ sa už po šestnásty raz konal ceremoniál odovzdávania Cien českej filmovej kritiky. Slávnostným večerom, ktorý tradične vysielal kanál ČT art, sprevádzal charizmatický youtuber Ján Špaček, čím potvrdil, že tento galavečer je každoročne jedným z vrcholov českej kinematografie.
Video
Režisérka Tereza Nvotová o svojom treťom celovečernom filme Ote
Tereza Nvotová uviedla svoj tretí celovečerný film Otec v Benátkach na 82. ročníku prestížneho filmového festivalu. Zhovárali sme sa s ňou pár dní po návrate a téma nebola len filmová.
Hoci sa sála pripravovala na oslavu filmového umenia a hereckých výkonov, tento ročník priniesol aj nečakaný a mimoriadne silný moment. Jeden z ocenených využil svoju chvíľu slávy na prednesenie rázneho posolstva, ktoré presiahlo rámec vďaky a sústredilo sa na naliehavé spoločenské a kultúrne témy. Atmosféra v sále na chvíľu zhustla, keď zazneli slová, ktoré upozorňovali na ohrozenie slobody tvorby.
Režisérka Nvotová s apelom, ktorý mrazí
Slovenská režisérka Tereza Nvotová si na Ceny českej filmovej kritiky prišla prevziať prestížne ocenenie za najlepšiu réžiu k filmu Otec. Namiesto obvyklých poďakovaní sa však rozhodla pre iný, oveľa odvážnejší prejav, ktorý okamžite zaujal pozornosť prítomných a vzbudil silné emócie. Jej vystúpenie sa stalo jedným z najdiskutovanejších momentov večera, na ktoré upozornil aj portál Zomri na sociálnej sieti.
Nvotová vo svojom prejave opísala naliehavú situáciu slovenských umelcov a kriticky sa vyjadrila k súčasnému stavu slovenskej kultúry pod vedením ministerstva a vlády Roberta Fica. Jej slová zreteľne pomenovali pocit ohrozenia slobodnej tvorby a pocity „pomsty moci“, ktorá sa podľa nej mstí za občiansky postoj umelcov po vražde Jána Kuciaka.
Nvotová otvorene hovorila o tom, že slovenské umenie čelí systematickej deštrukcii. Naznačila tiež obavy, či by za súčasných podmienok mohol vôbec vzniknúť film ako ten jej, ktorý bol kedysi podporený Audiovizuálnym fondom. Jej posolstvo presiahlo hranice Slovenska a poslúžilo ako varovanie aj pre českú spoločnosť.
Pri preberaní ceny, prihovorila sa publiku: „Slovenský film a slovenská kultúra dnes už nie je len v ohrození, je v štádiu systematickej deštrukcie. A to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí uzmelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie sme stáli a stále stojíme na námestiach. Filmy, ktoré tento rok, vrátane nášho, boli podporené slobodným Audiovizuálny fond. Ale dnes už neviem, či by sme takú podporu záskali a tento film by dosť možno ani neexistoval, pretože totiž keď slobodné umenie a slobodné médiá sa zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa šíri na celom svete. Bohužiaľ. Myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho. Ďakujem veľmi pekne.“
Kto dominoval v českej kinematografii?
Hoci hlas Terezy Nvotovej rezonoval s naliehavosťou, hlavnou témou večera zostala oslava českého filmu. Celý ceremoniál sa niesol v duchu spojenia filmu a športu, čo sa odrazilo aj vo výbere niektorých ocenených snímok. Medzi najväčších víťazov sa zaradila ťaživá dráma Zbormajster, informuje portál ČSFD.
Film režiséra Ondreja Provazníka, Zbormajster, si odniesol hlavné ocenenie pre najlepší film roku 2025. Okrem toho bola za svoju rolu v tomto filme ocenená aj talentovaná Katarína Falbrová, pre ktorú ide o celovečerný debut. Svoju sošku si za najlepšieho herca odniesol aj Milan Ondrík, a to za jeho presvedčivý výkon vo filme „Otec“.
V kategórii najlepšieho scenára si cenu zaslúžili Dužan Duong, Lukáš Kokeš a Ján Smutný za snímku Letná škola, 2001. Rovnaký režisér, Dužan Duong, získal aj prestížnu Cenu Innogy pre objav roka. Medzi dokumentárnymi filmami zaujal porotu počin Dom bez východu, ktorý režíroval Tomáš Hlaváček.
Ocenenie za najlepší audiovizuálny počin si od Združenia českej filmovej kritiky prevzal kameraman Tomáš Kotas za jeho výnimočnú prácu na filme Hore je nebo, v doline som ja. Najlepším krátkym filmom sa stal I Died in Irpin, a v televíznej tvorbe kategórie Mimo kino si kritici vybrali minisériu Studňa.
