Za oponou prešovského divadla sa odohráva dráma. Herci hovoria o strachu a šikane, vedenie obvinenia odmieta

V prestížnom Divadle Jonáša Záborského v Prešove, ktoré je dlhé roky pýchou východoslovenskej kultúry, sa rozvíja interná dráma, ktorá ohrozuje jeho povesť. Za leskom javiska a ováciami divákov sa totiž podľa výpovedí niektorých umelcov dlhodobo skrývalo temné pozadie plné strachu a ponižovania.

Tieto vážne obvinenia smerujú k doterajšiemu umeleckému šéfovi a režisérovi Michalovi Náhlikovi. Herci otvorene prehovorili o údajnej šikane, vulgarizmoch a systematickom psychickom terore, ktorý mal byť súčasťou ich každodennej práce.

Situácia vyvrcholila podnetmi na inšpektorát práce a otvoreným listom, informuje portál Nový Čas. Prípad, ktorý otriasol divadelnou scénou, tak odhaľuje hlboké trhliny v kolektíve a vyvoláva otázky o skutočnom stave pracovnej kultúry v umeleckých inštitúciách.

Za zatvorenou oponou

Prešovské divadlo, ktoré by malo byť miestom slobody prejavu a tvorivosti, sa ocitlo pod paľbou kritiky. Niektorí členovia hereckého súboru sa rozhodli prehovoriť o údajnom dlhoročnom prostredí plnom šikany a ponižovania.

Opisujú, ako sa kritika a otázky stali nežiaducimi, pričom ten, kto sa odvážil prehovoriť, údajne riskoval profesionálny dištanc. Niekedy išlo o izoláciu trvajúcu aj celé roky.

Ako uvádza portál Pluska, podľa ich slov bolo zosmiešňovanie, krik a vulgarizmy bežnou praxou. K tomu sa pridala manipulácia a tresty v podobe neobsadzovania do úloh.

Jedna z dlhoročných členiek súboru situáciu priblížila slovami: „Vyberie si herca, ktorého neznáša, a systematicky ho ničí pred ostatnými.“ To všetko napriek tomu, že divadlo má vlastný etický kódex zakazujúci bossing aj staffing.

V regióne s obmedzenými pracovnými príležitosťami sa strach z možnej výpovede či profesionálnej likvidácie stal silným nástrojom ticha. „Pýtali sme sa sami seba, prečo v tom pekle ešte sme,“ zaznieva z viacerých strán.

Monopol moci a jeho dopady na umelcov

Michal Náhlik, ktorý pôsobil v divadle od roku 2007 ako umelecký šéf, mal v divadle obrovskú moc. Mal rozhodovať o všetkom, od repertoáru cez obsadenie až po prijímanie hercov.

Mnohí herci jeho vplyv označili za monopolný. Táto pozícia mu údajne umožňovala plne kontrolovať kariéry umelcov a ich profesijný rozvoj.

Herec, ktorý nedostane príležitosť hrať, podľa kolegov „chradne“. Prichádza o svoje zručnosti, sebavedomie aj dôveru v seba samého, čo je pre herca kľúčové.

V súvislosti s tým sa objavili aj svedectvá o ignorovaní tehotenstiev, rodinných situácií či zdravotných problémov. Vraj sa diali nevhodné poznámky na vzhľad, váhu alebo vek.

Niektoré výpovede dokonca hovoria o diskriminácii na základe vierovyznania či politických názorov. Herečka, ktorej bolo naznačené, že je „na herectvo už stará“, či nátlak počas rizikového tehotenstva, sú len časťou týchto svedectiev.

Od listu k zmenám

Dlhodobé napätie v divadle vyvrcholilo, keď 22 zamestnancov DJZ adresovalo otvorený list Prešovskému samosprávnemu kraju. Zároveň podali podnet na inšpektorát práce.

Tento krok mal okamžitý dopad. Michal Náhlik prišiel o svoju pozíciu umeleckého šéfa, hoci v divadle naďalej pôsobí ako profilový režisér.

Na túto situáciu zareagovalo aj vedenie divadla. Riaditeľ Ján Hanzo zvolal tlačovú besedu, kde obvinenia rázne odmietol.

Označil ich za „spojenie osobných krívd a subjektívnych pocitov“ a zdôraznil, že do tej doby nedostal žiadnu oficiálnu sťažnosť. Michal Náhlik sa besedy nezúčastnil kvôli zdravotnej indispozícii.

Riaditeľ Hanzo vysvetlil, že napätá situácia v roku 2025 súvisela s organizačnými zmenami a znižovaním počtu zamestnancov, ktoré schválil Prešovský samosprávny kraj. Ukončenie zmlúv na dobu určitú nebolo cielené.

Boj o pravdu a neistá budúcnosť

Riaditeľ Hanzo odmieta aj tvrdenia o nátlaku či „monopole“ jedného človeka. Pripomenul, že DJZ je personálne a finančne poddimenzovaná regionálna inštitúcia.

V súvislosti s odchodmi hercov v minulosti uviedol, že mali rôzne dôvody, napríklad dôchodok či materská dovolenka, nie systematickú šikanu. Vysvetlil aj prípad herca Martina Juríčka, ktorý vraj nebol obsadzovaný pre umelecké a prevádzkové dôvody, napríklad absenciu speváckych schopností.

Nový umelecký šéf Boris Srník priznal, že si bol vedomý napätej situácie, ale prijal funkciu s cieľom zlepšiť atmosféru. K Juríčkovmu odchodu dodal, že „Problémom podľa neho bolo nedodržiavanie profesionálnych štandardov, najmä dochvíľnosti a prípravy na predstavenia.“

Martin Juríček však s vysvetleniami vedenia nesúhlasí. Čuduje sa, prečo ho divadlo prijalo, ak spochybňujú jeho herecké a spevácke schopnosti, najmä keď uspel na konkurze a stvárnil titulnú rolu v Jesus Christ Superstar: „Som si vedomý svojho hlasového rozsahu, ktorý má svoje limity. V divadle sme všetci nevyštudovaní speváci, niektorí lepší, niektorí slabší.“

Priznal jedno meškanie o 13 minút. Dodal, že aj keď niekedy prišiel neskôr kvôli doprave alebo problémom s autom, vždy o tom informoval: „Bývam 60 km od divadla, vždy som o tom inšpíciu informoval telefonicky. Raz sa stalo, že som na nástup meškal viac, lebo som mal problémy s autom.“ Budúcnosť DJZ je zatiaľ nejasná.