Lenka Lašová pracuje ako asistentka réžie v dabingovom štúdiu NOISE. V rozhovore nám prezradila viac o jej práci ale aj o tom, ako sa dostala k postave Iskry, ktorú si nedávno nadabovala. „Tá postava je v niečom podobná mne samej, ešte pred kastingom som sa smiala, že som to čistá ja. Za mikrofónom som sa preto cítila dobre, cítila som, že by mi to mohlo sedieť. A podarilo sa, vybrali si ma. Poriadne mi to však došlo až v momente, keď som sa počula v kine,“ hovorí Lenka.
S redaktorkou Mediaklik sa pred začatím rozhovoru dohodli na tykaní, v tejto forme preto ponechávame aj rozhovor.
Pred pár mesiacmi si dabovala postavu v poslednej rozprávke od Pixaru – Elementy. Postava Iskry má svoju osobnosť, svoje čaro. Ako si sa k dabingu tejto postavy dostala?
Pracujem ako asistentka réžie v dabingovom štúdiu Noise Ateliéry. Spolu s režisérom sme robili kastingy na hlavnú postavu do tejto rozprávky. Na Iskru sa vyberalo dievča podobného veku ako mám ja, možno mladšia, ktorá má v hlase dynamiku. Nikto nám však úplne nesedel. Režisér bol tiež už zúfalejší, a vtedy sa na mňa pozrel a povedal: Lenka, dám ti šancu. Máš dobrý hlas, poď si to vyskúšať. A ja že okej.
Tá postava je v niečom podobná mne samej, ešte pred kastingom som sa smiala, že som to čistá ja. Za mikrofónom som sa preto cítila dobre, cítila som, že by mi to mohlo sedieť. A podarilo sa, vybrali si ma. Poriadne mi to však došlo až v momente, keď som sa počula v kine.
Foto: NOISE artillery
Aký to bol pocit, počuť samú seba v kine pri takejto veľkej postave? Pixar má veľmi prísne požiadavky, tie rozprávky sú veľmi obľúbené…
Život mi nemohol ponúknuť lepšiu skúsenosť ako práve túto rozprávku, lebo tá postava bola veľmi náročná. Tam som si vyskúšala naozaj všetko. Postava Iskry bola proste veľmi emočná v strihoch, bola šťastná, zrazu plakala. Všetky emócie som tam zahrala, čo bolo pre mňa úžasné. Bolo to veľmi náročné ale zároveň veľmi naplňujúce, pretože ja rada pracujem s hlasom a naozaj som sa v tom vyžívala. Bol to môj taký malý sen, ktorý som si chcela odčiarknuť a podarilo sa. A aký to bol pocit? Ja som sa nespoznala. Hovorila som si: To som fakt ja? A zároveň, samozrejme, keď som to videla na plátne, tak som si hovorila, že toto som mohla dať lepšie… Videla som tam nejaké chybičky.
Čítajte viac Šéf dabingového štúdia: Český dabing má históriu, nemožno ale tvrdiť, že je aktuálne lepší ako ten náš
Pamätáš si úplne prvýkrát, keď si stála ako dabingová herečka za mikrofónom?
Áno, bola som vyklepaná, lebo tam musíte registrovať tri veci naraz. Obraz, zvuk a scenár.
Ako v praxi vyzerá nahrávanie dabingu?
Vojdeš do miestnosti, máš pred sebou stojan, na ktorom máš položený scenár. Pred sebou máš televízor, na ktorom vidíš obraz a samozrejme mikrofón, do ktorého rozprávaš. A vtedy ti pustia repliku, v ktorej si, tú časť filmu. Musíš si ju pozrieť, vypočuť si, ako tá postava rozpráva v origináli, v akom je nasadení, akú má emóciu. Potom si prečítaš text, keď repliku počuješ druhýkrát, tak si ju vyskúšaš a na tretíkrát už ideš naostro.
Na čo si vtedy treba dať najväčší pozor?
Dabingová herečka/herec, najväčšia výzva je už v tom slove. Čiže musíš hlavne hrať. Aj keby si sa netrafila presne, sme v roku 2023, zvukári si tú stopu vedia pekne posunúť. Ale, samozrejme, musíš dodržať tú dynamiku, musíš sa časovo zmestiť presne do dĺžky, aká je tam pôvodne. Čiže vo finále rozmýšľaš nad tými tromi vecami naraz. Emócia, aké je to dlhé a ešte sleduješ, o čom to je, že aby si podala tú repliku intonačne správne.
Ty v štúdiu NOISE pôsobíš ako asistentka réžie. Čo tá práca zahŕňa?
My dostaneme projekt, ktorý si musíme pozrieť, potom chystáme scenáre, to je tzv. slučkovanie, to je vlastne také značkovanie scenárov, že kde sa nachádzajú jednotliví herci. Z tých potom vypisujeme slučky jednotlivých hercov, na základe toho potom nahrávajú. A staráme sa tiež o zmluvy, o všelijaké programy, do ktorých musíme nahadzovať veci a samozrejme, keď prídu herci, staráme sa o nich. Takže sa teoreticky staráme o to, kedy môže ísť režisér na záchod. Úplne o celý chod celého nahrávania projektu až po jeho ukončenie, všetky tieto zmluvy a byrokraciu.
Ako časovo náročná je tá práca? Vieš si držať taký ten režim od 9 do 5?
Niekedy áno, niekedy nie. Väčšinou sa snažíme dodržiavať tento čas, ale keď sú náročnejšie projekty alebo máme zaneprázdnených hercov, nahrávame aj večer či v noci.
Ako vizuálne vyzerá anonymizácia filmov pri dabingu?
Pri veľkých projektoch sa trvá na tom, aby filmy zostali čo najviac anonymné aj pre samotných hercov. V takých prípadoch je pre herca viditeľný len jeho úsek filmu, ešte k tomu v čiernobielej verzii a cez obraz je vodoznak štúdia. Taktiež sa podpisujú zmluvy o mlčanlivosti.
Súčasťou tvojej práce je aj oslovovanie hercov, ale aj ľudí, ktorí nerobili dabing. Ako to prebieha?
Samozrejme. Veľa platforiem je nových a je veľa rôznych nových filmov a seriálov. Zadávatelia si vyslovene žiadajú, aby sme hľadali nové talenty, aj keď nemajú s dabingom skúsenosť ale keď majú dobrý hlas, tak nám ich odporúčajú. Skúšame aj influencerov alebo známe osobnosti, ktorí do kina prilákajú ľudí, pretože dabovali nejakú postavu. Vtedy režisér musí vysvetliť, ako to funguje a rozkódovať si toho človeka.
Čítajte viac Raper Strapo: Viac času dnes venujem dabingovej réžii ako hudbe, chystám však veľké veci
Posledné mesiace boli vo filmovom priemysle poznačené aj štrajkami hercov či scenáristov hlavne v USA. Ako to poznačilo prácu v štúdiu?
Bol to častokrát chaos. Mnohé projekty sa pozastavili, niektoré zase spustili, zrušili… Stalo sa aj, že sme už na nejaký projekt boli pripravení a ten sa pozastavil či preložil aj o roky.
Aké sú momentálne podľa teba vychádzajúce hviezdy slovenského dabingu?
Za mňa je to malý Oliver Boubík a malá Dominika Havranová. Hovorím o deťoch. A z dospelých za mňa Lukáš Pišta, ktorý vlastne dostal rolu aj vyhral kasting na postavu Elvisa, kde úplne perfektne sadol On mal minimálne skúsenosti, možno zopár krát niekde, potom roky nerobil nič a prišiel k nám na kasting a úplne to vybuchlo.
Taktiež platí, že nie každý dobrý herec je aj dobrý dabingový herec. Lebo tam stojíš, tam hráš len hlasom. A niektorí herci sú zvyknutí, že keď nacvičujú v divadle, vidia text, vedia akú majú postavu, o čom je tá postava, aký je dej. Ty keď ideš do dabingu, ty netušíš, čo ideš robiť. Lebo väčšinou, podpisuješ to, že ty nemôžeš o tom projekte hovoriť a vidíš len tie úseky v ktorých si, takže nemáš spojitosť s dejom. Nie je skúšanie, nemáš scenár vopred – musíš to dať dobre naostro z toho, aké ingrediencie ti dá režisér.