Do kín vstupuje mysteriózny triler Smršť, ktorý vznikol v produkčnej spoločnosti DNA producenta Rasťa Šestáka a režiséra Petra Bebjaka. Predlohou filmu bol rovnomenný bestseller Jozefa Kariku, s ktorým už tvorcovia spolupracovali pri kinohite Trhlina. „Smršť nie je spracovaná jedna k jednej ku knihe, ako to bolo pri Trhline. Teraz sme od Jozefa Kariku dostali voľnú ruku a film je knihou len inšpirovaný. Zobrali sme si z nej motív, ktorý sme rozvinuli do vlastného príbehu,“ približuje v rozhovore vznik filmu Rasťo Šesták.
Hovorí aj o očakávaniach v súvislosti s návratom divákov do kín, nových trendoch v distribúcii filmov na VOD platformy a tiež o budúcich filmových a televíznych projektoch vrátane hudobného filmu o Karolovi Duchoňovi.
Ponúka tiež zaujímavý pohľad do procesu tvorby minisérie Matematika zločinu ocenenej Českým levom. Vysvetľuje, ako sa mu podarilo presvedčiť autentické postavy na ich zobrazenie v príbehu založenom na skutočných udalostiach. Okrem toho hovorí aj o spoločenskej angažovanosti v umení a jej mieste na galavečeroch pri odovzdávaní ocenení: „Nemyslím si, že umelci by sa nemali vyjadrovať, lebo všetci sa nejakým spôsobom vyjadrujú. Keď sa to nerobí hrubo, hlúpo alebo nenávistne, tak to je v poriadku.“
Čítajte aj Jo Nesbo a Netflix spojili sily: Pripravujú kriminálny seriál s detektívom Harrym Holeom
Do kín práve vstupujete s mysterióznym trilerom Smršť režiséra Petra Bebjaka, ktorý vznikol podľa knižného bestselleru Jozefa Kariku. Po mimoriadnom úspechu Trhliny, ktorá vznikla rovnako podľa knihy Jozefa Kariku, vzbudzuje veľké očakávania. Aké sú tie vaše?
Samozrejme, že nás vždy poteší, keď film vidí v kine čo najviac ľudí. Trhlina prišla v takom čarovnom roku, keď na slovenské filmy prišlo viac ako milión divákov, čo bol historický úspech. Potom prišiel covid, po ňom vojna na Ukrajine a všetci mali úplne iné starosti. A teraz to vyzerá tak, že sa diváci opäť vracajú do kín.
Na druhej strane, lístky sú drahé a ľudia rozmýšľajú, či peniaze minú na zábavu. Úplne tomu rozumiem, je to normálne. Takže očakávania sa teraz už veľmi ťažko predikujú. Počas pandémie sa návyk divákov zmenil, viac pozerajú filmy doma na rôznych platformách, takže je to nevyspytateľné. My budeme vďační za každého jedného diváka, ktorý si príde Smršť pozrieť. Teraz však už tvorcovia nie sú závislí len na tržbe z kín, ale príjmy majú aj z VOD platforiem a televízií. A tento trend bude stále silnejší. Kiná sa stanú skôr bonusom k príjmom, ktoré má film priniesť.
Ako sa dostane film na VOD platformu?
Na platformách je už dnes veľa slovenských a českých filmov. Pri Čiare si ešte Netflix sledoval, ako boli navštevované filmy v kinách a podľa toho nakupoval. Teraz to už funguje inak. Napríklad film Úsvit, kde sme boli koproducenti, sa predal na VOD platformy ešte predtým, než mal premiéru v kine. Týmto my ako producenti už dopredu vieme, koľko peňazí dostaneme a môžeme ich investovať do rozpočtu filmu. Rovnako aj pri Smršti prebiehali jednania ešte predtým, než prišla do kín. V podstate už vtedy, keď začneme písať scenár, komunikujeme s platformami a akvizíciami cez iné kanály. Už to nie je tak, že prídete s filmom, že aha, mal som ho už dva mesiace v kinách, toľko ľudí ho videlo, nechcete ho kúpiť? Informovaní sú už predtým, ako sa začne nakrúcať.
Poďme späť k Smršti. Ako sa vám podarilo preniesť atmosféru knihy do filmu?
Prostredím, ktoré sme vybrali, art dizajnom, ktorý navodzuje celú atmosféru… Každý, kto číta knihu, má nejakú predstavu, nejaký pocit. To sa snažíme navnímať aj my ako tvorcovia a potom sa o tom rozprávame. Ale vkladáme tam vlastné pocity, ktoré sú inšpirované knihou a autor môže alebo nemusí súhlasiť, či to takto myslel.
A teraz súhlasil Jozef Karika so spôsobom, akým ste zohľadnili jeho knižnú predlohu vo filmovom príbehu?
Áno, našťastie. (úsmev) Ale Smršť nie je spracovaná jedna k jednej ku knihe, ako to bolo pri Trhline. Teraz sme od Jozefa Kariku dostali voľnú ruku a film je knihou len inšpirovaný. Zobrali sme si z nej motív, ktorý sme rozvinuli do vlastného príbehu. Jozef čítal scenár aj sme mu film ukázali v zostrihu a bol nadšený tým, že sme jeho príbeh posunuli ešte ďalej. Na základe jeho knihy vzniklo vlastne ďalšie nové dielo.
Zahrá si zase nejakú menšiu úlohu?
Samozrejme, bez toho to nejde. Tentokrát bude hrať čašníka, ktorý donesie kávu hlavnej hrdinke. (úsmev)
Foto: BONTONFILM
Prečo ste si zvolili práve Annu Geislerovú do hlavnej úlohy?
Veľmi dlho sme hľadali hlavnú hrdinku, lebo je to veľmi komorný príbeh. Od začiatku sme vedeli, že chceme, aby Tomáš Maštalír hral hlavnú postavu a hľadali sme pre neho rovnako silnú hereckú partnerku. Dlho sme rozmýšľali nad tým, kto to bude, až sa nám blížil čas nakrúcania. Možno nejaké dva – tri týždne pred nakrúcaním Bebo (režisér Peter Bebjak) povedal, že si to premyslel a chcel by Aňu. Bola fakt veľká výzva zohnať ju, keď sme o pár týždňov mali točiť…
Dovtedy ste nemali nikoho iného?
Nie, Bebo nad ňou rozmýšľal už dlhšie, ale stále sa nevedel definitívne rozhodnúť. Hľadali sme ženskú hrdinku tak, aby film fungoval nielen na Slovensku, ale aj v Česku, preto sme chceli naozaj silnú herečku.
Bolo ťažké ju presvedčiť?
Vôbec. My sme už spolu robili seriál, ale vo filme je to iné. A v Smršti má veľmi intenzívnu postavu. Scenár sa jej však páčil, vedela, že tam bude hrať Tomáš a nejako sa to podarilo dať dokopy.
Foto: DNA Production
Tomáš Maštalír stvárňuje hlavnú úlohu aj v krimisérii Vedľajší produkt, ktorú ste natočili pre Českú televíziu. Navrhli ste ho vy alebo televízia?
Tomáš bol naša voľba. Samozrejme, museli sme si obhájiť, prečo bude hlavná úloha obsadená slovenským hercom, aj keď bude hovoriť po česky. Avšak tým, že Tomáš je vynikajúci herec a postavila sa za nás aj kreatívna producentka, tak to prešlo. Zhodou náhod aj autor scenára, ktorý je reálny policajt, sám a bez toho, aby vedel, že Tomáš hrá skoro v každom našom projekte, povedal, že má predstavu, kto by mohol hrať hlavnú postavu. Že by to mohol byť Tomáš Maštalír. My sme už len povedali „jasné, nie je nič jednoduchšie“. (smiech)
Ako je to pri požiadavkách televízií na obsadenie konkrétnych hercov?
Je to rôzne. Napríklad pri rozprávke Krakonošovo tajomstvo to bolo od začiatku jasné. Česká televízia mala jasnú požiadavku, aby hlavnú postavu hral David Švehlík, s čím sme nemali problém. Aj sama televízia má vždy záujem, aby mali toho najlepšieho herca pre danú postavu. Kasting sa rieši s kreatívnymi producentmi alebo s dramaturgmi, vždy sa však snažíme dohodnúť, či sa daný herec hodí pre tú ktorú postavu. Nefunguje to tak, že by nás nasilu do tlačili do obsadenia nejakého herca. Dá sa povedať, že máme do veľkej miery voľnú ruku.
Na akých ďalších projektoch pracujete?
V apríli bude mať v Českej televízii premiéru už spomenutá miniséria Vedľajší produkt a dobrá správa je, že sa bude vysielať aj na Slovensku. V Česku nakrúcame aj ďalšie seriály pre ČT a Novu a pripravujeme aj nový film.
Aký?
Ideme robiť film a Karolovi Duchoňovi, režírovať ho bude Bebo.
Ako vznikol nápad na film o Duchoňovi?
Bolo to veľmi spontánne. Nemuseli sme nad tým veľmi premýšľať, za posledné roky sú jeho piesne stále viac a viac populárne. V rádiách sa hrajú stále, vznikla divadelná hra v Martine, potom ďalšia v Bratislave. Ten návrat k retru je viditeľný ako v móde z 80. – 90. rokov, tak vo vizuáloch reklám.
Kto bude hrať Duchoňa?
To ešte neprezradím. (úsmev)
Bude aj spievať?
Jasné, vo filme bude veľa Duchoňových pesničiek. Bude to životopisný hudobný film.
Foto: Profimedia
Na konte už máte Českého leva za minisérie Spravedlnost a Herec. Z posledných odovzdávaní cien ste si odniesli ocenenie Najlepší televízny film alebo miniséria za Matematiku zločinu, čo bol prvý Český lev za pôvodnú dramatickú tvorbu pre skupinu CME a Voyo. Ako ste to vnímali?
Matematika zločinu bola pre mňa najťažším producentským počinom, pretože trvalo naozaj dlho presvedčiť ľudí, ktorí majú v minisérii svoje reálne mená, aby do toho išli. Nie je to živá kauza, ale stále nejakým spôsobom rezonuje v spoločnosti a ľudia, ktorí boli aktérmi tohto prípadu, majú svoju prácu, životy a stále je veľmi veľa rôznych záujmových skupín, ktoré ho riešia. Z tohto dôvodu bolo dôležité, aby sme ten prípad podali naozaj tak, ako sa stal, aby sme si nevymýšľali a držali sa faktov. Bolo naozaj ťažké ustriehnuť, aby nás nezastavili pred odvysielaním právnici daných strán. A tiež získať si dôveru ľudí ako Magdaléna Sodomková, Tomáš Toman či Brit Jensen, aby súhlasili s tým, že budú vystupovať pod svojimi menami.
Stretávali sa herci s reálnymi postavami, ktoré stvárňovali?
Áno, dali sme ich dokopy, aby sa spoznali. Aj herci sami chceli spoznať ľudí, ktorých majú hrať. Chceli poznať ich motivácie a názory.
Videli ešte pred uvedením výsledok?
Všetci ľudia čítali už scenár, konzultovali sme s nimi všetky detaily, aby vyznievali tak, ako sa naozaj stali. Samozrejme, niektoré veci sa upravili tak, aby vyzneli dramatickejšie, ale fakty sme nemenili. Čo bolo zaujímavé a mne sa najviac páčilo, bola projekcia po dokončení pre hercov a aktérov tohto príbehu. Boli tam Tomáš Toman s mamou a sestrou, novinárka Magdaléna Sodomková a herci, ktorí ich hrali. Bolo až neuveriteľné vidieť ich, ako to celé vnímali, ako sa potom objímali a plakali. Bolo to veľmi dojímavé.
Verili ste, že s Matematikou zločinu vyhráte v silnej konkurencii seriálu Docent a filmu Cesta do tmy?
To nikdy neviete. Vždy sa snažíme, aby sme urobili veci čo najlepšie, čo najpoctivejšie a potom len dúfame, že sa to ľuďom v kine alebo televízii bude páčiť a že to ocenia. Nerobíme to však pre ceny, to je skôr také veľmi príjemné povzbudenie v tom, že to robíme dobre.
Tých levov už máte celkom dosť. Je niektorý z nich pre vás najvýznamnejší alebo niečím výnimočný?
To sa asi nedá povedať. Každý projekt je niečím iný a niečím zaujímavý. Každý je niečím špecifický a každá cena je pre nás rovnako hodnotná.
Pri preberaní ocenení vždy zarezonuje vaša „ďakovná reč“, či už Petra Bebjaka alebo vás, ktorou reagujete na aktuálne spoločenské a politické dianie: v minulosti to bola vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, vojna na Ukrajine, alebo aktuálne zahraničná politika súčasnej vládnej koalície. Na Českom levovi patrilo vyjadrenie Petra Bebjaka pri preberaní ocenenia k jedným z najvýraznejších momentov večera. Prečo je pre vás spoločenská angažovanosť taká dôležitá? Na jednej strane je to oceňované, no na druhej strane čelíte aj negatívnej kritike a rôznym hejtom, že politika na takéto podujatia nepatrí.
Nemyslím si, že by to tam nepatrilo. Nežijeme predsa v nejakom vzduchoprázdne, žijeme v danom čase a na danom mieste a ovplyvňujú nás udalosti, ktoré sa dejú. A ani naša tvorba sa im nevyhýba. Vždy sme sa snažili nejakým spôsobom reflektovať našu spoločnosť, či už to bol seriál Za sklom alebo filmy Správa či Jozef Mak.
Ako umelci, tvorcovia, vychádzame z toho, v čom žijeme a chceme o tom komunikovať. A nerobíme to len cez tvorbu, ale keď je vhodná chvíľa a keď máme priestor, tak sme angažovaní. Veľmi v tom Beba podporujem. Človek s nim môže súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale Bebo to robí inteligentne a k veci. Nemyslím si, že umelci by sa nemali vyjadrovať, lebo všetci sa nejakým spôsobom vyjadrujú. Keď sa to nerobí hrubo, hlúpo alebo nenávistne, tak to je v poriadku.