Bývalý hráč tímov Manchester United, AC Miláno či Real Madrid ukončil svoju aktívnu športovú kariéru ešte v roku 2013. Ani to však nezmenilo nič na fakte, že zostal jedným z najslávnejších športovcov planéty. Beckhamovu popularitu kedysi vystrelil do výšin jeho futbalový talent. Ak by však nedisponoval schopnosťou akejsi celebritnej nenútenosti, marketingovým nadaním, ak by nemal ochotu vydať sa za hranice ihriska, aby rozšíril svoje profesionálne aktivity, asi by si ju len ťažko udržal do dnešných dní. A sotva by tak mohol vzniknúť seriálový polodokumentárny projekt pod názvom Zachráň naše družstvo, ktorý bude nepochybne lákadlom pre divákov. Tých, ktorí futbal milujú, ale rovnako aj takých, ktorí majú najmä chuť na populárne „success story“ pred objektívmi kamier, ktoré nám všetkým dávajú často pocit, že možno ten zázrak na konci čiastočne môžeme prežívať s hlavnými protagonistami.
V britskom seriáli Zachráň naše družstvo, ktorý mal premiéru 9. novembra na streamovacej platforme Disney+, sa David Beckham vracia ku svojim koreňom vo východnom Londýne – prichádza na pomoc tímu, ktorý je zaradený v rovnakej lige (Echo League), v akej David ako chlapec hrával sám.
Asi neprekvapí, že tím Westward Boys sa nachádza na samom chvoste rebríčka, hrozí mu vypadnutie a skupina mladých chlapcov je demotivovaná. Skrátka – ideálny stav na rozohratie emotívnych momentov, zachytenie cesty „z bahna“ von – za úspechom či objavením najdôležitejších športových a tímových hodnôt. Slávny futbalista prichádza ako záchranca, s hviezdnou pompou, ktorá najprv uvádza do pomykova tínedžerské futbalové talenty (a možno aj samotných divákov), aby sa neskôr prejavil nielen športovo, koučovo, ale aj trochu otcovsky a niečo týchto mladých chlapcov možno naozaj naučil.
Redakcia Pravdy dostala exkluzívne ako jediné slovenské médium k dispozícii rozhovor s Davidom Beckhamom, ktorý vznikol pred premiérou seriálu a vy si ho môžete prečítať nižšie.
Hrali ste po celom svete, ste majiteľom futbalového klubu. Teraz ste si však vyskúšali úplne novú rolu vo futbale. Prečo? Aká bola vaša motivácia?
Vždy som sa chcel vrátiť miestnemu futbalu, pretože mi dal veľa. Viem, aké je to dôležité pre deti, viem, aké dôležité je pre ich rodičov, aby vedeli, že deťom dáva hra v miestnom klube príležitosť hrať profesionálny futbal. A ak sa tak aj nestane, je to tiež o spájaní komunity – nielen medzi hráčmi, ale aj rodičmi. Základný futbal je veľmi dôležitý. Videl som to v priebehu rokov s akadémiami. Jednou z najdôležitejších vecí v Miami bolo založenie akadémie, pretože viem, aké dôležité je dať deťom a mladým chlapcom a dievčatám príležitosť, za A – hrať na bezpečnom mieste, za B – byť trénovaní skvelými trénermi a za C – príležitosť zabávať sa a byť súčasťou komunity.
Aké bolo vrátiť sa späť do East Endu, kde ste vyrastali? Zmenilo sa to tam?
Aby som bol úprimný, East End sa v priebehu rokov veľmi zmenil. Nie je to prvýkrát, čo som sa vrátil, ale je to prvýkrát, čo som strávil skutočne kvalitný čas na ihriskách a v okolí východného Londýna s chlapcami, šiel som dokonca ku nim domov.
Vyvolal vo vás návrat veľa osobných spomienok?
Prísť domov do východného Londýna je pre mňa vždy výnimočné – je to tá najlepšia časť Londýna. Ale vrátiť sa tam s chlapcami, vrátiť sa do ligy, v ktorej som hrával – to bol pre mňa extra špeciálny moment. Skutočnosť, že sme seriál nakrúcali na mieste, kde som vyrastal ako dieťa, kde som trénoval, mi pripadala, ako keď sa kruh uzavrie.
Projekt Zachráň naše družstvo je vo veľkej miere o inšpirácii. O inšpirovaní mladých ľudí. Kto bol vašou inšpiráciou v chlapčenskom veku?
Keď som bol vo veku chlapcov, mojou najväčšou inšpiráciou bol môj otec. Pre neho som chcel vyhrať. Chcel som hrať futbal dobre pre neho a, samozrejme, aj pre moju mamu. Ona bola tá, ktorá ma vozila na tréningy, na zápasy, keď môj otec pracoval. Takže mojou inšpiráciou bol môj otec, moja mama a tiež Bryan Robson (pozn. redakcie – bývalý britský futbalový hráč a futbalový manažér).
Čítajte viac David Beckham stál 13 hodín v rade, aby sa poklonil kráľovnej! Zdrvujúce a očistné - hovoria ďalší, čo čakali hodiny
Ako ste vnímali rodičov detí v tomto tíme? Našli ste v nich podobnosť s vašimi vlastnými?
To, že som súčasťou tejto série, ma priviedlo späť k emóciám, ktoré pravdepodobne pociťovali moja mama a otec. Stáť na okraji a vidieť, že nielen otcovia kričia, že mamy kričia možno ešte viac. Kričia, za svojich chlapcov, alebo proti tímu súpera. Vrátilo ma to späť k tomu, o čom bola Echo League – k ľudovému futbalu, k nedeľnému ligovému futbalu… A ja sám ako rodič si tiež uvedomujem, čoho všetkého sa pre mňa rodičia vzdali. Každý utorok, každý štvrtok, keď som išiel na tréning, každú sobotu alebo nedeľu, keď sme mali tieto zápasy. A títo rodičia robia presne tie isté veci – všetci pracujú, všetci majú veľa povinností, ale všetci prídu za svojimi synmi, aby ich sledovali pri hre. Privedú svojich blízkych, súrodencov, ďalšie deti a stáva sa to rodinnou záležitosťou, títo ľudia sú komunitou. Amatérsky futbal bol vždy o komunite. Rodičia detí z nášho seriálu sú výnimoční a na obrazovke to určite uvidíte.
Ako sa vám pracovalo s mladými hráčmi? Stotožnili ste sa s nimi?
Úprimne povedané, práca s nimi bola skutočným potešením. Keď som sa tam objavil prvýkrát, niekedy nechceli počúvať, niekedy sa motali, ale ich sústredenie sa veľmi rýchlo zmenilo. Väčšina z týchto hráčov žije vo východnom Londýne. Tam som vyrástol aj ja sám a myslím si, že aj vďaka tomuto spojeniu sme si porozumeli veľmi rýchlo a veľmi dobre.
Zostal vám v mysli moment, ktorý bol pre vás výnimočný z hľadiska vývoja chlapcov?
Na to je ťažká odpoveď. To je ako keby ste sa ma pýtali, či mám obľúbené dieťa. V tejto sérii je toľko momentov, ktoré som mohol vidieť a boli to pre mňa neuveriteľné momenty! Ale myslím si, že najväčšou vecou pre mňa je vidieť, ako sa osobnosti chlapcov menia, a vidieť, ako sa chcú učiť a ako chcú počúvať. Prvý deň v skutočnosti nechceli príliš počúvať, ale potom prišiel deň číslo desať, a to už bola úplne iná káva a deň 20… to ani nehovorím. Chlapci jednoducho milujú hrať futbal a bolo zrejmé, že potrebovali len trochu pomoci, trochu učenia. Dúfam, že som im ho dal.
A čo nejaký výnimočný moment v rámci nakrúcania?
Výnimočnou chvíľou bolo, keď som vzal chlapcov na štadión vo Wembley. Vzal som ich na prehliadku a boli nadšení, že môžu byť na ihrisku, ale potom som ich zobral do šatne a všetky tričká boli zavesené tam, kde by normálne boli vyvesené tričká hráčov a ich reakcia – lepšiu by vám nenapísal žiaden scenárista. Bola na nezaplatenie. Vošli do šatne a odrazu to bol len chaos a čisté vzrušenie – presne v čosi také sme s tvorcami dúfali.
Čítajte viac November na Disney+: Príchod veľkolepého seriálu a nenechajte si ujsť tieto novinky!
Ak by si mali chlapci v seriáli Zachráň naše družstvo odniesť jedno kľúčové poučenie o tom, ako byť úspešným hráčom alebo súčasťou tímu, čo dúfate, že by to bolo?
Viera. Chcel by som, aby verili v seba, vo svoj tím, vo svojich trénerov. A chcem, aby si verili, pretože sú dosť dobrí.
Môžeme očakávať, že jedného dňa uvidíme niektorého z chlapcov hrať za váš klub v Miami?
Ako uvidíte v seriáli, veľa chlapcov je dosť správne drzých a už sa ma pýtali, či by som s nimi neodletel na skúšku do Miami, takže ktovie… nikdy neviete!
Zachráň naše družstvo je vraj pre každého, pre celú rodinu – na spoločné pozeranie. Myslíte si, že práve táto šou bude niečo, čo si každý užije?
Hovoril som o tomto seriáli mojej žene Victorii, hovoril som o ňom aj mojim deťom. Vždy hľadáme veci, ku ktorým by sme si mohli sadnúť na pohovku a pozerať sa spolu. Victoria nie vždy miluje sledovanie futbalových programov alebo športových programov, ale keď som sa s ňou rozprával o tomto seriáli, viem, že to bude niečo, k čomu si po večeri sadneme a budeme to spolu pozerať. Smiať sa aj plakať. Budeme sa inšpirovať tímom Westward, budeme sa inšpirovať komunitou okolo tohto tímu. Verím, že rovnako sa inšpirujú aj diváci. Pretože keď sa pozeráte na rodičov, keď sledujete trénerov a chlapcov, vidíte toľko vášne a chápete dôležitosť amatérskeho futbalu. Náš seriál je inšpirujúci pre mnohé deti a tiež pre mnohých dospelých. Všetkých nás to vracia k základnému futbalu a ukazuje, aký dôležitý je ľudový futbal pre ľudí.
Aký je seriál Zachráň naše družstvo?
názor redakcie
Zachráň naše družstvo (z anglického Save Our Squad) je názov programu, ktorý už sám osebe budí pozornosť – a tak trochu možno aj obavy. Ak si ho spojíte s postavou jedného z najslávnejších britských hráčov futbalu a pridáte k tomu formát scenáristicky umne a pevne vedenej „doku-šou“, výsledok môže byť všelijaký. Patetický, manipulatívny alebo prehnane, až sektársky motivačný. Dojímavý, povznášajúci, príjemná rodinná zábava, ktorá možno nezostane dlho v pamäti, ale ani nebudete mať pocit, že ste nad ňou zbytočne stratili pár večerov.
Po zhliadnutí prvých dvoch epizód sa v pôvodnom britskom projekte pod taktovkou Disney+ dá nájsť všetko z vyššie uvedeného. Asi už aj menej skúsenejší divák pochopí, že väčšina z toho, čo sa pred kamerou odohráva, má nejaký scenáristický základ – vedenie. Niektoré slová z úst Davida Beckhama, ale aj trénerov Adeho a Edwina sú ako umelý trávnik – dá sa na nich hrať, ale nie je to ten pravý futbal. Dobrou správou je, že postupne, ako sa dej vyvíja a časovo posúva, uvoľňuje sa aj celková atmosféra a dospelí aktéri pôsobia bezprostrednejšie a prirodzene.
Čo je obrovskou devízou tohto projektu, sú samotní hráči – mladí chlapci, tínedžeri, ktorých autenticita je vo väčšine momentov priam odzbrojujúca. Ich šok a radosť, keď sa prvýkrát stretnú s Beckhamom, vyjadrenia ako „už nikdy si neumyjem ruku“ či „David, budeš ma followovať na Insta?“ pôsobia absolútne prirodzene a logicky. Presne takto nejako si predstavujete mladého futbalistu, pre ktorého je hra na zelenom trávniku jedným zo zmyslov jeho dospievania a David Beckham možno trochu zostarnutým, no stále idolom.
Čo sa seriálu darí rovnako, je zachytávanie emocionálnosti mladých hráčov prostredníctvom krátkych rozhovorov, vyjadrení, scén z ich bežného života. Tvorcovia šikovne zachytili obavy mladých ašpirujúcich športovcov, ich strachy, vnútorný boj s vlastným pocitom dostatočnosti, sebavedomím, ku ktorým sa pridávajú aj vrodené charakterové vlastnosti – niekto je viac drzáň a prirodzený líder, druhý zase tímový šašo, iný premýšľavý a zakríknutý introvert, ktorý znervóznie, keď vie, že na tribúne sedí hľadač talentov. To všetko potom buduje základ na efektné vyvrcholenia prítomných tém – ako je budovanie viery v samého seba, tímová súdržnosť či snaha učiť sa a posúvať sa aj napriek tomu, že v tomto veku väčšinou máte pocit, že všetko viete najlepšie. A, samozrejme, tým pádom sú to aj momenty, ktoré prinášajú želané emócie. Úsmev, ale aj dojatie či nejakú tú slzu u diváka, ktorý drží palce nielen chlapcom, ale zhliadne sa aj v ich rodičoch alebo tréneroch.
Výhrady voči seriálu Zachráň naše družstvo môžu prísť, ak podobné formáty vo všeobecnosti odmietate. Všetko je to predsa v scenári, však? Ale nie je. Seriál ťaží z autenticity mladých amatérskych športovcov, ktorí naozaj futbal milujú a záleží im na ňom. To je základ príjemného rodinného programu, ktorý si môžu užiť dospelí aj ich deti. A dokonca aj takí, pre ktorých futbal toľko neznamená…
Zdeno Gáfrik