Tvár ta3 mieri medzi Slovenky roka. Lenka Buchláková otvorene o peniazoch, médiách aj zákulisí konferencií

Lenka Buchláková je jednou z tvárí ta3, ktoré diváci poznajú najmä cez ekonomické témy, odborné diskusie a konferenčné podujatia.

Jej cesta do televízie však neviedla priamočiaro. Pred príchodom do ta3 pôsobila vo finančnom sektore, kde pracovala ako analytička pre Slovenskú sporiteľňu aj viaceré finančné a investičné spoločnosti, a patrila medzi často citované odborníčky v oblasti bánk a financií.

Skúsenosti má aj z médií a lokálnych televízií, vďaka čomu dnes prirodzene spája analytický pohľad s televíznym remeslom.

V ta3 moderuje ekonomické relácie, je spojená s reláciou Investujeme a zároveň pôsobí ako moderátorka a dramaturgička ta3 konferencií. Tie sa za posledné roky vyprofilovali ako výrazná platforma, ktorá prepája odborníkov, lídrov, investorov aj verejnosť. Sama v rozhovore hovorí, že jej práca nie je len o moderovaní, ale aj o príprave tém, komunikácii s hosťami, dramaturgii diskusií a hľadaní spôsobu, ako odborný obsah podať zrozumiteľne.

Tento rok sa jej meno objavilo aj medzi nominovanými v ankete Slovenka roka 2026 v kategórii Médiá a komunikácia. Nominácia prichádza v čase, keď sa čoraz viac hovorí o dôvere v médiá, kvalite verejnej diskusie aj potrebe finančného vzdelávania. Práve na týchto témach stojí veľká časť jej práce.

V rozhovore pre Mediaklik.sk hovorí o zákulisí ta3 konferencií, o tom, ako sa vyberajú ekonomické témy do vysielania, prečo Slováci potrebujú lepšie rozumieť peniazom, ale aj o tom, čo pre ňu znamená osobná značka, LinkedIn a nominácia na Slovenku roka.

Vaša práca v ta3 dnes nestojí iba na moderovaní. Spája vysielanie, ekonomické témy, dramaturgiu aj konferencie. Ako by ste vlastne opísali, čo všetko dnes robíte?

Moju prácu by som opísala ako kombináciu viacerých rolí, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Moderovanie je len jedna časť. Veľkú časť tvorí príprava – sledovanie tém, analýza, komunikácia s hosťami, dramaturgia diskusií. Popri televíznom vysielaní sa intenzívne venujem aj projektu ta3 konferencií, kde zastrešujem obsahovú stránku, výber tém aj hostí a samotné moderovanie.

Každý deň je iný – raz riešim aktuálnu ekonomickú tému do vysielania, inokedy pripravujem konferenciu, ktorá sa venuje napríklad realitám, financiám či školstvu. Baví ma práve to prepájanie odborného obsahu s jeho zrozumiteľným podaním. Je to kombinácia analytiky, kreativity aj práce s ľuďmi.

Stáli ste pri rozvoji projektu ta3 konferencie, ktorý sa za niekoľko rokov stal výraznou konferenčnou platformou. Čo bolo na začiatku najťažšie – presvedčiť hostí, divákov, alebo samotný trh?

Najťažšie bolo presvedčiť trh ako taký. Na začiatku nám veľa ľudí neverilo, že má takýto formát potenciál. Pamätám si asi na druhú konferenciu, keď v poslednom paneli sedelo v publiku šesť ľudí, z toho štyria boli z nášho obchodného oddelenia. Dnes, s odstupom viac ako štyroch rokov, máme za sebou 111 podujatí, viac ako 25-tisíc účastníkov, takmer tisíc spíkrov a milióny divákov, ktorí videli výstupy z konferencií.

Vznikla silná komunita odborníkov, lídrov aj investorov. Aj preto som presvedčená, že tento projekt má budúcnosť – aj keď je to stále beh na dlhú trať.

Ako vzniká dobrá konferencia? Čo musí mať, aby to nebola len séria panelových diskusií?

Dobrá konferencia je predovšetkým o dramaturgii. Nestačí posadiť zaujímavých hostí na pódium. Dôležité je, ako spolu jednotlivé bloky komunikujú, akú majú dynamiku a aký príbeh vytvárajú počas celého dňa. Veľkú rolu zohráva výber tém a hostí, ale rovnako aj publikum. Konferencia by mala byť živý organizmus – priestor na výmenu názorov, spontánne reakcie a networking.

Aj preto sme vytvorili napríklad VIP ta3 klub, kde sa stretávajú špičky biznisu na pódiu aj v publiku. Dobrá konferencia nekončí posledným panelom – pokračuje v diskusiách a spoluprácach, ktoré vzniknú po nej.

Do ta3 ste prišli ako človek, ktorý už poznal médiá aj financie. Čím vás táto televízia oslovila?

Oslovila ma možnosť robiť obsah, ktorý má hĺbku. ta3 mi dala priestor nielen moderovať, ale aj premýšľať nad obsahom, pripravovať diskusie a pracovať s témami komplexne. Pred takmer piatimi rokmi som začala spolupracovať s ta3 a o niekoľko mesiacov som dostala príležitosť ísť na obraz. Pre mňa je televízia aj „vysoká škola medziľudských vzťahov“.

Spoznala som množstvo odborníkov, pracovala s profesionálmi a mala možnosť podieľať sa na projektoch, ktoré majú presah.

Vaše meno je na ta3 spojené s reláciami ako Investujeme či Ekonomika+. Ako si vyberáte témy, ktoré sa dostanú do vysielania?

Je to kombinácia aktuálnosti a dopadu na diváka. Sledujem vývoj v ekonomike, ale vždy sa snažím pozerať na to cez optiku bežného človeka – čo to znamená pre jeho každodenný život. Dôležité je aj to, aby témy neboli len aktuálne, ale aj zrozumiteľné. Ekonomika vie byť komplikovaná, preto sa snažím ju „preložiť“ do jazyka, ktorému ľudia rozumejú.

Každá relácia si vyžaduje dôkladnú prípravu, pretože nesiete zodpovednosť za presnosť a vyváženosť informácií.

Čo podľa vás dnes Slováci najviac potrebujú počuť o peniazoch? Že majú šetriť, investovať, nebyť pasívni, alebo si najprv priznať, že financiám často nerozumejú?

Začína to priznaním, že financiám nemusíme rozumieť – a je to v poriadku. To je prvý krok. Následne prichádza uvedomenie, že pasivita je dnes riziko. Dôležité je myslieť dlhodobo a uvedomiť si, že peniaze sú nástroj, ktorý odráža naše rozhodnutia. Nejde len o šetrenie alebo investovanie, ale o celkový prístup k financiám a zodpovednosť za vlastnú budúcnosť.

V relácii riešite aj témy ako dôchodok, bývanie, zlato, reality, influencerov či investovanie mladých generácií. Ktorá téma podľa vás najviac ukazuje, ako sa mení správanie Slovákov k peniazom?

Najvýraznejšie to vidno pri mladšej generácii a jej prístupe k investovaniu. Je tam väčšia otvorenosť, záujem aj odvaha. Zároveň to však ukazuje aj riziká – najmä ak chýba dostatočné pochopenie súvislostí. Práve preto je dôležitá finančná gramotnosť a kritické myslenie, aby rozhodnutia neboli len impulzívne.

Vaša cesta nie je úplne priamočiara. Išla cez médiá, potom finančný sektor, potom opäť televízia. Kedy ste si povedali, že práve toto spojenie ekonomiky a médií je vaša cesta?

Nebolo to jedno konkrétne rozhodnutie, ale postupný proces. K ekonomike som sa dostala náhodou, neskôr som sa jej venovala do hĺbky vo finančnom sektore. Kľúčový moment prišiel, keď som si uvedomila, že tieto témy majú reálny dopad na život ľudí.

Návrat do médií mi umožnil tieto témy nielen analyzovať, ale aj vysvetľovať. Vtedy mi to celé začalo dávať zmysel.

V jednom verejnom príspevku ste spomenuli, že sa v médiách pohybujete takmer 20 rokov, s pauzou vo finančnom sektore. Keď sa na túto cestu pozriete spätne, čo vás na médiách stále drží?

Drží ma ich dynamika a zmysel. Každý deň prináša nové témy, nové výzvy a nové pohľady. Zároveň je to možnosť prepájať odborný svet s verejnosťou. Vidím, že témy, ktoré spracovávame, majú reálny dopad na život ľudí – a to je pre mňa silná motivácia.

Čo by ste chceli, aby si ľudia pri vašom mene spojili – moderátorka, analytička, konferenčná dramaturgička, alebo niečo úplne iné?

Chcela by som, aby si spojili najmä dôveryhodnosť a vecnosť. Nezáleží mi na konkrétnom označení. Dôležité je pre mňa to, aby práca, ktorú robím, mala obsah, hodnotu a zmysel a aby prispievala ku kultivovanejšiemu verejnému dialógu.

Ste veľmi aktívna na LinkedIne a práve tam komunikujete veľkú časť svojej práce. Prečo je pre vás táto sieť dôležitá?

Pretože LinkedIn vnímam ako pracovný nástroj. Nie je to len o komunikácii, ale o vytváraní príležitostí. Veľká časť spíkrov na konferencie dnes vzniká práve tam – v poslednom období som približne 80 % hostí oslovila cez LinkedIn. Je to priestor, kde sa stretáva odborná komunita a kde má komunikácia prirodzene vecnejší charakter.

Podľa verejného príspevku ta3 konferencií ste sa umiestnili na 11. mieste v rebríčku LinkedIn osobností Favikon na Slovensku a ta3 vás zároveň označila za najsilnejšiu osobnosť z oblasti médií v tomto hodnotení. Je osobná značka dnes pre novinára nevyhnutnosť?

Nie je nevyhnutnosť, ale je to realita dnešnej doby. Ak je postavená na obsahu a autenticite, môže byť prínosom. Dôležité však je, aby nebola cieľom sama o sebe, ale prirodzeným výsledkom práce, ktorú robíte.

Čo je podľa vás najväčšia téma, ktorú budú musieť slovenské médiá v najbližších rokoch zvládnuť?

Najväčšou výzvou bude udržať dôveru. V prostredí rýchlosti a množstva informácií bude kľúčové zostať presný, vyvážený a vecný. Práve dôveryhodnosť bude rozhodovať o tom, či si médiá udržia svoje miesto v spoločnosti.

Ste nominovaná na Slovenku roka v kategórii Médiá a komunikácia. Čo bol váš úplne prvý pocit, keď ste sa to dozvedeli?

Prekvapenie a pokora. Bola to chvíľa, keď som si uvedomila, že práca, ktorú robím, má presah a zmysel. Vnímam to aj ako potvrdenie, že konštruktívny a vecný prístup k témam má v spoločnosti svoje miesto.

Je táto nominácia pre vás skôr ocenením posledných rokov v ta3, alebo celej vašej cesty?

Vnímam ju ako ocenenie celej cesty. Každá etapa – médiá, finančný sektor aj návrat do televízie – ma formovala. Práve kombinácia týchto skúseností mi dnes umožňuje robiť prácu tak, ako ju robím.

Anketa Slovenka roka často oceňuje ženy, ktoré za sebou nechávajú konkrétnu prácu, nielen popularitu. Za čo by ste si vy sama túto nomináciu „pripísali“?

Za dlhodobú prácu na prepájaní odborného obsahu s jeho zrozumiteľným podaním a za budovanie priestoru pre vecnú diskusiu. Aj projekt konferencií je dôkazom, že sa dá vytvoriť platforma, ktorá má obsah a význam.

Vnímate nomináciu aj ako uznanie pre ekonomickú žurnalistiku, ktorá nebýva vždy taká viditeľná ako politika či šoubiznis?

Áno, určite. Ekonomická žurnalistika má obrovský dopad na život ľudí, aj keď nie je vždy najviditeľnejšia. O to dôležitejšie je, aby bola kvalitná a zrozumiteľná.

Vaša práca pôsobí navonok veľmi výkonovo. Vysielanie, dramaturgia, konferencie, LinkedIn. Kedy ste naposledy mali pocit, že potrebujete úplne vypnúť?

Také momenty prichádzajú najmä pri menej konštruktívnej spätnej väzbe, keď sa namiesto obsahu riešia osobné veci. Je to vyčerpávajúce. Na druhej strane si uvedomujem, že väčšina spätnej väzby má hodnotu. Učím sa s tým pracovať, vyberať si podstatné a zachovať si nadhľad – aj to je súčasť tejto práce.