Toto mala byť ďalšia veľká chyba Netflixu, no stal sa opak. Fantasy seriál prekvapil fanúšikov aj kritikov

Keď sa oznámi hraná verzia známeho anime alebo mangy, fanúšikovia bývajú opatrní. Dôvod je jednoduchý: podobné projekty mali v minulosti často veľké ambície, no výsledok nedokázal zachytiť atmosféru predlohy.

Pri One Piece bola nedôvera ešte väčšia. Predloha od Eiichira Odu je obrovský, farebný a bláznivo nápaditý svet, v ktorom sa mieša pirátske dobrodružstvo, humor, emócie aj postavy, ktoré pôsobia takmer nadľudsky. Práve preto sa zdalo, že hraný seriál môže veľmi ľahko dopadnúť zle.

Netflix nezobral fanúšikom to, prečo One Piece milujú

Hrané anime adaptácie často narazia vo chvíli, keď sa snažia pôvodný materiál príliš „upratať“. Z farebného a špecifického sveta urobia niečo obyčajnejšie, aby to pôsobilo realistickejšie, no tým sa stratí práve to, čo fanúšikov pritiahlo.

Netflix pri One Piece neurobil z Luffyho a jeho posádky sterilnú verziu pre úplne iné publikum. Seriál si ponechal dobrodružný tón, výraznú štylizáciu, zvláštnosť postáv aj optimizmus, ktorý je pre príbeh dôležitý.

Iñaki Godoy ako Luffy preto nepôsobí ako niekto, kto sa za predlohu hanbí. Je energický, priamočiary, tvrdohlavo veselý a presne tým pripomína hrdinu, ktorého čitatelia mangy a diváci anime poznajú.

Zároveň tvorcovia pochopili, že vernosť neznamená doslovné opisovanie každej scény. To, čo v mange funguje vďaka kresbe a v anime vďaka animácii, by v hranej podobe mohlo vyzerať neprirodzene, preto seriál musel niektoré momenty prepracovať.

Veľký význam malo aj zapojenie Eiichira Odu. Jeho kreatívny dohľad pomohol udržať projekt pri jadre príbehu, aby sa z adaptácie nestal iba známy názov bez duše, ale seriál, ktorý rešpektuje svet budovaný celé desaťročia.

Najväčší test ešte len príde

Prvá veľká skúška dopadla pre Netflix dobre, pretože fanúšikovia prijali aj viaceré zmeny. Niektoré postavy prišli do deja skôr, niektoré časti sa skrátili a tempo sa prispôsobilo hranému seriálu, čo je pri takom obrovskom materiáli prakticky nevyhnutné.

Problém je, že One Piece nie je krátky príbeh s jasne jednoduchou cestou k finále. Manga má viac než tisíc kapitol a jej svet sa stále rozširuje. Adaptovať všetko by bolo pre hraný seriál nesmierne náročné, časovo aj produkčne.

Netflix sa preto raz bude musieť rozhodnúť, kde príbeh uzavrie. A práve toto môže byť oveľa citlivejšie než skrátenie niekoľkých úvodných dejových oblúkov.

Dlhoroční fanúšikovia vedia, koľko zásadných momentov ešte v príbehu čaká. Ak by hraný seriál skončil príliš skoro alebo obišiel dôležité časti, sklamanie by mohlo byť omnoho silnejšie než pri bežných úpravách deja.

Ak však tvorcovia nájdu záver, ktorý bude zrozumiteľný pre nových divákov a zároveň dostatočne úctivý k predlohe, môže sa One Piece zapísať ako výnimočný prípad. Nie iba ako hrané anime, ktoré prekvapivo dobre začalo, ale ako adaptácia, ktorá zvládla aj svoj najťažší cieľ.