Je dnešná najmladšia generácia lenivá? 10 dôvodov, pre ktoré sa mladí rozhodnú prijať prácu

O generácii Z, teda o mladých ľuďoch vo veku 16 – 26 rokov, sa často hovorí ako o „lenivej generácii“. Potvrdzujú to aj štatistiky ÚPSVaR, podľa ktorých bolo ku koncu septembra na úradoch práce evidovaných 24-tisíc ľudí do 24 rokov. To je približne 14 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných na Slovensku.

Označiť niekoho len za lenivého je však príliš zjednodušené. Aká je vlastne generácia Z? Čo očakáva od zamestnávateľa a čo mu dokáže ponúknuť? A čo najviac motivuje mladých nastúpiť do práce? Zaujímavé dáta priniesol v tomto smere Generačný prieskum personálnej agentúry Grafton.

Čítajte aj Za pozeranie vianočných filmov získa vybraný šťastlivec tisíce: Jedna spoločnosť ponúka prácu snov

Priveľa ich nepracuje ani neštuduje

Podľa údajov Štatistického úradu SR bola prvom a druhom kvartáli 2023 nezamestnanosť vo vekovej kategórii od 20 do 24 rokov okolo 16 %. To je približne každý šiesty mladý človek v tomto veku, ktorý už ukončil štúdium. Pri celkovej nezamestnanosti 5,7 % v rámci všetkých vekových skupín je to viac než dosť. Na Slovensku sa pritom dlhodobo hovorí o desiatkach tisíc neobsadených pracovných miest a problémoch firiem nájsť nových zamestnancov.

„Vzhľadom na mieru nezamestnanosti, ktorá je u nás v súčasnosti veľmi nízka, ako aj na celkovú situáciu na pracovnom trhu, by dnes mladí ľudia všeobecne nemali mať problém nájsť si prácu. Problém tzv. generácie Z je však často v nezáujme vôbec začať pracovať. Dlhodobým trendom je napríklad odďaľovanie povinnosti nastúpiť do práce, akési predĺženie prázdnin po ukončení školy, čo sa prejavuje aj na štatistikách najmä na jeseň,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.

Čítajte aj Pečie celé Slovensko svoj rekord nezopakovalo: Sledovanosť je stále mimoriadne vysoká

Špecifické očakávania

Ako vyplynulo z prieskumu, generácia Z má o svojom pracovnom živote pomerne špecifické predstavy a má aj svoje špecifické očakávania, najmä mzdové. „Aby sme však neboli nespravodliví, na druhej strane má táto generácia zamestnávateľom aj čo ponúknuť – okrem prirodzených digitálnych zručností sú to napríklad aj jazykové znalosti, ktoré sú pri dnešných mladých ľuďoch všeobecne na vysokej úrovni, schopnosť komunikovať, pracovať v tíme alebo rýchlo sa učiť nové veci. A práve osobnostné predpoklady, ako je ochota učiť sa, alebo schopnosť pracovať v tíme, sú dnes pre firmy často dôležitejšie než len teoretické vedomosti,“ vysvetľuje Malo.

Aká je teda prvá digitálna generácia?

Generácia dnešných mladých ľudí vo veku od 16 do 26 rokov je jediná, ktorá si nepamätá svet bez online prostredia. Je prvou generáciou digitálneho veku, ktorej názory a postoje odmalička formuje silné prepojenie s technológiami. Žijú s obrovským množstvom informácií a majú nástroje na ich analýzu. Bez problémov sa pohybujú v online priestore a rýchlo a bez problémov sa dokážu prispôsobiť zmenám.

Sú priami a otvorení. Nemajú predsudky voči rasám, etnikám a kultúram, je im blízka rozmanitosť a rôznorodosť. Majú svoje pravidlá a sú veľmi sebavedomí, čo nezriedka hraničí až s aroganciou. Zároveň je ich mentálne zdravie často veľmi krehké kvôli tlaku, ktorému sú vystavení na sociálnych sieťach.

Je pre nich prirodzené robiť viac vecí naraz, preto vyhľadávajú flexibilné pracovné možnosti a túžia po maximálnej nezávislosti. Napriek tomu, že sú vnímaní ako virtuálni, sú i sociálni. Radi komunikujú a zisťujú názory iných, preto sú skvelí tímoví hráči. Ich osobný čas je však pre nich dôležitý – nechcú robiť nadčasy a striktne oddeľujú súkromie od práce.

Ich slabinou je, že odborné znalosti nemajú na najvyššej úrovni. V kombinácii s tým, že najvyššie hodnotia vlastnú schopnosť učiť sa nové veci, majú pocit, že nepotrebujú konkrétnu odbornosť a schopnosť učiť sa ju nahradí.

Čítajte aj Seriálový masaker na Netflixe: Streamovací gigant bez milosti zarezal viaceré hity

Finančné očakávania verzus realita

Z prieskumu tiež vyplynulo, že generácia Z má vo vzťahu k svojej práci vysoké očakávania. „Nie sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu, za svoj pracovný výkon chcú byť aj patrične ohodnotení, čo by si mali uvedomiť aj ich budúci zamestnávatelia. Ak chcú kvalitných mladých ľudí prilákať a udržať si ich, musia ich dokázať aj patrične odmeniť,“ upozorňuje Malo.

„Väčšina príslušníkov generácie Z z našej vzorky nastupovala do svojho prvého zamestnania v období rokov 2018 – 2021, pričom najväčšie percento z nich – takmer tretina, mala nástupnú mzdu od 600 do 800 eur. Štvrtina mladých nastupovalo so mzdou 800 až 1000 eur a 13 % ich dostalo na svoju prvú výplatu viac než 1 000 eur. Hovoríme o hrubej nástupnej mzde bez bonusov a benefitov,“ upresňuje Malo s tým, že viac než polovica respondentov mala pritom vyššie očakávania a boli so svojou mzdou viac či menej nespokojní.

Je dôležitejší čas alebo penize?

Leniví zrejme nie sú. Aspoň nie všetci. Podľa zistení z prieskumu až 35 % mladých nemá problém tráviť v práci viac než 8 hodín, 18 % je dokonca ochotných pracovať denne viac než 10 hodín. Naproti tomu takmer 30 % by privítalo pracovnú dobu kratšiu ako je štandard.

A čo je pre generáciu Z dôležitejšie – čas alebo peniaze? Zrejme peniaze. Väčšina, presnejšie 67 %, uprednostňuje vyššiu mzdu na úkor mimopracovného času. Len 33 % dá prednosť voľnému času aj za cenu nižšieho príjmu.

„Na druhej strane treba povedať, že dnešní mladí ľudia nechcú pracovať len preto, aby si zarobili. Vyhľadávajú skôr prácu, ktorá ich baví, napĺňa a sú v nej vytvorené vhodné pracovné podmienky. V prípade, že im niektorá z týchto vecí nevyhovuje, nemajú problém zamestnanie opustiť a nájsť si niečo ďalšie,“ dopĺňa Martin Malo. „Od zamestnávateľov tiež očakávajú vyššiu istotu zamestnania, ale aj etické podnikanie a väčšiu zodpovednosť za riešenie klimatických tém a sociálnych problémov,“ dodáva.

Čítajte aj Ježiš bude kráľ, ponúkne nám národné menu. Toto sú najlepšie vtipy, ktoré kolujú slovenským internetom

Motiváciou je najčastejšie mzda

Čo generáciu Z v práci najviac motivuje? Najvyššou motiváciou je pre nich mzda – uviedlo ju viac než 80 % respondentov prieskumu, čo je najviac spomedzi všetkých generácií. Medzi ďalšie dôležité motivácie patria u mladých dobré vzťahy s kolegami (40 %) a možnosť učiť sa nové veci (35 %).

Peniaze, teda mzdové porovnanie „inde je rovnaká práca výrazne lepšie odmeňovaná“, uviedlo zhodne 80 % respondentov aj ako najdôležitejší dôvod na zmenu práce. Ďalšími dôvodmi na zmenu boli najčastejšie nemožnosť kariérneho rastu a postupu a nedostatok spätnej väzby od nadriadeného.

Aj keď to podľa týchto údajov vyzerá tak, že generácia Z je zo všetkých najviac „na peniaze“, ak majú urobiť niečo navyše, peniaze pre nich nie sú na prvom mieste. Takmer 70 % respondentov prieskumu uviedlo, že sú ochotní urobiť niečo navyše, ak pri tom získajú nové vedomosti a zručnosti. No nie akékoľvek.

Viac než dvom tretinám mladých ide o skúsenosti, o ktorých si myslia, že im budú v budúcnosti užitočné. O možnosť naučiť sa niečo (čokoľvek) nové má záujem len 38 %. Až 44 % je však ochotných spraviť niečo naviac len za príplatok. A hoci sa považujú za tímových hráčov a dobré vzťahy s kolegami sú pre nich dôležité, pocit zodpovednosti voči kolegom bol u nich pri tejto otázke na poslednom mieste – niečo navyše by kvôli nim urobilo len 10 % mladých ľudí.

„Generácia Z v porovnaní s predošlými žije rýchlejšie. Títo ľudia nestrácajú čas, čo by si mali uvedomiť aj zamestnávatelia. Musia byť pripravení držať s nimi krok a vytvoriť pracovné miesta a benefity, ktoré ich zaujmú. V opačnom prípade ich na výhodnejšie podmienky môže zlákať konkurencia,“ hovorí Malo.

Pokiaľ ide o motiváciu, potrebuje podľa neho táto generácia zo strany zamestnávateľov nový prístup. „Dnešní mladí ľudia majú totiž nový pohľad na pracovné prostriedky a spôsob, akým chcú pracovať. Potrebujú také pracovné prostredie, v ktorom sa budú cítiť angažovaní, inšpirovaní a spokojní,“ uzatvára Malo.