Čítajte viac
Filmy
|
pred 6 mesiacmi
Film Štúr sa pred premiérou ocitol pod tvrdou paľbou kritiky. Podľa Chmelára projekt „zhorel hneď pri štarte“. Zlyhal scenár aj hlavná postava
Nový slovenský film Štúr mieri do kín s veľkými ambíciami, no ešte pred oficiálnou premiérou čelí ostrej kritike. Politický komentátor Eduard Chmelár po slávnostnom uvedení nešetril slovami a označil projekt za premárnenú príležitosť.
Eduard Chmelár, film Štúr
Slovenské kiná od zajtra uvádzajú nový slovenský film Štúr, historickú drámu v réžii a podľa scenára Mariany Čengel Solčanskej.
Ambiciózny projekt sa pokúša ponúknuť divákom pohľad na jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín iným, osobnejším spôsobom.
Jedným z nosných motívov filmu je myšlienka, ktorú v ňom vyslovuje samotný Ľudovít Štúr: „Ak by sme sa dohodli na jednotnom jazyku, mohli by sme hovoriť o jednotnom národe,“ citát, ktorý rámcuje základné posolstvo diela a zároveň podčiarkuje význam tejto historickej postavy. Pre režisérku je Štúr mimoriadne osobnou témou.
Film sa však nesústredí výlučne na jazykové otázky a národné obrodenie. Výraznú líniu tvorí aj pohľad na postavenie ženy z vyššej spoločnosti v 19. storočí, v období, keď ženy nemali možnosť samostatne sa vzdelávať, rozhodovať o vlastnom živote ani slobodne milovať a ich spoločenská úloha bola redukovaná na manželstvo a materstvo.
Práve perspektíva Adely Ostrolúckej otvára tieto témy z intímneho a emotívneho uhla.
Režisérka otvorene hovorí, že jej cieľom bolo priblížiť Štúra novým spôsobom: „Vo filme chceme vnímať Štúra cez optiku mladej ženy, skrz detaily, ktoré ho poľudšťujú a zatraktívňujú. Filmový Štúr bude zrozumiteľný aj pre diváka, ktorý sa o dejiny 19. storočia, Štúrovcov a proces kodifikácie jazyka doposiaľ bližšie nezaujímal.“
Zároveň upozorňuje na istú tajomnosť postavy Adely Ostrolúckej: „Po Adele Ostrolúckej nám totiž nezostal žiadny denník, žiadne osobné predmety, ktoré by verne odhaľovali jej osobnosť a povahu citov, aké prechovávala k Štúrovi.“
Romantický vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou tak tvorí ústrednú dejovú líniu tohto výpravného filmu.
V hlavných úlohách sa predstavia Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka. Dopĺňa ich početné herecké obsadenie, v ktorom nechýbajú Richard Autner, Marek Igonda, František Kovár, Jana Kvantíková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná, Hana Gregorová, Štefan Šafárik, Ján Greššo a Peter Oszlík.
Po slávnostnej premiére, ktorú navštívilo viacero známych osobností, sa však okrem pozitívnej pozornosti objavila aj výrazná kritika. S ostrým hodnotením vystúpil politický komentátor a bývalý poradca Roberta Fica Eduard Chmelár, ktorý sa k filmu obsiahlo vyjadril na sociálnej sieti.
„Slovenských historických filmov nikdy nie je dosť. Zvlášť tých o kľúčových osobnostiach našich dejín. Opätovne sa však presviedčam o tom, že ich nevieme robiť. Hlavnou príčinou sú nesmierne slabé scenáre. Je to dôsledok neduhu, keď režisér(ka) uverí, že dokáže byť režisérom, scenáristom a niekedy aj producentom zároveň. Veľmi podobné to bolo s úrovňou filmov Juraja Jakubiska. Kým mu písali scenáre Jaroš, Feldek, Dietl – išlo o špičkové diela. Odkedy si ich písal sám, išlo to s ním dolu vodou,“ napísal v úvode.
V ďalšej časti vysvetlil, s akými očakávaniami na premiéru prišiel: „Priznám sa, že na premiéru najnovšieho počinu Mariany Čengel Solčanskej nazvaného jednoducho ŠTÚR, ktorý STVR označila za ,najočakávanejší film roka', som šiel s miernou skepsou. Jej predchádzajúce politické agitpropy a dokonca ani rozprávky ma príliš neoslovili, takže toto dielko ma mohlo iba príjemne prekvapiť. Nestalo sa tak,“ pričom dodal, že pokus zobraziť Štúrovu dobu očami ženy podľa neho „zhorel hneď pri štarte“.
Chmelár ďalej uviedol, že mal miestami pocit, akoby sledoval pokračovanie filmu Slúžky, a kritizoval opakovanie banálnych motívov.
„Pozerali sme sa na svet očami Adely Ostrolúckej, no Štúr sa v tom príbehu úplne stratil a bol skôr okrajovou postavou. Keby autorka nazvala film ,Adela a Ľudovít', nemali by sme od neho iné očakávania ako od milostnej romance (napokon, knižná predloha sa volá ,Milenec Adely Ostrolúckej'). Ale ona sľubovala film primárne o Ľudovítovi Štúrovi a jeho epochálnom jazykovom diele. A tento výsledok sme nedostali,“ napísal.
Za jednu z najväčších slabín označil aj herecké stvárnenie hlavnej postavy.
„Lukáš Pelč ma ako Ľudovít Štúr vôbec nepresvedčil, pri historických prejavoch pôsobil, akoby ich neosobne čítal, akoby neboli jeho alebo akoby bol vyvolaný v škole k tabuli a mechanicky memoroval naučený text, pričom oči mu nervózne pobehovali zo strany na stranu. Túto postavu som mu neuveril. Nie každý, kto má bradu, je Štúr,“ uviedol kriticky Chmelár.
Naopak, pochválil výkon Richarda Autnera a Marka Igondu: „To už Jozef Miloslav Hurban v podaní výborného Richarda Autnera bol charizmatickejší a Štúr pri ňom vyzeral len ako člen jeho družiny. Nehovoriac o Markovi Igondovi, ktorý v úlohe Adelinho otca Mikuláša Ostrolúckeho exceloval a podľa mňa si týmto hereckým výkonom vypýtal najbližšiu filmovú cenu Slnko v sieti.“
Kritika od Chmelára sa dotkla aj konkrétnych scén. „Najviac ma však pobúrila mystifikácia ako z tureckej telenovely, keď slúžka poslala do tmavej stodoly za Adelou svojho frajera, aby mala slečna Ostrolúcka pocit, že ju pomiloval Ľudovít Štúr… Táto divoká fantázia je zbytočnou dehonestáciou samotného Štúra a v takom filme je vyslovene rušivá a neviem sa rozhodnúť, či skôr smiešna alebo trápna,“ napísal ďalej.
V závere však našiel aj pozitívny moment: „Naopak, vizuálne sa mi páčila záverečná scéna, keď režisérka zobrazila umierajúceho Štúra ako Krista sňatého z kríža. Následné silné slová z jeho prejavu na Uhorskom sneme umocnili jeho odkaz. Ibaže dve vydarené scény dobrý film nerobia.“
Svoje hodnotenie uzavrel slovami: „A tak zo všetkých stvárnení Štúra, ktoré som doteraz videl, zostáva pre mňa najpresvedčivejší herecký výkon Dušana Jamricha – menej už typicky strnulé scenáristické spracovanie Jozefa Boba. Práve to si vyžadovalo inováciu, a nielen v úlohách (napríklad v seriáli Štúrovci hral František Kovár Michala Miloslava Hodžu, kým vo filme Štúr hral Jána Hollého). Z tohto hľadiska to hodnotím ako premárnenú šancu, ktorú nezachránila ani štandardne dobrá hudba skupiny Hrdza. Téma Štúr na svoje plnohodnotné spracovanie stále čaká,“ uzavrel svoj príspevok Eduard Chmelár.
Súvisiace články
