Pierre Bonnard by sa nikdy nestal slávnym maliarom bez svojej záhadnej modelky a partnerky Marthy, ktorej nahé telo sa objavilo na mnohých jeho obrazoch. Aj vďaka nej sa stal uznávaným maliarom, grafikom a spoluzakladateľom slávnej post impresionistickej umeleckej skupiny Les Nabis.
Keď francúzsky maliar Pierre Bonnard stretol Marthu de Méligny, netušil, že táto samozvaná aristokratka sa stane zmyslom jeho života a inšpiráciou jeho tvorby. Od prvej chvíle bola viac než len múzou a tvorila stredobod viac než tretiny jeho diel.
Foto: CinemArt SK
Čítajte aj Fanúšikovia akčných filmov budú nadšení: Vznikne tretia časť s hviezdnym obsadením
V roku 1912 sa Pierre a Martha usadili v dome v Normandii, kde bol ich susedom slávny impresionistický maliar Claude Monet. Okolitá očarujúca krajina a jej atmosféra inšpirovali Bonnarda k namaľovaniu niektorých z jeho najlepších obrazov vrátane mnohých aktov s Martou.
Jeho vrcholné plátna mu vyniesli označenia “maliar šťastia”, “majster intimity” a “posledný z impresionistov”. Pierre a Martha spolu dosiahli umelecké naplnenie vďaka pestrej láske odlišnej od štandardov svojej doby, láske preniknutej veľkým tajomstvom.
„Jedného dňa ma kontaktovala Pierrette Vernonová, Marthina praneter,“ objasňuje vznik snímky jej režisér a scenárista Martin Provost. „Chcela, aby som nakrútil film o jej pratete, pretože cítila jej zásadnú úlohu v manželovom diele, ktorá nebola nikdy dostatočne docenená. Dalo by sa povedať, že Martha sa stala jej symbolom a fetišom, veď sa objavuje vo viac ako tretine diel jej muža. Vo verejnej mienke však ostala problémovou a manipulatívnou, kým jej praneter Pierrette ju vnímala ako ženu, ktorá sa obetovala v prospech Pierrovej práce,“ vysvetľuje režisér.
Pre Martina Provosta bola táto prosba jednoznačným znamením. Celé svoje detstvo totiž strávil zaspávaním pri plagáte Marthy nakreslenej Bonnardom, ktorý doniesla jeho mama z výstavy v Paríži a zavesila mu ho do izby.
Foto: CinemArt SK
„Pozeral som sa naň, keď som zaspával. Bol som príliš malý na to, aby som mu rozumel, ale niečo ma na tom obraze fascinovalo. Jeho zmyselnosť a zvláštnosť. Bol pre mňa akoby oknom do iného sveta,“ spomína. Pri písaní scenára a odhaľovania ich vzťahu, lásky a tvorby, zistil veci, o ktorých predtým sám nevedel.
Napríklad to, že Martha pred Pierrom tajila svoju minulosť a vytvorila si v podstate falošnú identitu, ktorú mu ukázala – napriek svojej úprimnej láske k nemu. Stiahla sa zo spoločenského života a s Pierrom zdieľala svoju lásku k samote a prírode. Sama však túžila maľovať a po boku maliara táto jej túžba rástla ešte viac. Bola však z chudobných pomerov, jej maľovanie bolo na úrovni študentov a kým sa odhodlala naplno sa mu oddať a rozvinúť svoj talent, bolo už neskoro. Ostalo po nej približne 50 obrazov a ničivá túžba namiesto pózovania byť maliarkou.
Jedinečný pohľad na Marthu, jej život a jej rolu v živote Bonnarda prináša distribučná spoločnosť CinemArt SK. Snímka Maliar jej tela je v ponuke slovenských kín od 25. januára.