Kto vie, čo by povedal Frank Herbert, autor ikonickej sci-fi ságy zo šesťdesiatych rokov Duna, na nové spracovanie svojho príbehu? Obľúbil by si víziu kanadského režiséra Denisa Villeneuva? U publika na filmovom festivale v Benátkach snímka vyvolala niekoľkominútový burácajúci potlesk. Oddnes je Duna aj v slovenských kinách a tak sa môžeme pozrieť na to, čo festivalového diváka tak uchvátilo.
Diváci sa v prípade tohto diela delia na viacero skupín. Tí, čo čítali pôvodnú knihu, prípadne jej pokračovania. Ďalšími sú tí, ktorí videli filmovú verziu Davida Lyncha z 80. rokov. A tí, čo vôbec netušia, o čo ide. Začnime zápletkou, aby mali predstavu aj „Dunou nepobozkaní“. Ak poznáte príbeh, preskočte rovno na ďalšiu stránku.
Dej sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti a v centre pozornosti je unikátne korenie, ktoré je súčasťou piesku púštnej duny na planéte Arrakis. Je nesmierne vzácne, pretože predlžuje život, dokáže odomknúť plný potenciál človeka a má psychedelické účinky (kniha bola napísaná v ére hippies…). Ale predovšetkým je toto korenie potrebné na fungovanie vesmírnej navigácie. Bez neho by nebol možný pohyb po vesmíre, je preto strategickou komoditou.
Kto má korenie, má moc
Planéta Arrakis je preto pochopiteľne pod správou impéria. Lebo kto má korenie, má peniaze. A kto má peniaze, má moc… Ťažbu má roky na starosti neľútostný rod Harkonnenovcov, no imperátor sa zrazu rozhodol správou planéty a ťažbou poveriť rod Atreidesovcov. Ten sa presúva na Arrakis…
Musia plniť kvóty, ale podmienky na riadne vykonávanie činnosti nie sú dostačujúce. Keď ich napadnú bývalí správcovia, ktorí si vypožičali tri batalióny vojakov od imperátora, je jasné, že išlo o pascu. A je zrejmé, že v tom je zapletený aj imperátor, ktorý sa obával silnejúceho vplyvu Atreidesovcov. Prežije len mladý Paul, syn vojvodu Atreidesa, spolu so svojou matkou. Musia sa cez púštnu dunu dostať na územie, kde žijú pôvodní obyvatelia. Nezostáva im nič iné, iba sa spojiť a vzdorovať spoločnému nepriateľovi. Popri tom čelia ničivému slnku, nedostatku tekutín, ale najmä obrovským púštnym červom striehnucim v hlbinách duny.
Príbeh starý desaťročia otvára stále aktuálne témy. Politika ako umenie možného, kde sa v boji o moc berie fair play ako slabosť, prítomná je ekologická agenda, keďže hlavní aktéri impéria ničia prírodné zdroje a ignorujú logické dôsledky týchto činov. Ale je to aj príbeh o ľudskosti, prekonávaní vlastných limitov, o náboženstve, o mágii, ale aj o láske. Rozprávka pre dospelých vytvorená s maximálnou vážnosťou.
Kanadský režisér Denise Villeneuve známu látku uchopil po svojom. Jeho inklinácia k epickým scénam, ktoré necháva vyniknúť v pomalšom tempe, bola viditeľná naposledy pri Blade Runnerovi 2049. V Dune ju doviedol k dokonalosti. Nedá sa vyhnúť porovnaniu s Davidom Lynchom, ktorého filmový jazyk z 80. rokov dnes pôsobí neaktuálne, niektoré postavy pôsobia ako vystrihnuté z Krotiteľov duchov (hoci boli zámerne vytvorené ako karikatúra).