Najlepší film Taylora Sheridana možno unikol aj vám. Tento thriller na Netflixe má 87 %, no stále je prekvapivo prehliadaný

Taylor Sheridan je dnes pre mnohých synonymom veľkého televízneho úspechu. Po odchode zo seriálu Sons of Anarchy sa postupne vypracoval na tvorcu, ktorého meno sa spája najmä s obrovskou značkou Yellowstone a s moderným westernovým svetom plným konfliktov, rodinných vojen a drsnej montanskej krajiny.

Napriek tomu však veľa divákov aj kritikov tvrdí, že jeho najsilnejšou parketou zostávajú filmy. A práve medzi nimi sa často najvyššie spomína Wind River z roku 2017 — dielo, ktoré nepôsobí len ako thriller, ale aj ako bolestivý pohľad na problém, o ktorom sa v hlavnom prúde stále hovorí príliš málo.

Film, ktorý nie je len o vyšetrovaní vraždy

Hoci Sheridan napísal aj známe filmy ako Sicario či Hell or High Water, práve Wind River býva považovaný za jeho najtvrdší a najemocionálnejší scenár. Nie je postavený na veľkých efektoch ani okázalých scénach, ale na tichej bolesti, ktorú cítiť z každej časti príbehu. Aj preto pôsobí tak silno.

Snímka má na Rotten Tomatoes 87 % a od začiatku dáva najavo, že nechce diváka len zabaviť. V centre príbehu stojí smrť mladej domorodej ženy Natalie, ktorú hrá Kelsey Asbille, známa aj zo Yellowstone. Jej telo objaví miestny stopár Cory Lambert v podaní Jeremyho Rennera.

Pre Coryho to však nie je len ďalší tragický prípad. Natalie bola najlepšou kamarátkou jeho dcéry Emily a práve táto osobná väzba robí celý príbeh ešte bolestivejším. Emily bola tiež domorodého pôvodu a aj ona pravdepodobne zomrela násilnou smrťou, čo z Coryho robí človeka, ktorý sa s tragédiou nikdy úplne nevyrovnal.

Práve v tomto bode sa film odlišuje od bežných kriminálok. Nejde iba o hľadanie vinníka, ale aj o návrat k starej rane, ktorá sa nikdy nezahojila. Cory nehľadá len odpoveď na to, čo sa stalo Natalie — v istom zmysle stále hľadá aj pokoj po vlastnej strate.

Téma, ktorú filmy často obchádzajú

To najdôležitejšie na Wind River však neleží len v samotnej zápletke. Film veľmi otvorene ukazuje problém násilia páchaného na domorodých ženách a zároveň pripomína, že ide o tému, ktorá býva v médiách, štatistikách aj populárnej kultúre dlhodobo odsúvaná bokom.

Podľa filmu sú domorodé ženy jedinou demografickou skupinou, pri ktorej neexistujú úplné štatistiky o úmrtiach. Už táto informácia sama o sebe dáva príbehu silný spoločenský rozmer. Sheridan tým nechce šokovať len pre efekt, ale poukázať na to, že mnohé zločiny voči tejto komunite akoby ani neboli vnímané s rovnakou vážnosťou.

Do prípadu vstupuje aj agentka FBI Jane, ktorú hrá Elizabeth Olsen. Je mladá, neskúsená a navyše prichádza zvonka, čo v Corym vyvoláva pochybnosti. Má pocit, že človek mimo rezervácie len ťažko pochopí, aké hlboké a dlhodobé sú problémy, s ktorými miestni denne žijú.

Postupne sa však medzi Jane a Corym vytvorí silné spojenie. Ako sa prepracúvajú k pravde o Nataliinej smrti, Jane si čoraz viac uvedomuje, že nejde o jeden izolovaný incident. Film tým veľmi presne ukazuje, ako sa osobná tragédia prepája so systémovým zlyhaním, ktoré necháva zraniteľných ľudí bez skutočnej ochrany.

Rezervácia ako miesto bolesti aj zanedbania

Dôležitú úlohu vo filme zohráva aj samotné prostredie. Dej sa odohráva v rezervácii vo Wyomingu a mrazivá krajina nepôsobí len ako kulisa. Je to priestor, ktorý má vlastnú váhu a ktorý symbolizuje aj dlhodobé vytláčanie domorodých komunít na okraj spoločnosti.

Sám Cory v jednej chvíli pripomína, že miestni boli po odobratí pôdy donútení usadiť sa v zamrznutej tundre. Sheridan tak do príbehu vkladá jasný odkaz: to, čo sa deje dnes, sa nedá oddeliť od historického zaobchádzania vlády s domorodým obyvateľstvom. Film tým získava rozmer, ktorý presahuje bežný kriminálny rámec.

Tento sociálny presah zdôraznila aj recenzia na MovieWeb. „Wind River je zložitý príbeh na viacerých frontoch,“ píše sa v recenzii filmu na MovieWeb. „Vražda sa nedeje vo vákuu. Rezervácia sa nachádza v ekonomickej tiesni. Nedostatok príležitostí viedol k rozšírenému alkoholizmu a zneužívaniu drog.“

Tieto problémy film nesprostredkúva len cez veľké vyhlásenia, ale aj cez konkrétne postavy. Vidno ich napríklad na Nataliinom bratovi, ktorý svojím správaním a životnou situáciou ukazuje, ako hlboko sa do komunity môžu vpísať chudoba, frustrácia a dlhodobé zanedbávanie. Aj preto Wind River nepôsobí ako jednorozmerný thriller, ale ako príbeh o širšom spoločenskom rozklade.

Herecké výkony a koniec, ktorý neponúka útechu

Silou filmu nie je len jeho téma, ale aj spôsob, akým ju nesú herci. Jeremy Renner hrá Coryho ako muža, ktorého smútok nikdy úplne neodišiel. Nie je hlučný ani teatrálny, skôr uzavretý a zlomený, čo jeho výkonu dodáva veľkú presvedčivosť a tichú intenzitu.

Elizabeth Olsen zas veľmi presne vystihuje agentku, ktorá je mimo svojho známeho sveta. Jane nie je hrdinka, ktorá všetko okamžite ovláda. Práve naopak — spočiatku pôsobí neisto, no postupne sa mení na človeka, ktorý začína chápať, aký ťažký a bolestivý problém sa pred ňou otvára.

Veľmi dôležité je aj to, že film sa nesnaží všetko zaokrúhliť do pohodlného záveru. Hoci prinesie určitú formu spravodlivosti, nenechá diváka v pocite, že všetko je vyriešené. Tiché posledné momenty skôr zdôrazňujú, že za jedným uzatvoreným prípadom zostáva stále mnoho ďalších otvorených rán.

Práve preto Wind River tak silno rezonuje. Nie je to Sheridanov najväčší ani najokázalejší film, ale možno jeho najbolestivejší a najúprimnejší. A hoci neponúka jednoduché odpovede, ukazuje tragédiu spôsobom, ktorý zasiahne hlbšie než väčšina podobných filmov.