Jeden z najväčších sci-fi hitov sa ukrýva na HBO Max. Táto štvordielna séria ukazuje, ako má vyzerať poriadny reštart
Nie každý návrat slávnej sci-fi série dopadne tak, ako si diváci predstavujú. Táto filmová sága však dokázala, že nový začiatok môže priniesť aj niečo naozaj veľké.
Mnohé slávne sci-fi série sa po rokoch pokúšajú o návrat. Niektoré vsadia na nostalgiu, iné na veľké meno, no výsledok býva často rozpačitý. Diváci síce dostanú novú kapitolu, ale nie vždy majú pocit, že sledujú skutočne premyslený nový začiatok.
Práve tu sa nová Planéta opíc odlišuje. Namiesto rýchleho oživenia starej značky ponúkla postupný vznik celého sveta, v ktorom sa všetko mení krok za krokom. Aj preto dnes táto séria pôsobí ako jeden z najvydarenejších moderných sci-fi reštartov a diváci si ju môžu pozrieť aj na HBO Max.
Nie ďalší návrat pre meno, ale premyslený pád sveta
Kým série ako Star Wars pravidelne vyvolávajú spory okolo nových dielov a značky ako Blade Runner či Tron sa vracajú až po veľmi dlhých pauzách, Planéta opíc sa vydala inou cestou. Nezačala tým, čo fanúšik už pozná, ale tým, ako sa celý svet vôbec dostane do stavu, ktorý poznáme z pôvodného príbehu.
Tento prístup sa naplno ukázal už vo filme Zrodenie Planéty opíc. Dej neskočí rovno do budúcnosti ovládanej opicami, ale sleduje začiatok veľkej zmeny. V centre diania je vedec Will Rodman, ktorý vytvorí liek ALZ-112 v nádeji, že pomôže pri Alzheimerovej chorobe.
Filmy | pred 2 mesiacmi
Práve tu prichádza kľúčový obrat. Liek síce zvýši inteligenciu šimpanza Caesara, no pre ľudí sa stane smrteľným a odštartuje celosvetovú pandémiu. Reštart tak nahradil pôvodnú jadrovú hrozbu vírusovou katastrofou, čím starý motív výrazne prerobil, ale pritom zachoval pocit civilizačného kolapsu.
Nie je to pritom prvý pokus vrátiť sériu späť do hry. Svoj pohľad ponúkol už Tim Burton v roku 2001 a v minulosti sa s návratom značky spájal aj James Cameron, ešte predtým, ako nakrútil Titanic. Nová verzia však uspela najmä preto, že nikam nebeží a dáva divákovi čas pochopiť, ako sa rodí nový poriadok.
Caesar, vojna a dôvod, prečo táto séria funguje aj dnes
Prvý film zároveň naznačil, že ide len o začiatok väčšieho príbehu. Ako uvádza portál Collider, režisér Rupert Wyatt to pomenoval úplne jasne: „Začlenili sme prvky z filmu Dobytie planéty opíc, čo sa týka toho, ako sa opice začínajú búriť, ale toto je predovšetkým prequel k filmu z roku 1968… Caesar je revolučná postava, o ktorej budú jeho opičí kolegovia hovoriť po stáročia… Toto je len prvý krok v evolúcii opíc a po tomto je ešte veľa príbehov, ktoré sa dajú vyrozprávať. Predstavujem si, že ďalší film bude o totálnej vojne medzi opicami a ľuďmi.“
Presne to sa potom stalo. Úsvit Planéty opíc a Vojna o Planétu opíc posunuli sériu do otvoreného konfliktu medzi ľuďmi a opicami. Keď sa režisérskej stoličky ujal Matt Reeves, filmy dostali ešte väčší rozmach a oveľa silnejšiu atmosféru konca starej civilizácie.
Netflixový hit sa prepadol na historické dno. Najnovšia séria má najhoršie hodnotenia v histórii
Čo si pustiť
|
pred 2 mesiacmi
Pomohol tomu aj vizuál. Daždivé lesy, snehom pokrytá krajina či obrovská vojenská pevnosť ukazujú svet, ktorý už človeku prestáva patriť. Kameraman Michael Seresin sa však nesústredí len na veľké obrazy, ale aj na tváre postáv. Práve pohľady ľudí a opíc často povedia viac než dlhé dialógy. Reevesovi sa vďaka tomu podarilo posunúť sériu tak vysoko, že mu neskôr otvorila cestu aj k filmu Batman.
Úplným základom celej trilógie však zostáva Andy Serkis. Jeho Caesar nie je len technicky zvládnutá digitálna postava, ale silný a emotívny hrdina, ktorého vývoj drží celú sériu pokope. Z obyčajnej opice sa stane vodca a napokon takmer mytická postava. Jeho vplyv je cítiť aj vo filme Kráľovstvo planéty opíc, kde jeho odkaz ďalej formuje nový svet.
Aj preto sa reštart Planéty opíc stále drží vysoko v globálnych rebríčkoch HBO Max a dokazuje, že moderné publikum dokáže zasiahnuť rovnako silno ako kedysi pôvodná séria.