Rasťo Šesták patrí medzi najúspešnejších producentov vo filmovom a televíznom biznise. Jeho spoločnosť DNA Production, ktorú vlastní spoločne s režisérom Petrom Bebjakom, si z posledných Českých levov odniesla ocenenie za minisériu Matematika zločinu, do kín uviedli mysteriózny triler Smršť, ktorý vznikol podľa knižného bestselleru Jozefa Kariku.
V rozhovore približuje zákulisie audiovizuálneho priemyslu a produkcie, kde sa skrýva omnoho viac ako len boj o peniaze. Ako producent sa musí okrem zháňania financií zaoberať aj hľadaním zaujímavých námetov, vyjednávaním zmlúv s hercami až po výrobu samotných filmov a seriálov a mnohými ďalšími aspektami, ktoré tvoria podstatu tejto náročnej profesie.
Porovnáva tiež financovanie filmov a seriálov u nás a v Česku a odhaľuje, ako sa mení dynamika v produkcii v súvislosti s nástupom streamovacích platforiem. Opisuje tiež svoju víziu podpory mladých talentovaných tvorcov, ktorou sa spolu s Petrom Bebjakom snažia v DNA Production otvoriť dvere v dnešnom konkurenčnom prostredí.
Čítajte aj Producent Rasťo Šesták: Pri hercoch máme dostatočne voľnú ruku. Nie je to tak, že by nám televízie pretláčali nejaké tváre
Úloha producenta sa spája so zháňaním peňazí, čo je však len časť práce. Čo všetko zahŕňa vaša práca?
Z veľkej časti je o peniazoch, bez nich sa nedá nič urobiť. Je to gro producentskej práce, ale nielen to. Pri projektoch, ktoré robievame, či sú to minisérie, seriály alebo filmy, tak skôr, ako začnem zabezpečovať peniaze, zaoberám sa zabezpečovaním námetov. Ak siahame po knihe, tak už pri zrode projektu riešim kupovanie licencie na knihu alebo práv od autorov.
Môžete to vysvetliť na nejakom konkrétnom projekte?
Veľmi dobrým príkladom je miniséria Matematika zločinu, za ktorú sme teraz dostali Českého leva. Celý projekt vznikol tak, že mi Bebo (režisér Peter Bebjak) poslal link na zaujímavý podcast, o ktorom počul. Zaujal ma a povedal som, že dáva zmysel do toho ísť. Následne si ho vypočul aj Bebo a ja som začal oslovovať autorky podcastu a ľudí, ktorých sa ten prípad týka.
Spočiatku som neriešil financie na projekt, ale to, či vôbec budú autorky podcastu a ľudia, ktorých sa kauza týka, súhlasiť, aby sme ju spracovali. Až potom nasledovala fáza hľadania peňazí – teda klientov, ktorí by o seriál mali záujem a kúpili ho. Zabezpečením financovania sa však moja práca nekončí. Nasleduje oslovovanie hercov, kastingy, promo, a tak ďalej.
Foto: Profimedia
Máte pod palcom aj zmluvy s hercami. Je to ťažšie než samotné zháňanie peňazí?
Väčšina hercov už má svojich agentov alebo právnikov a my už vieme, aké sú v danom projekte možnosti a aké sú požiadavky. Pri televíznych dielach musíme akceptovať aj požiadavky televízie, čo sa týka zmlúv, merchandisingu, účinkovania hercov, honorárov a tak ďalej. Spolu si ich prechádzame, no tým, že už roky spolu robíme, poznáme sa aj s agentmi a právnikmi, takže to nie sú žiadne ťažké vyjednávania. Nehovorím, že je to jednoduché, ale poznáme navzájom naše požiadavky, zmluvy, a nejakým spôsobom sa vždy dohodneme.
Do vašich filmov či seriálov obsadzujete aj zahraničných hercov. Sú nejaké zásadné rozdiely v ich nárokoch oproti slovenským alebo českým hercom? Museli ste riešiť nejakú bizarnú požiadavku?
Nepovedal by som, že zahraniční herci majú nejaké bizarné požiadavky. Samozrejme, majú viac posunuté štandardy, ale sú to normálne požiadavky, nie nejaké absurdné veci. Nesprávajú sa nejako hviezdne a nadávajú nám najavo, že musíme byť vďační, že sem prišli. Sú to normálni ľudia ako my a sú veľmi príjemní a prirodzení.
Potvrdzuje sa pravidlo, že čím väčšia hviezda, tým väčšiu pokoru v sebe má?
Je to tak.
V produkčnej spoločnosti ste od počiatku dvaja spolumajitelia – vy a Peter Bebjak. Ako to medzi vami funguje, keď máte rozdielny názor? Kto má hlavné slovo?
Občas sa hádame. (smiech) Hádame sa však tvorivo, lebo každý je presvedčený o svojej pravde. Avšak to, že sme tak dlho spolu ako spoločníci vo firme (vznikla v roku 2001, pozn. red.), svedčí o tom, že vieme spolu vychádzať. Dokážeme sa počúvať a vnímať argumenty toho druhého.
Pôsobíte veľmi optimisticky, úsmev ako keby vám ani neschádzal z tváre. Nie je to pre vás ako pre producenta nevýhodou pri tvrdých finančných rokovaniach?
Rokovania sú ťažké, ale nie až také drsné, ako by si možno niekto predstavoval. Je to vlastne taký ping pong. A keď je to vašou každodennou prácou, už to neberiete nejako dramaticky. Nejde o život, ide o prácu, o zábavu, takže sa to dá brať s humorom a nadhľadom. A nemusí to byť vôbec nič nepríjemné, skôr naopak. Môže to byť aj príjemné.
V čom je rozdiel medzi financovaním filmu a seriálu? Je práca na televíznom projekte komfortnejšia z pohľadu financovania?
Financovanie sa začína v poslednej dobe meniť. Televízia vie, že do konkrétneho programového slotu môže umiestniť seriál – alebo aj iný formát – s nejakou hodnotou, ktorý sa im dokáže zaplatiť z reklamy. Vedia, koľko peňazí môžu investovať, a keď ide o nejaký finančne náročnejší námet, tak aj my prichádzame s doplnkovým spôsobom financovania a stávame sa vlastne koproducentmi. Tento model je čoraz častejší, televízie sú už otvorené aj takýmto spôsobom financovania.
Foto: BONTONFILM
Odkiaľ získavate peniaze do takýchto projektov?
Na Slovensku môžeme prinášať peniaze z „vratiek“ alebo v Českej republike z „pobídek“.
Čo to znamená?
U nás sú tzv. vratky spôsobom podpory audiovizuálneho priemyslu. Tým, že prinášame prácu a pracovné príležitosti, či už sa to týka umeleckých, výrobných alebo postprodukčných zložiek, tak z peňazí, ktoré preinvestujeme do diela na Slovensku, dostaneme od Audiovizuálneho fondu naspäť 33 % ako podporu. Tieto peniaze nie sú zisk firmy, ale investujú sa naspäť do diela, a umožňujú tak navýšiť rozpočet. Je to veľmi dobrá vec a výrazne to uľahčuje prácu. Podobne to funguje aj v Česku. Teraz pripravujeme minisériu pre Českú televíziu a ako koproducent sme pre ňu získali lokálny grant Moravsko-sliezskeho kraja.
Ako prebieha schvaľovanie vratiek? Je to komplikované alebo problematické?
Nie, v súčasnosti funguje veľmi dobre, dokonca oveľa lepšie ako v Českej republike. Tam sa táto forma podpory na pár rokov zastavila, a preto aj mnohí českí producenti zakladali pobočky na Slovensku a využívali naše vratky. Nášmu trhu to pomohlo v tom, že nakrúcali na Slovensku, využívali našich tvorcov a slovenské výrobné kapacity.
Pracujete veľa pre české televízie a môžete porovnať financovanie slovenských a českých projektov. V čom je najväčší rozdiel?
Rozdiel je už v tom, že Česko je raz tak veľký trh. Generuje tak viac peňazí a my máme možnosť pracovať s väčším balíkom financií na dané diela. Nechcem povedať, že je tam profesionálnejšie prostredie, lenže tým, že majú aj veľa zahraničných produkcií – amerických alebo európskych –, tak celý servis okolo výroby je trochu iný. Väčší dopyt so sebou priniesol rozvinutejšie služby. Či už je to base (produkčné zázemie), kamerová technika, doprava, mejkap… Všetkého je viac, máte viac možností na výber. Okrem toho sú viac zvyknutí robiť aj veľké produkcie.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko tiež napreduje. Aj vďaka už spomenutým vratkám sa rozvíja celý audiovizuálny priemysel a celé podhubie produkcie. Stále však pociťujeme následky toho, že po revolúcii v '89 u nás de facto produkcia skončila. Koliba bola zatvorená, fundusy (sklady kulís, nábytku, rekvizít, kostýmov a pod.), sa rozpredali, rozkradli, jednoducho zmizli, a mnohé profesie zanikli. Ľudia odišli robiť do Prahy alebo do Budapešti. Ale keď sa tu bude veľa nakrúcať – a vyzerá to tak, že sa bude, stále viac sem chodia aj zahraničné produkcie –, tak sa s tým ruka v ruke bude rozvíjať celý priemysel. Je to len otázka času.
Foto: ČTK / Šimánek Vít
Ako sa vám v Česku v silnej konkurencii podarilo presadiť a etablovať sa?
Lebo sme šikovní. (smiech) Začiatky však boli náročné, ale boli sme pracovití a mali sme šťastie. Snažili sme sa nájsť formáty, ktoré zafungujú. Prvá vec, ktorú sme v Česku robili, bola Kriminálka Anděl pre Novu. Vznikla na základe slovenského seriálu Mesto tieňov, ktorý sme robili pre Markízu a ten sa tak páčil, že sme potom vytvorili Kriminálku Anděl. Bolo to v roku 2008 a bol to taký prvý veľký a výrazný krimiseriál, ktorý odštartoval éru kriminálok v Českej republike. Potom sme tam chvíľu nerobili, ale pokračovali sme v tomto našom žánri, ktorý máme s Bebom radi a podarilo sa nám krok za krokom presadiť. V tejto chvíli už robíme asi naozaj viac v Česku ako na Slovensku.
Ako sa zmenila po pandémii situácia v kreatívnom priemysle? Vrátila sa na úroveň spred roku 2020?
Čo sa týka produkcie, vyrába sa toho možno ešte viac ako pred pandémiou. Je to dané aj tým, ako ľudia prešli z kina na rôzne streamovacie platformy. Každá televízia si už buduje svoju VOD platformu a veľkým priekopníkom je v tomto Voyo, ktoré dáva naozaj veľké peniaze do vlastného obsahu. Čo sa však významne zmenilo, je návštevnosť kín. Neviem, či musí prísť nejaký poriadny film alebo či sa ešte niekedy vráti taký rok, ako bol 2019. Ťažko povedať. Aj slovenské komerčné filmy – ako teraz Jedeme na teambuilding alebo Invalid v minulom roku, mali peknú návštevnosť, takže možno treba viac takých filmov a rôznych žánrov.
V DNA vašej spoločnosti je aj to, že dávate priestor mladým začínajúcim tvorcom. Je to bežné, že skúsení režiséri dávajú šancu novej generácii, v podstate si vychovávajú konkurenciu a ešte im to aj financujú? Ako vznikla táto myšlienka?
Možno to vychádza z toho, čo nám kedysi chýbalo. Chodili sme od dverí k dverám, nosili námety a nikto s nami nechcel hovoriť. Bol to niekoľkoročný boj, kým sme sa presadili. Teraz je už situácia trochu iná. Možností, čo sa týka platforiem, je veľmi veľa a my chceme dať mladým priestor a možnosť, aby sa na začiatku mohli rozbehnúť. Bebo učí aj na vysokej škole mladých režisérov, máme kopec hercov, ktorí čakajú na svoju príležitosť, takže mi to príde prirodzené. Nevnímam to tak, že by sme si vychovávali nejakú konkurenciu. Práveže sa snažíme nájsť nasledovníkov, ktorí prídu po nás a dať im priestor.
Tým, že my ten svoj už máme a zároveň máme aj možnosti, tvorivé i finančné, je príjemné dávať šancu mladým. Pretože oni majú tiež svoj názor a pohľad na svet, o ktorom potrebujú hovoriť, vyjadriť sa a komunikovať so svojou generáciou. A my sa snažíme porozumieť ich témam a pocitom, ktoré v sebe nosia. Máme tak možnosť komunikovať aj s naším mladším obecenstvom, čo je super.
Je už teraz pre vás jednoduchšie získať nejaký projekt, keď ste sa stali značkou kvality?
Po tých oddretých rokoch je to už jednoduchšie. Už nemusíme klopať na všetky dvere, už vieme, na ktoré máme zaklopať. (úsmev)