Čítajte viac
Televízia
|
pred 1 mesiacom
|
4
Úspešný seriál JOJky mal dostať takmer 200-tisíc eur, napokon mu fond nepridelil ani euro. Režisér Neuera hovorí o „absolútnom šoku“
Úspešná kriminálka Neuer sa po prvej sérii dočkala výrazného diváckeho ohlasu aj záujmu v zahraničí. Jej pokračovanie však narazilo na nečakaný problém – hoci odborná komisia odporučila projektu podporu takmer 200-tisíc eur, Rada Audiovizuálneho fondu ju napokon znížila na nulu. Režisér Michal Kollár a jeden z producentov teraz otvorene hovoria o šoku, chýbajúcom vysvetlení aj o tom, čo môže rozhodnutie znamenať pre druhú sériu.
Záber na hrdinov seriálu Neuer, ktorý vznikol podľa kníh Václava Kincla (Neuera).
Na jeseň 2025 zaradila JOJ do vysielania kriminálnu minisériu Neuer, ktorá už od premiéry naznačila silný divácky potenciál. Seriál vychádzal z kníh Václava Neuera a priniesol prípady inšpirované skutočnými zločinmi z bratislavského prostredia 90. rokov.
Neuer však nestaval iba na samotnom vyšetrovaní. Tvorcovia sa zamerali aj na psychológiu kriminalistov, ktorí sa denne stretávajú s násilím, smrťou a tlakom svojej práce. Seriál ukazoval, ako sa toto povolanie premieta do ich súkromia, vzťahov aj psychického stavu.
Video
Marián Miezga v hlavnej úlohe nového krimiseriálu NEUER
Vyšetrovací tím operatívcov vedie vrchný inšpektor Ledecký, veterán oddelenia vrážd.
Zdroj:
Ivan Majerský
tv
Ohlas bol výrazný. Premiéra prilákala 366-tisíc divákov a ďalšie časti si sledovanosť udržali, pričom niektoré epizódy prekročili hranicu 450-tisíc divákov. Prvá séria mala osem častí a JOJ ju vysielala v nedeľnom prime time o 20:40.
V hlavnej úlohe vrchného inšpektora Petra Ledeckého sa predstavil Marián Miezga. Po jeho boku účinkovali Marko Igonda, Jana Kvantíková, Ladislav Bédi, Tomáš Mischura, Miroslav Bodoki, Marián Labuda ml., František Beleš či Edita Koprivčevič Borsová.
Po úspechu prvej série sa začala pripravovať aj druhá. Tvorcovia sa preto prihlásili do výzvy Audiovizuálneho fondu (AVF) so žiadosťou o podporu na pokračovanie. Projekt Neuer 2 má rozpočet vyše 3,3 milióna eur a odborná komisia ho ohodnotila najvyšším počtom bodov. Ako však uvádza Denník N, napriek tomu podporu nezíska. Rada fondu mala navrhovanú dotáciu vo výške približne 190-tisíc eur upraviť na nulu.
Rozhodnutie fondu vyvolalo veľký rozruch
V tejto súvislosti sme oslovili režiséra projektu Michala Kollára, aby priblížil, ako rozhodnutie Audiovizuálneho fondu vníma a aké kroky plánujú tvorcovia podniknúť ďalej.
„Rozhodnutie rady bolo pre mňa absolútnym šokom. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, ide zrejme o najväčší rozdiel medzi sumou odporúčanou odbornou komisiou a sumou, ktorú napokon rada projektu udelila. O to viac ma to zaráža v porovnaní s projektmi, v prospech ktorých boli, obrazne povedané, naše peniaze presunuté. Treba pritom zdôrazniť, že projekt NEUER II. séria získal najvyšší počet bodov v hodnotení odbornej nezávislej komisie. Rada fondu sa to spätne vo svojom stanovisku snaží spochybniť cez čiastkové hodnotenia, lenže zákon pozná iba celkové hodnotenie, nie čiastkové. V celkovom hodnotení sme teda s týmto pôvodným televíznym projektom jednoducho boli prví,“ povedal Kollár exkluzívne pre Mediaklik.sk.
„Konkrétne mám na mysli český projekt bez garantovaného slovenského vysielateľa. Pri projekte Žítkovské bohyne, ktorý je nepochybne kvalitný, no ide o výrazne český projekt, bol podľa mne dostupných informácií slovenský vysielateľ doložený len formou akceptačného listu bez uvedenej sumy, nie garanciou vysielania. V našom prípade pritom ide o jednoznačnú koprodukciu a garantovane potvrdené vysielanie. Za jeden z mnohých ukazovateľov tendenčného rozhodovania rady považujem aj informáciu, že rada sama odložila rozhodovanie, kým si producent takýto dokument o slovenskom vysielaní zaobstaral,“ uvádza ďalej.
Režisér Michal Kollár hovorí, že rozhodnutie nevníma primárne ako politický krok. Podľa neho ide skôr o svojvôľu niektorých členov rady, ktorí mali pri posudzovaní projektov prekročiť hranice odborného, transparentného a štandardného rozhodovania. Tvorca seriálu je presvedčený, že rada fondu konala tendenčne a pravdepodobne aj v rozpore s vlastnými pravidlami.
Zároveň upozorňuje, že existuje dôvodné podozrenie z možného porušenia etického kódexu, pričom nevylučuje, že počas neverejnej rozpravy mohli zaznieť aj osobné útoky. Dodáva však, že zatiaľ ide len o domnienky vychádzajúce z čiastkových informácií, ku ktorým sa tvorcovia dostali.
Režisér poukazuje aj na to, že podľa neho bolo vo fonde dostatok financií a peniaze mohli byť prerozdelené medzi kvalitne hodnotené projekty. Po prvotnom šoku preto nasledovala spoločná reakcia Asociácie nezávislých producentov, ktorej sú členmi, aj zástupcov Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Tí podali sťažnosti na postup rady.
Kollár spolu s producentkou Janou Klukovou požiadali na základe infozákona o možnosť vypočuť si pomocný technický záznam z rokovania, ktorý je rada pri rozhodovaní povinná vyhotovovať, hoci nie je verejný.
Práve tento záznam môže podľa režiséra objasniť, či sa ich podozrenia z tendenčného správania voči jeho osobe, projektu a dokonca aj vysielateľovi potvrdia. Kollár kritizuje aj to, že fond podľa neho doteraz nedokázal zrozumiteľne vysvetliť svoje výrazné a radikálne rozhodnutie. Celý postup označuje za flagrantný, arogantný a v rozpore so základnými morálnymi zásadami, pričom upozorňuje aj na dôsledky pre slovenský projekt, ktorý bol úspešný doma aj v zahraničí.
Zároveň tvrdí, že konkrétne odôvodnenie, prečo projekt napokon dotačnú podporu nezískal, od Fondu nedostali.
„Fond sa vo svojom stanovisku odvoláva najmä na hlasovací proces a na to, že podpora prvých sezón televíznych diel patrí medzi jeho priority. To však podľa mňa nie je skutočné odôvodnenie rozhodnutia voči nášmu projektu. Projekt má slovenských autorov, slovenských tvorcov, nakrúca sa na Slovensku, dokonca vo finančne nákladnej Bratislave, a je určený pre jedného z významných slovenských vysielateľov. Z piatich priorít Fondu spĺňame štyri. Priorita zároveň nie je povinnosť, ale odporúčanie, a mám pocit, že Fond ju používa selektívne podľa toho, ako sa mu to hodí. Za problém považujem aj to, že Fond reagoval skôr na medializáciu veci než na samotnú podstatu problému: teda na, podľa nás, tendenčný prístup k projektu, nerešpektovanie rozhodnutia odbornej komisie a okolnosti neoficiálnej časti rokovania rady. Chýba mi vecné, transparentné a konkrétne vysvetlenie, prečo nakoniec zrušili podporu projektu, ktorý odporučila odborná komisia,“ povedal Kollár ďalej.
Režisér a producentka tvrdia, že tvorcovia nedostali možnosť projekt pred radou obhájiť, hoci pri podobných situáciách sa to podľa neho v minulosti dialo. „My sme na takéto rokovanie prizvaní neboli, hoci podľa mňa na to bol dôvod,“ hovorí režisér. Dodáva, že nedostali ani konkrétne odôvodnenie, ktoré by považoval za odborné a presvedčivé.
Režisér predstavil aj konkrétne dôvody, ktoré mohli stáť za tým, že Rada Audiovizuálneho fondu napokon rozhodla inak ako odborná komisia.
„Podľa mne dostupných informácií odpoviem stručne a v tomto poradí: u niektorých členiek Komisie mohla zavážiť osobná nevraživosť, u niektorých členov zase neinformovanosť, ktorá môže pochádzať z absolútnej neznalosti základných parametrov projektu, ktorý hodnotili, a o ktorého osude rozhodovali. Mnohí členovia potom podľa mňa často hlasujú skôr pod vplyvom vlastného strachu, prípadne z potreby zapadnúť. Samozrejme, sú tam aj výrazné výnimky, ktoré udržiavajú aspoň aký-taký balans,“ uviedol ostro.
Kollár kritizuje aj anonymitu rozhodovania. Podľa neho je rozdiel medzi odbornými komisiami, ktorých členovia sa pod hodnotenia podpisujú, a radou, ktorá podľa neho postupovala bez dostatočnej zodpovednosti. Upozorňuje, že hoci bol ich projekt hodnotený ako prvý a mal odporúčanú podporu 190-tisíc eur, nedostal nič, zatiaľ čo nižšie hodnotené projekty podporu získali.
Čítajte viac
Televízia
|
pred 1 mesiacom
Veľké príbehy HBO Max nekončia titulkami. Platforma spúšťa novinku, ktorá fanúšikom odhalí viac
Televízia
|
pred 1 mesiacom
Druhá séria Neuera je ohrozená
Režisér otvorene priznáva, že rozhodnutie môže mať priamy dosah na vznik druhej série. Výpadok podpory podľa Kollára nie je len otázkou rozpočtu. Môže zasiahnuť aj do výslednej podoby seriálu.
Tvrdí, že rada fondu im týmto rozhodnutím v podstate odkázala: „Ste úspešní, tak točte chudobnejšie, menej výpravne a nebuďte konkurencieschopní.“
Tvorcovia preto teraz rokujú s partnermi, najmä s TV JOJ ako hlavným zdrojom financovania, o tom, ako vzniknutý výpadok nahradiť. V hre je podľa Kollára posunutie alebo zastavenie niektorých častí realizácie, hľadanie kreatívnych riešení, ale aj osekávanie projektu. Za ešte vážnejšie však považuje to, že rozhodnutie môže ohroziť kvalitatívnu úroveň seriálu, vďaka ktorej sa dostal aj za hranice Slovenska.
„Čo viac týmto rada naznačuje, že som pri dotačnej schéme nežiadúca osoba do budúcnosti, čo je likvidačné,“ uviedol.
Pripomína, že prvá séria získala významného európskeho sales agenta a bola propagovaná na televíznom trhu MIPCOM v Cannes, čo označuje za bezprecedentný prípad slovenského kriminálneho seriálu svojho druhu.
Napriek tomu sa tvorcovia podpory nevzdávajú. „Musíme rešpektovať zákony a ustanovenia, nakoľko my nie sme v pozícii arogancie anonymnej svojvôle. V septembri budeme žiadať znova,“ hovorí Kollár k tomu, či sa plánujú proti rozhodnutiu brániť alebo podať novú žiadosť.
Od Audiovizuálneho fondu zároveň očakáva verejné a zrozumiteľné vysvetlenie celého procesu, ktorý k takémuto rozhodnutiu viedol. Podľa neho by malo byť jasné, na základe akých odborných podkladov členovia rady rozhodovali a prečo sa priklonili k takému radikálnemu záveru. Kollár upozorňuje aj na otázku technického pomocného záznamu zo zasadnutia, ktorý by podľa neho mohol ukázať, či pri rozhodovaní nedošlo k neodbornosti, osobnej zaujatosti alebo tendenčnému prístupu.
Režisér tvrdí, že už počas prezentácie projektu pred odbornou komisiou vnímal vystupovanie istej členky rady ako osobné a tendenčne zafarbené voči projektu aj vysielateľovi.
Podľa neho sa podobné postoje mohli neskôr premietnuť aj do rozhodovania rady. „Nie je prijateľné, aby sa rada pokúšala zakrývať svoje možné pochybenie pravdepodobne mylným a opäť tendenčným výkladom situácie,“ uvádza Kollár.
Podľa neho je jadrom sporu to, že rada neurobila maximum pre vznik ďalšieho slovenského audiovizuálneho diela.
Čítajte viac
Televízia
|
pred 1 mesiacom
Známa herečka ukáže svoju veľkú vášeň mimo javiska. Sobotné ráno na JOJke prinesie emócie aj nečakané stretnutie
Televízia
|
pred 1 mesiacom
Čo na to Audiovizuálny fond?
Audiovizuálny fond vo svojom stanovisku odmieta, že by pri rozhodovaní postupoval neštandardne. Rada fondu pripomína, že odborná komisia hodnotila vo výzve sedem žiadostí, pričom projekt Neuer 2 skončil pri posudzovaní obsahovej kvality na delenom 3. až 5. mieste. Na prvú priečku sa dostal až po započítaní dokumentu o koprodukčnej spolupráci s TV JOJ.
Fond zároveň argumentuje tým, že za priority ostatných štyroch rokov považuje najmä nové televízne projekty. V stanovisku cituje pravidlá podpornej činnosti, podľa ktorých sú prioritou „projekty zamerané na prvé série pôvodných viacdielnych audiovizuálnych diel v rozsahu najviac 13 častí v jednej sérii“. Z toho podľa rady vyplýva, že podpora druhej série akéhokoľvek televízneho seriálu nepatrí tento rok medzi hlavné priority fondu.
Rada tiež upozorňuje, že pre obmedzený objem peňazí nemôže podporiť všetky žiadosti. Tvrdí, že pri rozhodovaní postupovala v súlade so zákonom aj vnútornými predpismi a že neverejný režim rokovania je štandardný, najmä pre prítomnosť obchodne citlivých informácií.
Rozhodnutie bolo podľa stanoviska prijaté hlasovaním, za ktoré bolo 9 z 12 prítomných členov, nikto nebol proti a traja sa zdržali.
AVF zároveň uvádza, že rozumie nespokojnosti nepodporených žiadateľov, no „dôrazne odmieta účelovú manipuláciu verejnej mienky a nátlak na rozhodovanie“. Sťažnosť Asociácie nezávislých producentov podľa fondu postúpili dozornej komisii, ktorá sa ňou bude zaoberať.
Súvisiace články
