Slováci komunikujú radi a často, bezpečnosť však neriešia. Expert upozorňuje na riziká

Obyvatelia Slovenska komunikujú radi a často, o bezpečnosť sa však príliš nezaujímajú. Ukázal to najnovší prieskum spoločnosti Ardaco, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou mobilnej komunikácie.

V rámci komunikačných aplikácií dominujú bezplatné platformy, no populárne aplikácie na správy majú v drvivej väčšine prípadov nízku úroveň bezpečnosti. Podľa experta na bezpečnosť komunikácie Tomáša Kucharika sú ľudia bez dostatočnej osvety o bezpečnosti komunikácie v online priestore oveľa zraniteľnejší. Či už formou úniku ich citlivých dát, alebo aj čoraz častejších podvodov.

Messenger stále najpopulárnejší

Vo vekovej skupine 18–34 rokov je podľa prieskumu jasne najpoužívanejšou komunikačnou aplikáciou Facebook Messenger (84 %). Nasledujú WhatsApp (55,3 %) a Instagram (47,3 %). V skupine 35–49 ročných je situácia podobná, Instagram však predbehol populárnejší Viber. Vo vekových skupinách 50–65 a 65 + rokov Messenger stále vedie, používa ho však výrazne menej ľudí (48,4 a 23,7 %).

„Prieskum nám potvrdil už dlhšie známy fakt. Bezpečnosť komunikácie mnohých ľudí príliš nezaujíma. Pritom mobilný telefón používa dnes doslova každý a počet hrozieb sa neustále zvyšuje,“ vyjadril sa na margo výsledkov expert na bezpečnosť mobilnej komunikácie, Tomáš Kucharik, CEO spoločnosti Ardaco. „Až 26,2 % ľudí sa vyjadrilo, že je pre nich menej dôležitá alebo dokonca úplne nerozhodujúca. To sú stále alarmujúco vysoké čísla,“ dopĺňa Kucharik.

Aplikácie, ktoré sú známe svojou zvýšenou bezpečnosťou, ako napríklad Signal alebo Threema, používa iba minimálny počet ľudí (4,7 a 1,2 %). Do tejto skupiny patrí aj Silentel, ktorý je príkladom úspešného slovenského produktu, ktorý sa presadil v tvrdej zahraničnej konkurencii. Je zaradený v produktovom katalógu NATO a využívaný predstaviteľmi štátnej správy, ako aj top manažérmi a podnikateľmi v desiatkach krajín po celom svete.

Chýba nám edukácia

„Ľudia sú bez dostatočnej osvety o bezpečnosti komunikácie v online priestore oveľa zraniteľnejší. Či už formou ukradnutia alebo úniku ich citlivých dát, alebo aj čoraz častejších podvodov. Platí to pre všetky generácie, nielen pre tých skôr narodených. V tejto oblasti potrebujeme robiť omnoho viac,“ komentuje Kucharik.

Prípady napadnutia telefónu netreba pritom podľa experta brať na ľahkú váhu. „V prípade, že útočník uspel a infikoval cielený mobilný telefón, získa výhodu a môže zo zariadenia získať množstvo dát. Najzraniteľnejšie sú systémové údaje (napríklad telefónne kontakty, protokoly hovorov, SMS) a údaje z obľúbených chatovacích aplikácií,“ upozorňuje Kucharik.

V bezpečí nie je nikto

Bezpečnosť komunikácie je dôležitá pre každého, ale niektoré skupiny môžu byť obzvlášť ohrozené v dôsledku citlivosti informácií, ktoré spravujú. Medzi najohrozenejších patria politici, vysokopostavení manažéri, ale aj novinári či aktivisti. Tieto skupiny môžu byť terčom kybernetických útokov, pretože majú prístup k citlivým a strategickým informáciám.

Podľa Kucharika stojí bezpečnosť mobilnej komunikácie tak trochu v tieni iných kybernetických hrozieb – a práve to robí potenciálne úniky ešte nebezpečnejšími. „Je trochu paradoxom, že sa čoraz viac hovorí o kybernetickej bezpečnosti, na celoštátnej úrovni sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky na ochranu, firewally a podobne. Avšak často sa zabúda práve na online komunikáciu predstaviteľov štátu, ktorá predstavuje potenciálne bezpečnostné riziko, pokiaľ nie je dostatočne dobre chránená. A je v princípe jedno, či hovoríme o verejnej správe, teda úradníkoch na rôznych úrovniach, alebo o vláde či Bezpečnostnej rade. Mobilný telefón dnes predsa na online komunikáciu používa doslova každý,“ uzatvára Kucharik.

Prieskum spoločnosti Ardaco bol realizovaný v dňoch 10.-16. októbra 2023 na vzorke 1000 respondentov. Vykonaný bol telefonickým dopytovaním v spolupráci so spoločnosťou Creditcall.