Rok 2020 bol mimoriadne komplikovaný aj z pohľadu produkcie pôvodnej tvorby. Bol to rok plný neistoty. Čo všetko musela televízia zvládnuť v tomto období?
Najťažšie pre všetky produkcie bola a stále je logistika natáčania. Pred koronou sme mali plány pripravené niekoľko týždňov dopredu, teraz ich robíme prakticky zo dňa na deň. Naozaj dôsledne sledujeme aktivity všetkých, ktorí sa ocitnú na natáčaní a všetkých, u ktorých máme čo i len najmenšie podozrenie, že mohli mať rizikový kontakt musíme buď nahradiť, alebo preplánovať na iný deň.
Naši produkční sa v minulom roku stali aj „covid manažérmi“. Po prvej vlne pandémie, keď boli všetky výroby zastavené, sme veľmi prísne nastavili všetky hygienické pravidlá a dodržujeme ich dodnes. V niektorých prípadoch sme ich ešte viac sprísnili. Musím, ale povedať, že všetci členovia štábu sú veľmi disciplinovaní.
Ako sa s dôsledkami vyrovnáva v tomto roku? Aké sú vyhliadky v rámci produkcie v 2021?
To je veľmi ťažká otázka, nemám vešteckú guľu, ale predpokladám, že návrat do „normálu“ by mohol prísť koncom roku 2021. Všetci tomu chceme veriť. Pracujeme s kreativitou ľudí a to je v prostredí takého množstva príkazov a zákazov veľmi náročné.
Oteckovia oslávili veľký a ojedinelý úspech na Slovensku (500 častí). Kedy vznikol nápad priviesť tento námet na Slovensko?
Argentínsky Senores Papis sa ku mne dostali prvýkrát v roku 2016 a prvý diel seriálu Oteckovia sme vysielali v januári 2018. Trvalo nám to dlhšie, kým sme správne uchopili tento skvelý, jednoduchý nápad.
Rozhodovali sme sa, či pôjdeme cestou argentínskeho originálu alebo chilskej adaptácie. Nakoniec vyhrala naša vlastná, slovenská cesta. Zobrali sme si len základný nápad – štyroch oteckov a všetko ostatné vymysleli naši scenáristi. Celý náš scenáristický tím odvádza skvelú prácu.
Foto: TV Markíza
Oteckovia určite ťažia aj z faktu, že ste sa trafili divákovi do vkusu. Ako dlho prebiehal výber hercov? Boli úlohy šité na mieru alebo išlo o vyslovene náhodu, až keď chémia zafungovala na kastingoch?
Kasting prebiehal niekoľko mesiacov. Oslovili sme veľké množstvo kvalitných hercov, ale presne ako hovoríte, išlo hlavne o chémiu. Snažili sme sa vystavať kombináciu hercov, ktorá bude fungovať ako celok a všetky kolieska dokonale zapadnú.
Najviac nás potrápila postava Tomáša, ktorú sme nemali obsadenú ešte dva týždne pred plánovaným natáčaním. Ale čakať na toho správneho Tomáša sa oplatilo. A teším sa, že sme sa nepomýlili, ako si to najprv Marek Fašiang myslel. Bol presvedčený, že robí kasting na malú postavu a keď zistil, že je to postava jedného z Oteckov, zavolal nám, že on nie je herec a určite sme sa pomýlili. (smiech)
Oteckovia začali svoj štvrtý rok vo vysielaní a stále valcujú v sledovanosti. Prekvapila vás až takto veľká odozva medzi divákmi?
Osobne som Oteckom veľmi verila. Bola som veľká optimistka, čo sa týka sledovanosti. Ale čísla nad 40% podiel na trhu nečakal naozaj nikto. A už vôbec nie ošiaľ, ktorý Oteckovia medzi ľuďmi spôsobili. Niektorí boli ochotní stáť niekoľko hodín v rade, aby získali ich podpis. Toto som pri hercoch zo seriálov asi ešte nezažila.
V čom si myslíte, že sa skrýva megaúspech Oteckov?
Myslím, že je to ten správny mix všetkého. Oteckovia sa točia už štvrtý rok a vždy, keď prídem na pľac, vidím rovnaké nadšenie a dobrú náladu ako v prvý natáčací deň. A túto jedinečnú atmosféra sa nám podarilo preniesť aj na televíznu obrazovku.
Oteckovia možno majú jedno obmedzenie v rámci dlhodobého seriálu. Seriál je závislý vyslovene na hlavných mužských postavách. Ako dlho môže v tejto zostave ešte fungovať?
Neuveríte, ale herci z Oteckov sa nechcú vymaniť zo svojich úloh. (úsmev) Cítia sa u nás dobre a postavy oteckov ich stále bavia. Ak budú aj naďalej baviť divákov verím, že táto zostava môže spolu fungovať ešte dlho.
Myslíte si, že Oteckovia môžu vydržať na obrazovke podobne dlho ako napríklad česká Ulica. Je vôbec možné tento formát udržať v danej kvalite ešte 3, 4, 5 rokov?
Český divák je iný ako slovenský, má rád svoj stereotyp. Je nutné povedať, že seriál Ulice je na obrazovkách už 16 rokov a seriál, ktorý vznikne v dnešnej dobe už nemá, podľa mňa, šancu fungovať tak dlho.
Nejde ani tak o udržanie kvality, to by sme samozrejme zvládli, ale dnešný divák má rád zmenu a má si z čoho vyberať. Okrem lineárnych televízií sú tu aj digitálne platformy, ako je tiež napríklad naše VOYO, ktoré mu každý deň ponúkajú nové, kvalitné produkty.
Verím však, že Oteckovia majú pred sebou ešte niekoľko úspešných sezón, ktoré neohrozí ani odchod žiadnej z postáv. V dennom seriáli herci odchádzajú a prichádzajú noví, nie je to nič neobvyklé. Ale ja som zástanca teórie, že víťazný tím sa nemení. (úsmev)
Oteckovia majú pred sebou rok 2021. Čo diváci môžu tento rok očakávať v deji?
Počas celej doby, čo sú Oteckovia na televíznej obrazovke prinášame do deja nielen rodinné zvraty a vtipné zápletky, ale aj aktuálne spoločenské témy. Diváci sa môžu aj v tejto sezóne tešiť na novinky v životoch našich seriálových rodín, prežívať s nimi všetky každodenné radosti a starosti. A pribudnú aj zaujímavé a známe epizódne postavy.
Foto: TV Markíza
Seriály televízie Markíza dlhodobo patria k najsledovanejším na trhu. Z nedávneho obdobia zaujali napríklad Červené pásky, Sestričky, Pán profesor. Na základe čoho sa vytvára v televízii žánrová mozaika a vyberajú sa zahraničné predlohy na adaptáciu?
Výber žánru je čisto v rukách nášho programového oddelenia, ktoré veľmi presne zadefinuje, čo naša televízia potrebuje do svojej štruktúry. Sme plnoformátová televízia a chceme prinášať rôzne žánre, ktoré sú pre komerčnú televíziu vhodné.
Čo sa týka výberu konkrétnej zahraničnej predlohy, televízia na pravidelnej báze mapuje zahraničné trhy a vyberá formáty, ktoré sú vhodné na náš trh. Je veľmi dôležité vybrať správne. Ono to vyzerá, že robiť adaptáciu je jednoduché – preložíte a točíte. Nie je to však pravda.
Dávame si veľmi záležať na tom, ako bude seriál adaptovaný. Napríklad seriál Sestričky bol pre nás ťažký oriešok, pretože severská tvorba je veľmi drsná, v niektorých prípadoch až neľútostná k svojim postavám. Ale formátu sme verili, príbehy boli plné zvratov a prekvapení a lekárske seriály sú funkčné na všetkých trhoch. Som presvedčená o tom, že keby sme nepozmenili charaktery postáv a niektoré príbehy, seriál by nebol úspešný.
Je náročné vybrať potenciálne námety pre seriály? Slovenskí diváci sú známi svojou neutíchajúcou kritikou na domácu produkciu…hoci nie je ešte na obraze.
Vybrať námet je najnáročnejšie. Musíte vycítiť z pomerne krátkeho textu, či má seriál potenciál na viac dielov, dostatočný počet zvratov a či naozaj vie zasiahnuť, čo najväčšiu cieľovú skupinu. Veľakrát sa mi už stalo, že sme zastavili vývoj námetu, pretože sme neboli schopní naplniť diely kvalitným obsahom.
Slovenský divák je veľmi kritický, mne ale neprináleží a ani by som si nikdy nedovolila ho za to kritizovať. Náš divák – náš pán. Pre nás je podstatné to, že divákom, čo si naše seriály pozrú každý týždeň spríjemníme deň a urobíme im radosť. A keďže máme peoplemetre, vidíme hneď na druhý deň ráno, či sa divákovi páčilo, čo videl.
Prečo slovenskí diváci majú vybudovanú nedôveru voči domácej tvorbe? V čom si myslíte, že tkvie problém? Ako sa televízia a tvorcovia vyrovnávajú s tvrdou kritikou?
Neviem prečo to tak je, ale musím povedať, že táto nedôvera sa viac objavuje na sociálnych sieťach ako v číslach sledovanosti. Ani si nepamätám, kedy naposledy mal zahraničný seriál vysielaný v televízii vysokú sledovanosť.
Samozrejme veľké blockbustre za milióny dolárov fungujú, ale tých nie je veľa a napríklad naše veľké šou im dokážu konkurovať. Zahraničné seriály v podstate vymizli z nášho prime-timu na hlavnom kanáli.
Čítať zlú kritiku zabolí aj televíziu a najmä tvorcov. Na druhej strane konštruktívna kritika a pohľad diváka vás posúva dopredu a pomáha vám pri ďalšej práci neurobiť rovnaké chyby. Iba hlupák nechce počuť kritiku. A ak sa ku kritike pridajú zlé čísla, je to len potvrdenie toho, že sme urobili chybu.
Máte nejaké vysnívané seriálové námety, ktoré by ste chceli priviesť na Slovensko?
Samozrejme! (smiech) Každý producent má vysnívaný seriál. Ja som veľký fanúšik sci-fi a fantasy seriálov. Ale urobiť naozaj kvalitný seriál tohto typu chce skutočne veľký rozpočet, bez toho to nemá význam.
Verím, že na Slovensku by sme dokázali napísať takýto kvalitný seriál, ale potom by prišlo k rozpočtu a polovica dobre napísaných vecí by musela byť prepísaná na lacnejší variant. Okrem toho tento žáner nie je pre každého, preto jeho finančná návratnosť nie je istá. Toto si teda zatiaľ nechávam v kolónke „vysnívaný“.
Vo všeobecnosti, čo všetko musí mať seriál na Slovensku, aby zaznamenal nadpriemerný úspech?
V prvom rade dobrý scenár. To je základ všetkého. Ak nemáte dobré písmenká, môžete mať aj Brada Pitta a aj tak to pri seriáli stačí iba na prvý dobre odpromovaný diel. Čím nechcem povedať, že obsadenie nie je dôležité, je to druhá dôležitá ingrediencia pre úspech seriálu. Ako som už spomínala, dôležité sú všetky zložky a veľa koliesok musí do seba zapadnúť, aby mal seriál úspech.
Akým smerom sa vyvíja kvalitatívne produkcia na seriálov na Slovensku? Divák je čoraz náročnejší nielen na obsadenie, ale aj samotný vizuál…
Mám možnosť vidieť aj niekoľko verzií toho istého seriálu z rôznych krajín. Napríklad seriál Červené pásky som videla nemecký, americký, španielsky aj francúzsky. Myslím si, že v tomto smere je konkurencieschopný voči akejkoľvek inej európskej krajine.
Za posledné roky som tiež videla produkcie v rôznych krajinách a musím povedať, že naše Sestričky alebo Pán profesor sú naozaj na vysokej úrovni. Toto je ale u nás vnímané trochu pomýlene. Nemôžete porovnávať vizuál Oteckov s vizuálom Hry o tróny.
Ale ak si porovnáte seriál Oteckovia s nemeckým, francúzskym alebo českým denným seriálom, dovolím si tvrdiť, že sme na špičke.
Alexandra Dubovská
Svoju televíznu kariéru začínala v televízii Joj, keď od roku 2005 pôsobila ako výrobná riaditeľka. V roku 2012 prešla do televízie Markíza, kde zastáva pozíciu šéfproducentky. Zastrešuje výrobu tých najväčších televíznych hitov – seriály Sestričky, Pán profesor, Červené pásky, Susedia, Horná Dolná, ale aj veľké šou Tvoja tvár znie povedome alebo Extrémne premeny.