Slovensko čakajú 30. septembra predčasné voľby. O situácii v spoločnosti, politikoch, hoaxoch a šírení dezinformácií sme sa rozprávali s dlhoročnými tvárami politických diskusií Sobotné dialógy a O 5 minút 12 Martou Jančkárovou a Marekom Makarom.
Čítajte aj RTVS štartuje sériu predvolebných debát. Zloženie diskutujúcich strán vychádza z výsledkov prieskumov
Ako vnímate pred voľbami expanziu rôznych dezinformácií a hoaxov? V čom sa situácia zmenila v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
M. Jančkárová: Myslím si, že špecifikom tejto doby je, že hoaxy sa dostávajú postupne do mainstreamu a zďaleka to nie je otázka len nejakých okrajových názorov na sociálnej sieti. Bohužiaľ, aj pri niektorých politikov musíme opravovať alebo uvádzať niektoré tvrdenia na správnu mieru, že niečo je zveličené a nie je celkom tak, ako to odznieva.
M. Makara: Podľa môjho názoru je smutné, že hoaxy už legitimizujú politici aj tým, že navštevujú rôzne okrajové alternatívne médiá, kde ich istým spôsobom potvrdzujú. Divák alebo poslucháč môže byť veľmi zmätený, keď predstavitelia najvyšších politických strán na Slovensku sú doobeda vo verejnoprávnej televízii a popoludní sú v nejakom internetovom médiu s ľuďmi, ktorí sú považovaní za extrémistov, za šíriteľov dezinformácií. Toto je podľa mňa ten najväčší problém, že dochádza k ich legalizácii. A ľudia majú sa ťažšie orientujú v tom, čo je neoverená dezinformácia a čo relevantný fakt.
M. Jančkárová: Smutné podľa mňa tiež je, že politici sa účelovo zameriavajú na tú cieľovú skupinu, ktorá počúva na hoaxy a svoju rétoriku tomu prispôsobujú, lebo vedia alebo dúfajú, že takto získajú politické body. Bolo by dobré, kedy sa ľudia aj zamysleli nad tým, či sú všetky tie sľuby, ktoré počúvajú, aj splniteľné.
Aký je váš recept na obranu voči hoaxom?
M. Makara: Predovšetkým by ľudia nemali všetkému hneď veriť na prvú, ale overovať si informácie, vyhľadať si viacero zdrojov a urobiť si vlastný názor. Treba sa vzdelávať, zaujímať sa, čítať, a to v dnešnej dobe podľa mňa ľuďom dosť chýba. Myslím, že nikto nechce nikomu hovoriť, čo si má myslieť alebo aký názor má mať. V podstate sme však nejakým spôsobom zleniveli, všetko vidíme cez nejaké videá, informácie prijímame cez sociálne siete, čo sú väčšinou zdieľané informácie. Nehovorím, že všetky sú hoaxy, ale mali by sme sa viac zaujímať o to, čo konzumujeme, nielen fyzicky, ale aj myšlienkovo.
M. Jančkárová: Keď sa teraz pozrieme na sociálne siete, tak vidíme, že často je na nich vypätá atmosféra, ľudia reagujú emotívne aj na udalosti alebo fakty, ktoré celkom dobre nemusia ani poznať. Ako hovorí môj obľúbený profesor Miron Zelina: „Čistá myseľ nezahmlená emóciami je najlepšou obranou pred tým, aby nás niekto zneužil a manipuloval.“
M. Makara: Chýba nám taká správna dávka pragmatizmu. Všetko riešime dosť emotívne, aj volíme emotívne, často sa rozhodujeme na poslednú chvíľu, vyberáme si podľa sympatií – ako kto vyzerá, ako hovorí, ale máme si uvedomiť, že títo ľudia budú viesť našu krajinu a všetci sa chceme mať dobre. To má byť spoločný menovateľ.
Čítajte aj Na akom Slovensku chcete žiť? Handzuš, Radičová a Ostrihoňová vyzývajú v kampani mladých, aby išli voliť
Obaja ste dlhoroční skúsení moderátori politických diskusií. Je ťažké udržať si nadhľad, keď začnú v debate medzi politickými súpermi prevládať emócie?
M. Makara: Moderátor vo verejnoprávnom médiu musí byť objektívny, respektíve musí prihliadať na jednu aj druhú stranu.
M. Jančkárová: Keď to trochu odľahčím, ja som veľmi temperamentný človek, ale zvyčajne si pred diskusiami zašportujem. A teraz vážne. (úsmev) Myslím si, že moderátor by sa mal odosobniť. My máme určitú úlohu a v diskusii nevystupujeme ako Marek a Marta, ale vystupujeme ako tí, ktorí majú sprostredkovať to, čo ľudí zaujíma a máme sa na to politikov pýtať. A keď sa človek takto odosobní, tak v tej chvíli vás emotívne zvyčajne nejako nevyruší to, čo práve odznie.
Niektoré diskusie bývajú vypäté. Čo sa deje po skončení, keď sa vypnú kamery? Ešte vás politici konfrontujú?
M. Makara: Áno, sem-tam sa to stane. Povieme si pár viet a zhodnotíme diskusiu. Niekedy je to menej konfrontačné, niekedy viac.
Ktorý politik je náročný partner do diskusie? Ktorému sa najťažšie oponuje?
M. Jančkárová: Je ich viacero, ale nerada by som ich konkrétne menovala (úsmev). V zásade sa moderátor musí pripraviť na úplne každého politika. Aj keď je rétorickejšie zdatnejší a nemá nejaký agresívnejší štýl komunikácie, stále sa na neho treba argumentačne pripraviť.
Ako sa pripravujete?
M. Jančkárová: Sú to hodiny počúvania rôznych diskusií, kde odznejú názory tých politikov a rovnako aj čítania článkov a všetkých výstupov, aby sme sa zorientovali a vedeli reagovať.
Čítajte aj Pravda spustila virtuálne voľby. Online hlasovania sa môže zúčastniť každý
Ako si všetko pamätáte, keď sa diskutujúci vracajú do obdobia spred desiatich, dvadsiatich rokov a vytiahnu nejaký detail z toho obdobia?
M. Makara: Patrí to k výbave moderátora, že informácie sa postupne nabaľujú, lebo s nimi pracuje v podstate dennodenne. Dôležité je pracovať s dátami, lebo čísla sú dôležité argumenty v diskusiách. Keď je politik konfrontovaný s konkrétnymi dátami, tak už sa mu už ťažšie vyhýbavo odpovedá.
M. Jančkárová: Moderátor musí mať základný všeobecný prehľad a rozhľad a zároveň sa pred každou jednou reláciou špecificky pripravuje na danú tému. A k danej téme patrí aj určitý kontext, ktorý si musí naštudovať aj roky dozadu, aby bol zorientovaný a mohol reagovať.
Tento rok v lete ste odštartovali nový model diskusií, kde sa v dueli stretávali hodnotovo blízke strany. Ako ich hodnotíte? Bolo pre vás ťažšie viesť diskusiu bez oponentov?
M. Jančkárová: Diskusie bez politických oponentov kladú vždy väčšie nároky na moderátora, pretože sa musí pripraviť ešte viac aj ako oponent. Tento cyklus, ktorý sa už skončil, vyvolal rôzne reakcie, aj negatívne, čo na jednej strane človek chápe, no na druhej strane cieľ bol, aby sa diváci a poslucháči dozvedeli viac o jednotlivých názorových prúdoch a názoroch tých, ktorí tam práve vystupujú z podobného politického spektra.
M. Makara: Bol to zaujímavý projekt. Myslím si, že tie diskusie, ktoré boli konzervatívne alebo liberálnejšie, vyšli veľmi dobre, lebo priniesli viac informácií ako pri konfrontačnom type diskusie, ktoré dnes divák najmä vidí.
M. Jančkárová: Keď je konfrontácia a zaznie to povestné „hav, hav, mňau, mňau“, tak podstata niekedy unikne.
M. Makara: Áno, napríklad liberálna diskusia bola veľmi dobrá, lebo diváci sa dozvedeli množstvo informácií, ktoré by sa pri konfrontačnom type duelu nedozvedeli. To mal byť aj účel, aby si divák a budúci volič mohol pred voľbami urobiť úplne jasno medzi hodnotovo rovnako alebo podobne orientovanými stranami. Dúfam, že sa to podarilo.
Sú politici, ktorí nechcú chodiť do spoločných diskusií. Zmenilo sa to pred voľbami, keď potrebujú byť videní?
M. Makara: V podstate sa to nezmenilo. Napríklad v sociálno-demokratickom modeli sa nám nepodarilo dostať do diskusie práve tieto dvojice, ktoré boli z rovnakého hodnotového spektra. Pozvánka bola pre predsedov strán a tie vyslali svojich zástupcov. Čiže do O 5 minút 12 neprišiel Robert Fico s Petrom Pellegrinim, ale Robert Kaliňák a Erikom Tomášom. To bola jednoznačná odpoveď aj na to, či niektorí lídri spolu chcú alebo nechcú komunikovať, aj keď je pred voľbami.
M. Jančkárová: Rada by som dodala, že dramaturgie všetkých televízií poznajú tento problém s animozitami medzi politikmi a urobiť dramaturgiu akejkoľvek relácie je umenie možného. Často výstup, ktorý diváci vidia, nie je ideálna predstava, ako ukazuje aj príklad, ktorý povedal Marek.