Zabudnite na lacné ľakačky. Nový horor Hokum stavia na tme, traume a legende o uväznenej čarodejnici
Do slovenských kín prichádza psychologický horor Hokum od režiséra Damiana McCarthyho. Namiesto lacných efektov stavia na dusivej atmosfére, írskom folklóre a príbehu spisovateľa.
Hokum
Slovenské kiná tento týždeň privítajú psychologický horor Hokum, novinku režiséra Damiana McCarthyho.
Tvorca, ktorý na seba upozornil filmami Caveat a Duše prekliatych, sa opäť vracia k žánru, v ktorom nepracuje s prvoplánovým strašením, ale s atmosférou, neistotou a postupným rozkladom reality.
Hokum stavia na kombinácii írskeho folklóru, osobnej traumy a zla, ktoré nemusí mať iba nadprirodzenú podobu. Film prichádza do slovenských kín 7. mája v distribúcii Continental film a ešte pred premiérou si získava priaznivé ohlasy.
Príbeh sa sústreďuje na amerického spisovateľa Ohma Baumana, ktorého stvárňuje Adam Scott. Po smrti rodičov prichádza do odľahlého írskeho hostinca Bilberry Woods, aby tam rozptýlil ich popol. Miesto si vybral preto, že si tam svojich rodičov ešte dokáže predstaviť šťastných. Namiesto pokojného rozlúčenia však vstupuje do priestoru, v ktorom sa minulosť, legenda a vlastná psychika začínajú nebezpečne prelínať.
Hostinec je opradený príbehom, ktorý miestnych desí už celé desaťročia. V svadobnom apartmáne má byť podľa legendy uväznená čarodejnica. Ohm spočiatku prichádza ako cudzinec, ktorý si drží odstup od ľudí aj od vlastných emócií. S pribúdajúcimi nocami sa však jeho realita začína rozpadať. Prichádzajú vízie, halucinácie a udalosti, ktoré sa nedajú jednoducho vysvetliť.
Damian McCarthy aj tentoraz pracuje s hororom ako s psychologickým priestorom, nie iba ako so sériou šokujúcich scén. Hokum sa pohybuje na hranici medzi skutočnosťou a nočnou morou a postupne kladie otázku, či je najväčšou hrozbou legenda, alebo človek sám.
„Hokum je film, na ktorý som celý čas čakal. Spája dve veci, ktoré milujem – Írsko a typ filmov, na ktorých som vyrastal a ktoré milujem,“ prezradil režisér.
McCarthyho horory sú známe tým, že sa opierajú najmä o napätie, zvuk, tmu a pocit, že za okrajom bezpečného priestoru číha niečo nepoznané. Podľa režiséra má aj Hokum pôsobiť ako klasický duchársky príbeh, ktorý sa pomaly uzatvára pred divákom.
„Moje filmy majú pôsobiť ako klasické duchárske príbehy, akoby boli osvetlené len lampou alebo ohňom. Máte bezpečné svetlo a teplo… a za ním je neznámo. V Hokum začíname pod otvorenou oblohou, ale postupne sa film uzatvára do temnoty. To vytvára klaustrofóbiu,“ približuje McCarthy.
Dôležitou súčasťou filmu je aj zvuk. Režisér ho vníma ako jeden z najzásadnejších nástrojov hororu, bez ktorého by strach nefungoval rovnako intenzívne. Na hudbe sa podieľal Joseph Bishara, sound design vytvoril Steve Fanagan.
„Ak vypnete zvuk, horor prestane fungovať. Nezáleží na tom, čo je na obraze. Hudba Josepha Bisharu aj sound design Steva Fanagana sú kľúčové. Chcel som, aby to pôsobilo, akoby sa s vami hral duch. Akoby vás niekto strašil naschvál. Niekedy počujete Ohmove meno, ale neviete, či to bolo skutočné. Zvuk je v horore extrémne podceňovaný, pritom je to najdôležitejší nástroj strachu,“ dodáva režisér.
Folklór v Hokum nepôsobí ako dekorácia, ale ako prirodzená súčasť sveta, z ktorého film vyrastá. McCarthy priznáva, že podobné príbehy ho sprevádzali od detstva.
„Vyrastal som na vidieku v Írsku, takže tieto príbehy sú prirodzenou súčasťou života.“ Výrazným lákadlom filmu je aj Adam Scott v úlohe, ktorá sa od jeho známejších polôh odlišuje. Ohm Bauman nie je sympatický hrdina, ktorému divák automaticky drží palce. Je odmeraný, nepríjemný a voči okoliu často krutý. Práve postupné odhaľovanie dôvodov jeho správania má byť jedným z pilierov príbehu.
„Začína ako nepríjemný, arogantný človek. Postupne však zisťujeme, prečo taký je. Ide o to, či si dokáže odpustiť a či vôbec prežije,“ hovorí Scott.
Popri Scottovi sa vo filme objavia aj Will O’Connell ako nešikovný poslíček, ktorého Ohm ponižuje, Florence Ordesh ako barmanka Fiona, jedna z mála postáv schopných preniknúť cez jeho chladnú masku, a David Wilmot ako tajomný pustovník z lesa. Herecké obsadenie tak posúva Hokum za hranice klasického hororu. Film nestojí iba na strachu, ale aj na postavách, ich zraneniach a postupnom rozpade.
Hokum tak sľubuje horor, ktorý sa nesnaží diváka vydesiť len náhlym zvukom či lacným efektom. Jeho ambíciou je pracovať s nepríjemným tichom, uzavretým priestorom, traumou a legendou, ktorá sa možno nikdy nemala prebudiť.
Do slovenských kín vstúpi 7. mája.
