Toto je najväčšia sci-fi katastrofa histórie. Podľa uznávaného astrofyzika prekonala aj slávny Armageddon
Uznávaný astrofyzik hodnotí vedeckú presnosť filmov. Film Moonfall označil za vrchol absurdity.
Neil deGrasse Tyson, uznávaný astrofyzik a popularizátor vedy, často hodnotí vedeckú presnosť hollywoodskych filmov. Jeho názory berú vážne aj renomovaní režiséri – James Cameron napríklad na jeho podnet upravil hviezdnu oblohu v Titanicu, aby zodpovedala skutočnej nočnej oblohe v severnom Atlantiku v roku 1912. Hoci Tyson dokáže oceniť aj menej presné sci-fi snímky, najnovší film Rolanda Emmericha Pád Mesiaca (Moonfall) ho priviedol do úžasu svojou vedeckou nepresnosťou.
Astrofyzik v minulosti kritizoval mnohé filmy, napríklad Armageddon Michaela Baya, ktorý považoval za vrchol vedeckej negramotnosti. Film ignoroval základné fyzikálne zákony, ako napríklad šírenie zvuku vo vesmíre, a jeho zápletka s ťažiarmi vŕtajúcimi do asteroidu bola podľa Tysona úplne nezmyselná. No ani tieto prehrešky sa nemôžu rovnať tomu, čo priniesol Pád Mesiaca, informuje portál SlashFilm.
Vedecká fantázia vs. realita
Tyson vo všeobecnosti pristupuje k sci-fi filmom s istou dávkou zhovievavosti. Ocenil napríklad Gravitáciu, Návrat do budúcnosti či Matrix, napriek ich občasným odchýlkam od vedeckej presnosti. Osobitné uznanie vyjadril filmom Interstellar, Kontakt a najmä Marťan, ktorý podľa neho výborne pracuje s reálnou fyzikou a skutočnými výzvami vesmírneho cestovania.
Pád Mesiaca však prekročil všetky hranice. Film rozpráva príbeh o dvojici astronautov (Patrick Wilson a Halle Berry), ktorí objavia mimozemský život pri Mesiaci. O desať rokov neskôr zistia, že Mesiac je v skutočnosti dutá mimozemská konštrukcia, ktorá sa nebezpečne približuje k Zemi.
V rozhovore pre The Jess Cagle Show Tyson neskrýval svoje rozhorčenie. „Bol to film z obdobia pandémie… Viete, Halle Berry — a Mesiac sa približuje k Zemi a zistili, že je dutý. A vo vnútri neho žije bytosť z kameňov, z ktorých je Mesiac tvorený. A misie Apollo boli o tom, že navštívia tú bytosť a nakŕmia ju,“ zhrnul vedec s evidentným pobavením absurditu celého konceptu.
Zábava vs. vedecká presnosť
Napriek Tysonovej kritike zostáva Pád Mesiaca typickým vysokorozpočtovým blockbusterom, ktorý stavia na vizuálnych efektoch a spektakulárnej deštrukcii. Film obsahuje množstvo neuveriteľných zvratov, vrátane scény, kde obstarožný raketoplán vzlietne len vďaka príťažlivosti Mesiaca.
Tyson síce propaguje fyzikálnu presnosť vo filmoch, ale uznáva, že niektoré hollywoodske projekty o vedeckú presnosť jednoducho nestoja. Jeho kritika Pádu Mesiaca však naznačuje, že film prekročil aj hranice bežnej filmovej licencie.
Emmerichovmu filmu však nemožno uprieť zábavnú hodnotu pre divákov, ktorí nehľadajú vedeckú presnosť. Film ponúka veľkolepú deštrukciu, odvážne konšpiračné teórie a dramatické zvraty, ktoré síce ignorujú fyzikálne zákony, ale vytvárajú pútavú zábavu pre nenáročného diváka.
