Čítajte aj
Filmy
|
pred 2 rokmi
|
1
Maliar jej tela: Strhujúci príbeh ženy, ktorá nechcela byť iba múzou, prichádza do kín
Keď francúzsky maliar Pierre Bonnard stretol Marthu de Méligny, netušil, že sa stane zmyslom jeho života a inšpiráciou jeho tvorby.
Záber z filmu Maliar jej tela.
Pierre Bonnard by sa nikdy nestal slávnym maliarom bez svojej záhadnej modelky a partnerky Marthy, ktorej nahé telo sa objavilo na mnohých jeho obrazoch. Aj vďaka nej sa stal uznávaným maliarom, grafikom a spoluzakladateľom slávnej post impresionistickej umeleckej skupiny Les Nabis.
Keď francúzsky maliar Pierre Bonnard stretol Marthu de Méligny, netušil, že táto samozvaná aristokratka sa stane zmyslom jeho života a inšpiráciou jeho tvorby. Od prvej chvíle bola viac než len múzou a tvorila stredobod viac než tretiny jeho diel.
V roku 1912 sa Pierre a Martha usadili v dome v Normandii, kde bol ich susedom slávny impresionistický maliar Claude Monet. Okolitá očarujúca krajina a jej atmosféra inšpirovali Bonnarda k namaľovaniu niektorých z jeho najlepších obrazov vrátane mnohých aktov s Martou.
Jeho vrcholné plátna mu vyniesli označenia “maliar šťastia”, “majster intimity” a “posledný z impresionistov”. Pierre a Martha spolu dosiahli umelecké naplnenie vďaka pestrej láske odlišnej od štandardov svojej doby, láske preniknutej veľkým tajomstvom.
„Jedného dňa ma kontaktovala Pierrette Vernonová, Marthina praneter,“ objasňuje vznik snímky jej režisér a scenárista Martin Provost. „Chcela, aby som nakrútil film o jej pratete, pretože cítila jej zásadnú úlohu v manželovom diele, ktorá nebola nikdy dostatočne docenená. Dalo by sa povedať, že Martha sa stala jej symbolom a fetišom, veď sa objavuje vo viac ako tretine diel jej muža. Vo verejnej mienke však ostala problémovou a manipulatívnou, kým jej praneter Pierrette ju vnímala ako ženu, ktorá sa obetovala v prospech Pierrovej práce,“ vysvetľuje režisér.
Pre Martina Provosta bola táto prosba jednoznačným znamením. Celé svoje detstvo totiž strávil zaspávaním pri plagáte Marthy nakreslenej Bonnardom, ktorý doniesla jeho mama z výstavy v Paríži a zavesila mu ho do izby.
„Pozeral som sa naň, keď som zaspával. Bol som príliš malý na to, aby som mu rozumel, ale niečo ma na tom obraze fascinovalo. Jeho zmyselnosť a zvláštnosť. Bol pre mňa akoby oknom do iného sveta,“ spomína. Pri písaní scenára a odhaľovania ich vzťahu, lásky a tvorby, zistil veci, o ktorých predtým sám nevedel.
Napríklad to, že Martha pred Pierrom tajila svoju minulosť a vytvorila si v podstate falošnú identitu, ktorú mu ukázala – napriek svojej úprimnej láske k nemu. Stiahla sa zo spoločenského života a s Pierrom zdieľala svoju lásku k samote a prírode. Sama však túžila maľovať a po boku maliara táto jej túžba rástla ešte viac. Bola však z chudobných pomerov, jej maľovanie bolo na úrovni študentov a kým sa odhodlala naplno sa mu oddať a rozvinúť svoj talent, bolo už neskoro. Ostalo po nej približne 50 obrazov a ničivá túžba namiesto pózovania byť maliarkou.
Jedinečný pohľad na Marthu, jej život a jej rolu v živote Bonnarda prináša distribučná spoločnosť CinemArt SK. Snímka Maliar jej tela je v ponuke slovenských kín od 25. januára.
