Perfektné hodnotenie a minimum pozornosti. Tento hororový seriál na Netflixe je jednou z najväčších premárnených šancí platformy

Niektoré seriály sa stanú hitom okamžite, iné zostanú ticho v katalógu a diváci ich objavia až neskôr. Presne takým prípadom je francúzsky horor Marianne, ktorý síce nemá za sebou takú veľkú popularitu ako The Haunting of Hill House, no medzi znalcami žánru si drží výbornú povesť.

Netflix v období rokov 2010 a 2020 priniesol viacero silných hororových titulov. Mená ako Mike Flanagan priťahovali pozornosť automaticky, no popri nich vznikol aj osemdielny seriál, ktorý sa môže pochváliť perfektným 100 % skóre na Rotten Tomatoes a dodnes patrí medzi najlepšie prehliadané horory platformy.

Príbeh spisovateľky sa zmení na návrat k dávnej nočnej more

Marianne vytvoril a režíroval Samuel Bodin, pričom scenár napísal spolu s Quocom Dangom Tranom. Seriál nestavia na veľkom americkom prostredí ani na efektnom svete plnom vysvetľovania. Namiesto toho pracuje s francúzskym vidiekom, starými strachmi a pocitom, že minulosť sa dá zatlačiť bokom iba na chvíľu.

Hlavnou postavou je Emma, spisovateľka v podaní Victoire Du Bois. Do rodného mesta sa nevracia preto, že by túžila otvárať staré rany, ale preto, že hľadá tvorivý impulz. Lenže miesto inšpirácie nachádza niečo oveľa horšie: silu, ktorá sa kedysi objavovala v jej snoch a teraz sa zdá byť až nepríjemne skutočná.

Seriál je zaujímavý aj tým, že jeho hrdinka nie je jednoduchá sympatická obeť. Emma pôsobí cynicky, miestami tvrdo a neraz robí veci, ktoré divák nemusí schvaľovať. Práve tým sa líši od mnohých uhladenejších postáv z hororových príbehov a dodáva deju ostrejšiu, menej predvídateľnú energiu.

Najväčší strach však neprichádza iba z toho, čo sa deje okolo Emmy. Marianne má silnú ústrednú hrozbu, ktorá nepôsobí ako obyčajný strašiak do jednej scény. Čarodejnica je predstavená ako zlo, ktoré sa nedá ľahko vysvetliť ani poľudštiť, hoci seriál naznačuje aj jej minulosť spojenú s čarodejníckymi procesmi.

Mimoriadne dôležitá je tiež Madame Daugeron v podaní Mireille Herbstmeyer. Jej výstupy nepotrebujú prehnané gestá ani lacné výkriky. Stačí jej prítomnosť a scéna okamžite získa zvláštny nepokoj, ktorý robí z Marianne jeden z tých seriálov, pri ktorých máte chuť pozerať sa aj odvracať zrak zároveň.

Prečo sa o Marianne hovorí ako o premárnenej šanci Netflixu

The Haunting of Hill House je silný najmä tým, že horor premieňa na príbeh o smútku, rodine a bolesti, ktorú si postavy nesú celý život. Marianne si vyberá inú cestu. Neponára sa tak hlboko do melanchólie, ale buduje nepríjemnú, škodoradostnú atmosféru, kde má divák pocit, že zlo sa s ľuďmi doslova hrá.

Aj preto by nebolo úplne fér porovnávať tieto dva seriály ako rovnaký typ hororu. Flanagan pracuje s emóciou a traumou, Bodin viac s folk hororom, nočnou morou a magickými pravidlami. Marianne má pritom svoj vnútorný poriadok a väčšinu času dodržiava logiku sveta, ktorý si sama nastaví.

Najväčšia škoda je, že seriál skončil po prvej sérii. Záver totiž neuzavrel všetko napevno, ale otvoril priestor pre ďalšie pokračovanie. Naznačil, že za ústredným zlom môže stáť širší systém a že budúce epizódy by mohli predstaviť aj nových protivníkov. Príbeh tak pôsobil skôr ako začiatok väčšej mytológie než ako definitívny koniec.

Na seriál upozornil aj Stephen King, ktorého pochvala mala medzi fanúšikmi hororu veľkú váhu. „Ak patríte k tým bláznom – ako ja – ktorí si radi robia starosti, Marianne (Netflix) vám s tým pomôže. Nájdete v nej záblesky humoru, ktoré mu dodávajú atmosféru seriálu Stranger Things. Má to tiež (hovorím to so všetkou skromnosťou) atmosféru Stephena Kinga.“

Napriek takému odporúčaniu sa Marianne druhej série nedočkal. Po rokoch je návrat čoraz menej pravdepodobný, no to neznamená, že prvá séria stratila hodnotu. Naopak, pre fanúšikov hororu zostáva výborným tipom na krátke, intenzívne a znepokojivé pozeranie, ktoré ukazuje, že Netflix mal v rukách oveľa väčší poklad, než si možno uvedomil.