Po dvoch rokoch sa konečne aj RTVS zapája do seriálového boja a má ambíciou oslabiť komerčných hráčov, ktorí si hravo rozdeľujú divácku základňu svojimi viacerými titulmi, kým verejnoprávna inštitúcia zostáva učupená niekde v kúte. Tu sa ukazuje tristná situácia v produkovaní pôvodnej seriálovej tvorby RTVS. Kým Markíza s Jojkou za jednu televíznu sezónu sú schopné vychrliť viaceré formáty rôznych žánrov od drámy, komédie a postupne experimentujú s temnejšie ladenými a filmovo nakrútenými seriálmi, ktoré majú ambíciu napodobniť produkciu streamovacích služieb. A čo RTVS? Tá horko-ťažko v ostatných sezónach dokáže uviesť jeden seriál s maximálne desiatimi epizódami raz za dva roky.
Čítajte aj Nový miliónový seriál RTVS má na krku obrovskú chybu: Ako je možné, že si toto nikto nevšimol?
Kým verejnoprávny vysielateľ hovorí o nedostatku finančných prostriedkov na vlastnú produkciu a je neustále porovnávaný s Českou televíziou, ktorá funguje v diametrálne odlišných finančných a politických reáliách, u nás sa neustále motáme v zabehnutých koľajach a overených výhovorkách o nestabilnom rozpočte a nemožnosti viac investovať. Akoby sa nechcelo nájsť riešenie pre RTVS, ktorá by mala byť akousi alternatívou voči komerčným hráčom a priniesť čosi s pridanou hodnotou alebo ojedinelý námet, ktorý by zarezonoval častejšie ako raz za dva roky. Aktuálne sa doslova tlieska, keď sa podarí nakrútiť osemdielny seriál a to je doslova patetické. Či sa to niekedy zmení, je otázne. RTVS sa zmieta v čoraz väčších finančných nestabilitách a smeruje k tomu, že sa stane bábkou závislou na politickej moci, ktorá ju využije na vlastné potreby a jej ďalšie funkcie jej budú ukradnuté na čele s nakrúcaním seriálov a filmov.
Čítajte aj Seriálový rok 2024: Vrátia sa síce viaceré hity, avšak mnohé čaká nepríjemný odklad
V nedeľu večer Jednotka uviedla prvú epizódu novinky s názvom Čas nádejí. Pôvodne sa očakávalo, že skúsi premiéru ešte na jeseň minulého roka, napokon sa stal prvou seriálovou premiérou tohto roka naprieč slovenským trhom. V tomto smere je RTVS v značnej výhode, keďže v ťažkom nedeľnom vysielacom slote komerční hráči nevysielajú svoje ťažiskové šou a z Času nádejí sa môže stať doslova divácky trhák. O to viac, že publikum je hladné po premiérach, ale najmä prevláda veľká zvedavosť, čo RTVS po rokoch konečne nakrútila.
V hlavných úlohách sa predstavila Dominika Morávková a Daniel Žulčák. V seriáli uvidia diváci aj Róberta Siposa, Zuzanu Mauréry, Martina Šalachu, Mateja Landla, Katarínu Krajčovičovú, Judit Pecháček, Juraja Hrčku, Michala Režného, Petra Kočiša, Adyho Hajdu, Martu Maťovú.
Čas nádejí mapuje osudy slovenskej rodiny v priebehu rokov 1914 až 1951. V dramatickom príbehu plnom emócii a napínavých zvratov má divák možnosť sledovať najvýznamnejšie historické míľniky nášho národa: prvú svetovú vojnu a rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik Československej republiky, druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie, Február 1948.
Príbeh Gézu Violu, syna nemeckej evanjeličky Gréty a Slováka Jana Violovského, ktorý si zmení meno a národnosť (Jánoš Viola), len aby dostal licenciu na svoju vysnenú krčmu, je príbehom syna, ktorý chce žiť svoj život inak. Jeho otec má však o vedení krčmy svoje predstavy, ktoré sa s tými Gézovými nezhodujú. Aj preto napokon Géza súhlasí s obchodne výhodným sobášom s dievčaťom, ktoré pozná od detstva, s dcérou rodiny mäsiarov Belsbergovcov.
Vojna je utrpenie, ktoré ho prinúti k dezercii, zažíva strach o holý život, ale nečakane i lásku, aby sa po jej strate opäť vrátil k svojej zákonitej žene Róze a ako dezertér poprosil o pomoc. Géza je nositeľom sily, živelnosti a bezprostrednosti, zároveň ho vojnová skúsenosť okreše, z plánov krčmársko-mäsiarskej fúzie neostáva nič, Géza začína od začiatku, ale konečne po svojom a snaží sa byť dobrým mužom a otcom.
Čo predviedla dlhoočakávaná prvá epizóda? Príbeh sa začal v roku 1914, keď prvá svetová vojna bola na spadnutie. Tvorcovia sa rozhodli zrozumiteľne predstaviť reálie dvoch ústredných rodín a vzťahovej dynamiky, ktorá má na míle ďaleko od toho, ako dnes funguje rodina. Vtedy to však bol štandard, dominantné a tvrdé postavenie mal otec. Matka sa stará o chod rodiny a deti, ktoré bojujú s hlavou rodiny a chcú sa prirodzene posunúť ďalej. Prichádza stret generácií a to na pozadí krvavého konfliktu. V celej dynamike prvej epizódy prichádza svadba, ktorá primárne má byť profitom pre dva rody a vzájomná láska by mala byť akousi bagatelizovanou témou.
Géza a Róza si rozhodne neužívajú rodinné šťastie po svadbe, ich cesty sa rozchádzajú, čo je kameňom úrazu aj pre ich ďalší život. On bojuje vo vojne, zamiluje sa, keď dezertuje z vojny. Ona sa stáva „otrokom“ rodín, ktorým pomáha. Do príbehu sa zapájajú viaceré vedľajšie postavy, ktoré však na dynamiku príbehu, zatiaľ, nemali veľký vplyv. Je však evidentné, že ich vážnosť a sila výrazne porastie na čele so Zuzanou Mauréry, ktorá opäť vo vybraných scénach ukazuje svoju dominanciu.
Zaujala aj Morávková, ktorá predvádza veľmi sympatický výkon. Jej submísívna a zasnená Róza veľmi rýchlo prichádza na to, že jej dohodnuté manželstvo nebude šťastné a je akýmsi prostriedkom, aby vypomáhala vlastnej zdecimovanej rodine, ale aj svokrovcom. Géza (Žulčák) prežíva strasti vojny a nachádza lásky mimo manželstva, prichádza však tragický koniec a jeho personálny zlom. Prvá časť s necelou hodinou pomerne zrozumiteľne predstavila reálie, vzťahy, naznačila, ktoré postavy zohrajú pozitívnu či negatívnu rolu. Na hlavnom hrdinovi je sympatické, že nie je klasickým nositeľom pozitívnych vlastností a hlavne je pri ňom badateľný najväčší charakterový progres, ten vytvára priestor pre zbytok seriálu. Veľmi zaujímavo sa bude vyvíjať život Rózy a Morávková bude mať čo hrať.
Verdikt
Tvorcovia jasne chceli ukázať krutosť a nekompromisnosť doby, čo sa im čiastočne podarilo. Čas nádeji však naráža na jeden vážny problém, ktorý má väčšina súčasných historických seriálov. Keďže pokrýva obdobie niekoľkých generácií a desaťročí, príbeh a dej mnohé veci ukazuje len v náznakoch a nutne sa potrebuje pohnúť vpred. To má za následok, že úplne inak by vyznel, keby bol zverejnený ako celok. Presne ako to robia streamovacie služby, to si však RTVS nemôže dovoliť. Dá sa povedať, že chytila do vlastnej pasce. Chcela nakrútiť seriál, ktorý evokuje kvalitou špičkovú streamovaciu tvorbu, no nemôže sa k nej patrične správať.
Roztiahnuť vysielanie na osem týždňov zrejme bude mať za následok, že si ho pravidelní diváci až tak nebudú môcť užiť, pretože im bude unikať niť vzhľadom na fakt, že zápletky sa budú výrazne posúvať a nebude čas ich absorbovať. Nateraz pôsobí útržkovito a ťažko sa v ňom hľadá emócia a napojenie sa na postavy.
Čas nádejí sa javí, z remeselného pohľadu, ako špičkový počin. Filmový štýl nakrúcania, nádherná hudba, o ktorú sa postaral skladateľ Vladimír Martinka a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, je čerešničkou na torte. Treba kvitovať aj odvážnejšie poňaté scény a náznaky kontroverzných tém. Vizuálu seriálu sa nedá čo vyčítať. Dej je takisto plný potenciálu, avšak na zložitosť doby by si zaslúžil viac epizód a hlbšie preskúmanie. A na to nebude veľký priestor. Čas je neúprosný a nehrá v prospech postáv. Bude zaujímavé sledovať, ako Čas nádejí prijmú diváci a či naozaj absorbujú odkaz, ktorí tvorcovia evidentne do príbeh skryli.
To, že RTVS vie vyprodukovať mimoriadne kvalitné počiny, je známy fakt. Tituly ako Kolonáda, Tajné životy, Hniezdo, Priznanie nielenže boli diváckymi hitmi, ale otvorili témy, do ktorých sa komerčným televíziám nechce. O to viac treba oceniť verejnoprávnu televíziu, že neustále prináša pôvodné slovenské seriály, čo je aj prípad Času nádejí. Je veľmi smutné, v akom stave sa vysielateľ dlhodobo nachádza a že nie je schopný byť reálnou konkurenciou a strašiakom pre Markízu a Jojku.