A je koniec. RTVS v nedeľu večer odvysielala poslednú, ôsmu epizódu svojho historického seriálu Čas nádejí. Novinka vo vysielaní, ktorá vznikala niekoľko rokov, splnila účel. Dosiahla nadštandardnú sledovanosť a telerozhlas sa môže oháňať skvelými výsledkami. Avšak stačí to ako garancia úspechu? Bol Čas nádejí projekt, ktorý by bol alternatívou voči komerčným staniciam? Podarilo sa nakrútiť čosi špeciálne s pridanou hodnotou? Odpoveď je niekde uprostred.
RTVS veľmi dobre využila voľný vysielací priestor počas začiatku roka, čo jej zabezpečilo, že na niekoľko týždňov ovládla rebríčky sledovanosti. Markíza s Jojkou pozvoľne nasadzovali do vysielania svoje novinky a nedeľný vysielací slot, ktorý zvyčajne patrí veľkým šou alebo prémiovým titulom, zostal voľný. Možno aj preto sa kompetentní v RTVS rozhodli osem častí nasadiť hneď od januára s finále na konci februára. Seriál sa tak šikovne vyhol prípadnej konkurencii počas ostrej sezóny, ktorá štartuje začiatkom marca. A dobre spravili. Markíza vytiahne od prvej marcovej nedele novú sériu Let's Dance, pozadu nezostane ani Jojka, ktorá vyrukuje s pokračovaním Ivety. Tá sa minulý rok stala najsledovanejším seriálom v histórii Jojky. Je teda jasné, že o pár dní sa rozpúta mimoriadne ťažký boj o každého diváka, a to by RTVS mohlo uškodiť.
Čas nádejí sa stal diváckym trhákom od prvej epizódy. Hlad publika po premiérovom obsahu po vianočnom období, ale aj zaujímavý námet, priniesol RTVS vytúžené ovocie. Všetky epizódy sa v cieľovke 12+ prehupli cez 500-tisícovú hranicu veľkosti publika, čo je pre telerozhlas mimoriadny úspech. Za sebou nechal aj viaceré seriály z produkcie komerčných hráčov.
Čas nádejí patrí medzi najúspešnejšie pôvodné seriály posledných rokov, ktoré RTVS vyprodukovala. Je škoda, že verejnoprávna produkcia zaspala dobu a je mimoriadne pomalá. Na tomto stave sa zrejme nič nezmení ani v najbližšom období, keďže bojuje s finančnými problémami a zníženým rozpočtom. Namiesto rozvoja prebieha debata o zachovaní vysielacích služieb a nejakého pôvodného programu. Nástup možných noviniek tak visí vo vzduchu a ešte dlho bude.
O to viac mal Čas nádejí ukázať, že RTVS vie nakrútiť formát, ktorý vybočí z radu. Námet seriálu pôsobil mimoriadne ambiciózne. V tomto smere treba kvitovať tvorcom, ale aj televízii odvahu pustiť sa do príbehu, ktorý zmapuje viac ako 40 ročný časový úsek zahŕňajúci ťažké, ale aj kontroverzné udalosti zo slovenskej histórie. Čas nádejí mapoval osudy slovenskej rodiny v priebehu rokov 1914 až 1951. V dramatickom príbehu mal divák možnosť sledovať najvýznamnejšie historické míľniky nášho národa: prvú svetovú vojnu a rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik Československej republiky, druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie, Február 1948. O to viac bolo potrebné tieto udalosti vyobraziť s absolútnym sústredením sa na detail. To sa však nestalo.
A to je kameň úrazu celého tohto seriálu.
Po odvysielaní všetkých ôsmich častí je nutné povedať, že tento námet potreboval, minimálne, raz toľko epizód a prekopať celý príbeh. Vtesnať viac ako 40 rokov do malého počtu častí jednoducho nebolo možné. Snaha ukázať „zákulisie“ rodiny Violovských napokon narazila na vlastné limity a kreatívne to vôbec nefungovalo, pretože vo výsledku jednotlivé epizódy boli časovo neprehľadné, aj napriek tomu, že sporadicky bolo uvedené obdobie, ktoré bolo odrazovým mostíkom pre dejové zápletky.
RTVS sa vystatovala tým, že Čas nádejí má mať aj edukatívnu zložku, a teda ukázať historické míľniky súčasnej generácii. V tomto smere ide o zlyhanie. Namiesto toho, aby sa nakrútil veľký historický epos, ktorý kombinoval rodinnú drámu a reálne ukázal mimoriadne ťažké časy počas oboch vojen, prípadne rozpadu monarchie, vznik „novej“ Európy, vzišiel produkt, ktorý si nevedel dať rady sám so sebou. Vo výsledku tieto udalosti boli trestuhodne opomenuté, v deji sa objavili krátke scény bez výpovednej hodnoty.
Za všetko hovorí vyobrazenie druhej svetovej vojny alebo SNP. Transporty židov odbila jedna scéna alebo Slovenské národné povstanie znázornili vojaci behajúci po kopcoch. A to je len špička ľadovca problému nezvládnutia námetu seriálu. Ten možno dobre vyzeral na papieri, no akonáhle dostal vizuálnu podobu, tak vôbec nefungoval. Častokrát to celé pôsobilo ako hraný dokument, avšak zlý. Pretože v hranom dokumente sú aspoň vysvetlené historické súvislosti, tu to však chýbalo. Akoby sa tvorcovia spoliehali na to, že diváci podrobne poznajú všetky historické reálie, čo je vlastne omyl. Čas nádejí mal obrovskú šancu ukázať súčasnej generácii veľmi podrobne, ale najmä zrozumiteľne neraz kontroverznú históriu nášho národa, najmä počas druhej svetovej vojny, keď Slováci robili priam nadprácu pri plnení rozkazov.
Jednotlivé epizódy mohli priniesť naozaj emočný a mrazivý pohľad do udalostí, ktoré boli hrôzostrašné a je ťažko pochopiteľné, že sa vôbec stali. Do toho sa mohli zakomponovať príbehy hlavných postáv, ktoré by vyznievali uveriteľnejšie a boli by viac stráviteľné pre diváka. To isté platí aj pri vzniku Československej republiky. Dnes, keď mladá generácia ani len netuší, čo to znamenalo, prečo sa to udialo, aký to malo dopad, tento seriál to neraz odbil nič nehovoriacou vetičkou v scenári, ktorá sa úplne stratila.
Tvorcovia a scenáristi vôbec nevyužili potenciál postáv, jednoducho nemali na to čas, keďže museli hnať dej dopredu naprieč desaťročiami. Mnohé charaktery priam ponúkali obrovskú príležitosť pre dejové linky, aby sa herecky vybúrili. Či už to bol Géza (Daniel Žulčák), Róza (Dominika Morávková) alebo Gréta (Zuzana Mauréry), neskôr ich syn Vojto (Róbert Sipos). Hlava rodiny sa profilovala ako egocentrická a manipulátorská osoba, ktorá si prispôsobovala situácia vo svoj prospech. Mohol by byť z neho skvelý neprvoplánový záporák. Takto prinášal iba negatívne a nesympatické asociácie bez bližšieho rozvinutia jeho postavy. Róza sa chcela vydať z lásky, no zostala uväznená v manželstve bez lásky, odsúdená na roky citového vyprahnutia. Gréta, tvrdá a nekompromisná žena, ktorá si nepripustila iný názor len svoj. Z tohto mohol byť úderný a dojemný príbeh, ktorý by vháňal slzy to očí. Scenáristi z nich mohli vyťažiť maximum, keďže ich základ bol mimoriadne hutný, no z neznámeho dôvodu to nevyužili.
Opäť však príbeh narazil na základný problém: málo epizód, málo času. Seriál potreboval omnoho viac častí. Vo výsledku boli postavy ploché, obsahovo prázdne. Nedalo sa zorientovať a napojiť sa na ne, a pochopiť, prečo konajú tak, ako konajú. Divák bol iba postavený pred hotové scény, ktoré vyznievali až príliš mechanicky. Ďalším problém bolo objavovanie sa a najmä miznutie vybraných charakterov, častokrát bez väčšieho vysvetlenia. Nehovoriac o tom, že maskéri si mohli dať viac práce pri hodnovernom stvárnení tvárí starnúcich hlavných postáv.
Čas nádejí však predviedol špičkový vizuál a nádhernú hudbu v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Toto RTVS naozaj vyšlo. Tvorcovia sa naozaj pohrali s exteriérmi, ale aj interiérmi a výsledkom bola skvelá výprava, ktorá dokázala hodnoverne navodiť atmosféru tej ktorej doby. Keby sa tvorcovia venovali scenáru a príbehu tak ako celému vizuálu, z Času nádejí mohlo byť špičkové dielo za ostatné roky. Nateraz z toho vznikol akýsi mačko-pes, ktorý sa zasekol uprostred nezvládnutého spracovania, a možno aj tvrdého narazenia na finančné limity televízie. Ak raz RTVS nemala dostatok prostriedkov, aby nakrútila aspoň 16 dielov, do ktorých by dôstojne spracovala historické momenty a dramatické zápletky, tak sa nemala do tak širokého časového obdobia vôbec púšťať.
Nedá sa ubrániť dojmu, že Čas nádejí je trestuhodne premrhaný potenciál. Rozpačitý dojem zanecháva scenár. Jednotlivé epizódy pôsobia skratkovito, je tam až príliš veľa nedôležitých scén, málo dialógov, a to dôležité preteká pomedzi prsty. Vyobrazenie histórie je doslova až na desiatej koľaji. V čase, keď je bytostne dôležité ukázať, a najmä hodnoverne a zrozumiteľne vysvetliť historické súvislosti, aby sa prestali spochybňovať a bagatelizovať, bolo potrebné Čas nádejí poňať úplne inak.
Ambícia RTVS v tomto smere vyfučala do prázdna. Stačí si len spomenúť na seriál Vyprávěj z dielne Českej televízie. Historický seriál, ktorý vtiahol do deja a každý pochopil, ako vyzerala vtedajšia doba. Zostáva len dúfať, že sa RTVS poučí a v budúcnosti prinesie historický seriál, ktorému nebude čo vytknúť.