Príbeh niekdajšieho obávaného bosa banskobystrického podsvetia, Mikuláša Černáka, už roky drží verejnosť v napätí. Po rokoch za mrežami sa opäť dostal pred súd, tentoraz v súvislosti s návrhom na podmienečné prepustenie. Konanie, ktoré sa začalo v priestoroch leopoldovskej väznice a má pokračovať aj dnes, prináša otázku: je možné zmeniť sa natoľko, aby spoločnosť dala druhú šancu aj tým najznámejším väzňom?
Senát Okresného súdu Trnava na verejnom zasadnutí predčítal viaceré dôležité listiny, ktoré majú poskytnúť komplexný obraz o správaní a vývoji odsúdeného počas výkonu trestu. Od hodnotení správania vo väzení až po svedectvá ľudí, ktorí s ním spolupracovali na projektoch, sa súd snaží zodpovedať náročnú otázku o jeho možnom návrate do spoločnosti.
Hodnotenia a vnútorný boj
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava Monika Brodanská súdu predložila hodnotenia, ktoré opisujú Černákovo správanie vo väzení. Zaznelo, že počas výkonu trestu a väzby v Ilave nebol Mikuláš Černák disciplinárne obvinený. Väčšinu svojho času venoval písaniu knihy, čo naznačuje istú snahu o sebareflexiu.
Napriek tomu, posudok vedenia väznice naznačuje, že hoci sa snažil riešiť záťažové situácie nenásilným spôsobom, mal tendenciu manipulatívnym správaním získať čo najlepšiu pozíciu pre seba. Odoberal dennú tlač a sledoval televíziu, čím si udržiaval kontakt s vonkajším svetom.
Už viac ako deväť rokov je Mikuláš Černák umiestnený vo väznici v Leopoldove, kde sa jeho správanie podľa predneseného hodnotenia udržiava na požadovanej úrovni a nebol disciplinárne obvinený. Svoj voľný čas trávi sledovaním televízie a účasťou na duchovných službách, čo svedčí o hľadaní duševnej rovnováhy. Vykonáva aj pomocné práce, ako výdaj stravy a obmena bielizne, a neskôr bol umiestnený do tzv. výstupného oddielu, ktorý je prípravou na potenciálne prepustenie.
Sám Černák na zasadnutí poukázal na to, že po uložení doživotného trestu zažíval ťažké obdobie a musel sa na väzenský režim aklimatizovať, pričom spomenul aj disciplinárne pokarhanie za nezaevidované poštové známky. Na druhej strane, v poslednom období získal dve disciplinárne odmeny za pomocné práce.
Na verejnom zasadnutí neboli zohľadnené anonymné podania, ktoré mali údajne obsahovať ďalšie detaily o správaní odsúdeného. Obhajca Ján Gereg namietal, že ak boli tieto materiály získané anonymne, neodišli z ústavu zákonnou cestou a nemali by byť oboznamované.
Prokurátorka prečítala tiež listiny potvrdzujúce, že občianske združenie Reštart-nový život nepodalo okrem Černákovho prípadu žiadny iný návrh na podmienečné prepustenie. Advokátka Diana Messingerová zdôraznila, že združenie spolupracuje s erudovanými odborníkmi, vrátane klinických psychológov, a predstavila súdu podrobný resocializačný plán.
Oľutovanie, spolupráca a zmenený človek?
Mikuláš Černák vlani požiadal, aby sa o návrhu na podmienečné prepustenie rozhodovalo aj na základe jeho osobného návrhu, pričom opätovne oľutoval spáchané skutky. Bývalý bos banskobystrického podsvetia si odpykáva doživotný trest odňatia slobody za vykonanie a účasť na viacerých vraždách. Podľa zákona môžu odsúdení na doživotie po 25 rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu.
Medzi prednesenými dokumentmi bolo aj vyjadrenie Radovana Gereka, producenta filmu MIKI, ktorý mapuje život tohto niekdajšieho mafiána, informuje Nový čas. Gerek v ňom uviedol, že s Černákom sa mu pracovalo mimoriadne dobre, bol plne súčinný a vždy odpovedal férovo na všetky otázky.
Producent Radovan Gerek v spise tvrdí, že si Mikuláš dokázal naštudovať aj to, ako sa točí film, a vedel vždy erudovane reagovať. Jeho subjektívny pohľad je, že „Černák je úplne iný človek ako ten, ktorého ľudia poznali v 90. rokoch“. Dodal, že za sedem rokov, čo spolu spolupracovali, spoznal aj jeho rodinu a bývalého bosa podsvetia vníma ako veľmi vyrovnaného.