Šimkovičová túži po väčšej moci, chce riešiť granty pre umelcov. Ide o propagandu, tvrdí odborník

Zuzana Janíková | 30.11.2023 13:31
martina šimkovičová, tv slovan Foto:
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová v TV Slovan hovorila o zmenách, ktoré chce presadiť. Namiesto názorového oponenta jej otázky kládol poslanec za SNS.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová je dlhodobo kritizovaná za to, že si je blízka s dezinformačnými médiami a s politikmi, ktorí do takýchto médií chodia. Samotná Šimkovičová v posledných rokoch moderovala diskusnú reláciu na TV Slovan, kde si pozývala hostí aj z dezinformačného spektra. TV Slovan je youtube kanál, ktorý môže svojim názvom ľudí zmiasť – môžu mať pocit, že ide o médium, hoci medzi jeho fungovaním a fungovaním štandardných médií je veľký rozdiel.

Samotná Šimkovičová sa ešte minulý týždeň v TV Slovan objavila ako hostka. Vyjadrovala sa k viacerým témam, okrem iného k vianočnej reklame od spoločnosti Telekom, kvôli ktorej tisíce ľudí podpisovali petíciu. Iba zo záznamu na Facebooku TV Slovan videlo reláciu 41 000 ľudí. Aby toho nebolo málo, ministerku nespovedal nestranný moderátor, ale poslanec zvolený za SNS – Peter Kotlár. Odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák to považuje za znak propagandy, počas rozhovoru totiž nemali žiadneho názorového oponenta či objektívneho moderátora. Rozhovor sme sa rozhodli zmonitorovať a jeho časti zverejniť z dôvodu, že tam zazneli informácie, ktoré môžu byť dôležité pre ľudí z mediálnej a umeleckej obce, ale aj pre bežných ľudí.

fico, blaha, Čítajte viac Blaha sľubuje bojkot štandardných médií: Karma ich dostihne, teší sa známy dezinformačný web

Šimkovičovú trápi Telekom

Ako prvú preberali tému reklamy Telekomu, ktorú riešili tisíce Slovákov, mnohí podpísali aj petíciu. „V hrdle mám absolútnu hrču a chcela by som urobiť v týchto veciach oveľa viac, zákon je jednoducho nastavený takýmto spôsobom,“ povedala Šimkovičová.

Hovorili tiež o výstave v Slovenskom rozhlase. Šimkovičová tvrdí, že jej píše množstvo ľudí, napriek tomu nevie so situáciou urobiť nič. Na vystavených maľbách boli zobrazení aj dvaja nahí muži v objatí, fotografia maľby obletela dezinformačné médiá. „Z pozície ministerky, z úradu, neviem urobiť nič,“ tvrdí. Povedala, že sa pripravujú legislatívne zmeny, zákon je vraj v prípravnej fáze a pôjde do NRSR ako vládny návrh. Šimkovičová v relácii čítala právne stanovisko jej právnikov, z ktorého vyplýva, že RTVS je autonómna inštitúcia a ministerstvo do jej pôsobenia nemôže zasahovať. Šimkovičová tiež potvrdila, že prebiehajú diskusie o tom, či sa bude RTVS rozdeľovať na samostatnú televíziu a rozhlas.

Chce mať väčšiu moc

Ministerka zároveň naznačila, že chcú presadiť aj zmeny, ktoré sa týkajú FPU (Fond na podporu umenia). Ministerke sa napáči, že z deviatich členov FPU má právo navrhnúť a odvolať „iba štyroch“. Rovnaký problém má aj s Audiovizuálnym fondom, kde má „len jeden hlas“.

igor matovič Čítajte viac Novinárov v parlamente čakajú obmedzenia: Na vine je Matovič, tvrdí Pellegrini

Činnosti oboch inštitúcií upravuje zákon, kde je jasne uvedené, aké má byť zloženie týchto rád – napríklad v Audiovizuálnom fonde tvoria radu:

  • a) dvaja členovia rady z oblasti tvorby slovenských audiovizuálnych di­el,
  • b) dvaja členovia rady z oblasti nezávislých producentov v audiovízii,
  • c) jeden člen rady z oblasti distribúcie audiovizuálnych diel alebo z oblasti prevádzkovania audiovizuálnych technických zariadení,
  • d) jeden člen rady z oblasti televízneho vysielania vysielateľom zriadeným zákonom,6)
  • e) jeden člen rady z oblasti televízneho vysielania vysielateľmi oprávnenými vysielať na základe licencie,
  • f) jeden člen rady z oblasti poskytovania retransmisie,
  • g) jeden člen rady vymenovaný ministrom.

Šimkovičová v relácii priznala, že jej prekáža, že nemá priamy vplyv na to, čo je schvaľované a že by to chcela zmeniť. Fond na podporu umenia aj Audiovizuálny fond schvaľujú a udeľujú granty množstvu umelcov, či už ide o spisovateľov, ale aj divadlá či dokonca odbornú literatúru. Množstvo kultúrnych centier či alternatívnych priestorov, ale aj menších divadiel je závislých na zdrojoch z týchto grantov.

Čo je ešte väčší problém, je fakt, že tieto inštitúcie doteraz boli a sú nezávislé, Šimkovičová by avizovanými zmenami zasiahla práve do ich nezávislosti – čo si možno neuvedomuje, je to, že tieto zmeny zostanú v platnosti aj v čase, keď sa raz zmení vládna garnitúra a k moci sa dostanú iné strany. V tom prípade by mali moc rozhodovať zase oni – z nezávislých inštitúcií by sa tak stali inštitúcie ovládané vždy aktuálnou vládou.

Ide o propagandu

Televízia Slovan samu seba označuje za alternatívne médium. Po tom, čo sa k moci dostala súčasná vláda, však Kotlár počas rozhovoru s ministerkou kultúry povedal, že „alternatívou boli“. Niekoľko poslancov po voľbách verejne oznámilo, že budú svoje stanoviská a legislatívne plány prednostne poskytovať práve takýmto médiám.

Podľa odborníka na informačnú bezpečnosť Tomáša Kriššáka je zavádzajúce nazývať takéto médiá alternatívnymi, nebodaj občianskymi. „Myslím si, že sa treba pozrieť na obsahovú stránku a vnímať zdroje tak, že majú určitú reputáciu na základe toho, ako konajú. A ak konajú tak, že si svoje zdroje neoveria alebo publikujú informácie, ktoré sú nedôveryhodné a častokrát tam vidíme propagandu alebo dezinformácie, či veci, ktoré sa dajú ľahko fakticky vyvrátiť, tak je potom veľmi nepoctivé označovať ich ako alternatívne médiá, ale treba ich pomenovať objektívne – sú to manipulatívne zdroje informácií,“ hovorí Kriššák.

Vysvetľuje, že pomenovanie médií vždy vychádza z toho, čo robia a ako to robia. „Keď vidíme takýto formát, kde osoby, ktoré sú politicky činné a snažia sa o to, aby verejnosti posunuli svoj osobný obraz o tom, čo je podľa nich správne a nie je tam žiadna možnosť dohľadu nad tým, čo tvrdia, napríklad od objektívneho moderátora, tak ide zas len o zdroj propagandy,“ objasňuje Kriššák. Celý rozhovor na TV Slovan sa niesol v priateľskom duchu, Šimkovičová a Kotlár sa vzájomne chválili za dobrú prácu, počas hodinového rozhovoru nezaznela ani z jednej strany žiadna kritická otázka.

migranti, bratislava Čítajte viac Hoaxeri vyvolávajú nenávisť a šíria lži. Sociálnymi sieťami kolujú falošné správy o migrantoch

Verejnosť by podľa Kriššáka mala byť ostražitá. „Je účelovo zavádzajúce tvrdiť, že takéto zdroje sú zrazu zmenou pomerov moci v krajine občianske médiá. Predstavte si, že by sa k moci dostali napríklad pytliaci a tí by zrazu o sebe začali účelovo tvrdiť, že oni už nie sú pytliaci, ale "občianski poľovníci“. Takéto deformovanie jazyka popisoval George Orwell v knihe 1984, kde hovoril o koncepte Newspeak. Ten je postavený na tom, že keď chcete ľudí presvedčiť, aby napríklad klamára vnímali pozitívne, tak ho nazvete „alternatívny vykladač reality“. Všetko sa dá obabrať slovnými trikmi a toto, čo sledujeme, sú slovné triky. Verejnosť by si mala vedieť veci spojiť, kriticky uvažovať a nenechať sa nalákať do takejto psychologickej hry," varuje Kriššák.

Viacerí poslanci sa rozhodli uprednostniť dezinformačné médiá a bojkotovať vybrané štandardné médiá, vyčítajú im, že k nim boli v minulosti kritické. „Úlohou médií je byť kritickí, politikom sa neverí, politici sa kontrolujú, povedal to ešte Karel Kryl. Je absurdné, aby sme na jednej strane žili v krajine, kde si ctíme slobodu prejavu, slobodu prístupu k informáciám, a na druhej strane sme tu mali takýto kádrovací systém. Toto mi pripomína normalizačné pomery spred roka 1989, keď Slovensko bolo súčasťou neslobodného režimu. Sme slobodná krajina a toto sú spôsoby, ktoré sú nezlučiteľné s princípmi slobodnej spoločnosti,“ uzatvára odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák, ktorý tiež spolupracuje na projekte Konspiratori.sk. Na tomto webe nájdete aj zoznam kritérií, ktoré umožňujú rozlišovať, kedy ešte zdroje informácií spĺňajú podmienky objektívnosti a nestrannosti a kedy, naopak, postupujú nepoctivo a manipulatívne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ