Kamila Magálová, ktorá nedávno oslávila úctyhodných 75 rokov, zostáva neprehliadnuteľnou ikonou slovenského herectva. Hoci jej stály angažmán v Slovenskom národnom divadle skončil v januári 2024, jej umelecká dráha v úlohe hosťujúcej herečky pokračuje s neutíchajúcou vášňou a energiou.
Popri svojej hlbokej láske k divadlu a filmu, táto legendárna herečka prekvapila otvorenou kritikou správania niektorých návštevníkov. Aké momenty v hľadisku ju dokážu natoľko vyprovokovať, že by si želala prísnejšie pravidlá pre divákov?
Oddanosť javisku a profesionalita
Kamila Magálová vníma herectvo ako dar osudu a svoje celoživotné poslanie. Aj napriek pokročilému veku si naďalej užíva každú chvíľu, ktorú môže stráviť na scéne pred publikom. Jej neutíchajúci elán a vášeň pre umenie sú hlavnou hnacou silou.
„Milujem svoju profesiu, stále v nej ešte pokračujem, napriek svojmu veku. To, že ju mám rada a že ma to napĺňa, je predsa obrovský dar,” opísala svoje pocity v podcaste Rádia Melody Nedeľný hosť Viktórie Lancošovej.
Za úsmevom a potleskom sa však skrývajú nároky na obrovskú sebadisciplínu a prekonávanie osobných prekážok. Magálová priznala, že niekedy prichádza na javisko vyčerpaná, no všetko sa zmení s prvým krokom.
Práve táto profesionalita a hlboký rešpekt k divadlu majú svoje korene v dávnych časoch jej štúdií. Spomína si na múdre slová profesora Zachara, ktorý ju učil, že divák si zaslúži bezchybný výkon bez ohľadu na herecké problémy.
„Kedysi ma učil pán profesor Zachar, že keď v rodine nastane akákoľvek udalosť, aj tragická, a večer herec musí hrať, diváka nezaujíma jeho osobný život a to, že herci majú niečo negatívne za sebou a museli to riešiť. Ten divák si zaplatil lístok a čaká na profesionálny výkon. Herec musí prepnúť v mozgu a hrať. Alebo máte 40 ºC horúčky a poviete si, že sa to nedá. Dá sa to, vyjdete na javisko, odohráte, skončíte hru, hoci potom odpadnete, ale odohrali ste hru (úsmev). Niekedy to je na úkor zdravia aj psychiky,” prezradila herečka náročnosť tohto povolania.
„Niekedy je pre nás veľmi náročné hrať. Sú chvíle, keď sa mi po ťažkom dni naozaj vôbec nechce, nemám energiu a ešte aj keď je vážne predstavenie. No vo chvíli, keď herec vyjde na javisko, to všetko opadne. Odrazu sa objaví adrenalín," dodala k tomu, ako sa dokáže vžiť do postavy.
Etiketa v hľadisku a mobily
Kamila Magálová má nekompromisný názor na divadelnú etiketu, najmä pokiaľ ide o používanie mobilných telefónov. Cíti frustráciu z toho, že napriek jasným upozorneniam pred každým predstavením mnohí diváci ignorujú prosby o ich vypnutie.
Najviac ju iritujú svetielka telefónov svietiace v tme sály, ktoré považuje za neprípustné narušenie atmosféry. „A tie svetielka mobilov, ktoré svietia v sále a už je tma a začína sa predstavenie, to je niečo príšerné!" zvolala s úsmevom, no s vážnym tónom.
Ešte horšie je, keď sa ozve zvonenie telefónu priamo počas predstavenia a jeho majiteľ sa tvári, že sa ho to netýka. Takéto správanie nielenže vyrušuje ostatných divákov, ale rovnako silno narúša aj koncentráciu samotných hercov na javisku.
„Najhoršie je, že dotyčnému potom zvoní telefón počas predstavenia a tvári sa, že to nie je jeho telefón. A jemu to zvoní, zvoní a zvoní… A teraz my čo? Máme ďalej hrať? Ruší to divákov, ruší to nás hercov! Keď sa takéto niečo stane, ja konkrétne vždy prestanem hrať a poviem: ,Ja počkám!‘ Samozrejme, je to netaktné,” rozhorčila sa Magálová nad neohľaduplnosťou.
Ak by mala možnosť, zaviedla by Kamila Magálová radikálne opatrenia na ochranu divadelného zážitku. S dávkou humoru, no s pevnou vôľou, navrhla kontroverzné riešenie: povinné odovzdávanie mobilov pri vstupe.
„Bola by som za to, aby sa ľuďom, ktorí vchádzajú do sály, brali mobily,” vyhlásila Kamila. „Dala by som ich do nejakej skrinky a ešte by si museli za tú úschovňu platiť,” navrhla dokonca s myšlienkou na poplatky.