Maroš Molnár je bezpochyby jednou z najvýraznejších tvárí slovenského šoubiznisu a športu. Tisíce divákov ho poznajú ako nekompromisného, no zároveň hlboko empatického mentora, ktorý v šou Extrémne premeny inšpiruje k prekonávaniu hraníc. Jeho meno sa stalo synonymom pre disciplínu a neuveriteľné životné zmeny.
Za svetlami reflektorov a povzbudzovaním fanúšikov sa však často skrýva aj odvrátená strana popularity. Slávny tréner sa nedávno podelil o úprimný pohľad na to, čo všetko musel obetovať na oltár verejného uznania a aké náročné je udržiavať si súkromie v neustálej pozornosti médií a verejnosti.
Život za kulisami slávy
Maroš Molnár, ktorého dnes spoznáva takmer každý, zažil prudký nárast popularity, ktorý prišiel s účinkovaním v televízii. Sám priznal, že táto zmena nebola bez následkov. V podcaste Mentální upgrade úprimne vyhlásil: „Ani neviem, ako som sa dostal do Extrémnych premien, kde ti neuveriteľne narastie popularita a zároveň stratíš obrovské množstvo súkromia. Čiže niečo za niečo.“
Hoci si váži prejavy priazne od svojich fanúšikov, nepopiera, že neustály záujem vie byť vyčerpávajúci. Stretnutia s obdivovateľmi ho síce tešia, no zároveň mu berú energiu. „Na jednej strane je to veľmi milé, ľudia ťa spoznávajú, chcú sa s tebou fotiť. Na druhej strane je to však často strašne únavné, najmä keď neustále pracuješ.“
Čítajte viac Na Nelu Pociskovú sa valí kritika pre Let's Dance. S jej reakciou na ostré komentáre však nerátal nikto
Jeho pracovné nasadenie je doslova neúprosné, pripomínajúce kolotoč, z ktorého je ťažké vystúpiť. Maroš opísal svoj náročný rozvrh, ktorý zahŕňa nepretržité natáčanie aj počas víkendov. „Keď natáčam, tak naozaj nonstop – piatok, sobota, nedeľa. Domov prídem v noci, ale v pondelok ráno už o 5.20 vstávam, mám svojich ľudí, trénujem ich a v piatok idem znova na natáčanie. A takto sa to stále opakuje. Neustále presuny, medzitým si ešte sám šoférujem na natáčania.“
Uprostred takéhoto hektického tempa je kľúčové nájsť si čas na duševný oddych a „reset“. Tréner si je vedomý dôležitosti psychohygieny, a tak si cielene vyhľadáva chvíle len pre seba. „Aj preto si tam musím hľadať nejakú psychohygienu – idem sa napríklad bicyklovať, niekde sa v strede cesty zastavím, dám si niečo malé, len aby som si vyčistil hlavu. Je to náročné.“
Napriek všetkým výzvam a obetiam, Maroš Molnár pristupuje k svojej práci s neochvejnou vášňou a odhodlaním. Priznáva, že jeho angažovanosť je pre niekoho možno prehnaná, no inak by to jednoducho nedokázal. „Viem, že v tomto som možno trochu egoista, ale ja by som to nedokázal robiť inak. Nevedel by som trénovať, keby som to nerobil srdcom a keby som zo seba nedával strašne veľa. Inak by som to robiť nevedel. Ani Extrémne premeny. To sa jednoducho nedá robiť len preto, že si tréner a dostávaš za to zaplatené. Ľudia to často nechápu. Myslia si, že za každú robotu musíš mať zaplatené, ale ja si osobne myslím, že takto život úplne nefunguje.“
