Na slovenských obrazovkách už dlho nerezonoval seriál s takou silou a autenticitou ako Dunaj, k vašim službám. Tento divácky fenomén vtiahol publikum do dramatickej histórie krajiny v období druhej svetovej vojny, a to najmä vďaka vizionárskej práci Petra Kelíška – muža, ktorý kombinuje role producenta, režiséra a kameramana.
Klíčom k úspechu je jeho precízny prístup k vizuálnej stránke a neúnavné hľadanie pravdy v príbehu. Kelíšekova schopnosť spájať historické fakty s emotívnymi osudmi postáv posúva Dunaj z kategórie bežných seriálov k hlbokému zážitku, ktorý sa dotýka národnej pamäti.
Ako sa rodila myšlienka vytvoriť takýto ambiciózny projekt v slovenskom prostredí? Aké výzvy prináša detailné zobrazenie Slovenského národného povstania a aký dopad má tento seriál na divákov? Nazrime do zákulisia tvorby, ktorá získala srdcia tisícov.
Od kameramana k majstrovi celku
Profesionálna púť Petra Kelíška v televízii Markíza sa začala za kamerou denných seriálov, čo mu prinieslo neoceniteľné skúsenosti. „Moja cesta v Markíze odštartovala za kamerou denných seriálov, čo bola pre mňa nenahraditeľná škola vizuálneho detailu,“ uviedol v rozhovore pre portál Život.
Postupne sa jeho úlohy rozširovali, najmä vďaka výnimočnej spolupráci s riaditeľkou Centra výroby Sašou Dubovskou. „So Sašou Dubovskou (riaditeľkou Centra výroby, pozn. red.) sme si vybudovali takmer bezslovnú profesionálnu symbiózu – presne sme poznali vzájomný vkus a nároky na kvalitu,“ dodáva Kelíšek.
Jeho primárnou misiou bolo vizuálne „naštartovať“ projekty. „Mojou úlohou bolo projekt „naštartovať“ – nastaviť svietenie, priestorové riešenie ateliérov a celkovú estetiku, na ktorú som neskôr dohliadal z pozície vizuálnej supervízie.“
Prelomovým momentom boli Sestričky, kde pochopil širší záber producentskej práce. „Tam som pochopil, že kým kameraman rieši jeden dôležitý „dielik“, producent musí držať v rukách celý „koláč“ – od rozpočtu a logistiky až po finálny strih a divácky úspech.“
Tento komplexný prístup ho priviedol k Dunaju. „Cez úspešné seriály ako Červené pásky, Najhorší týždeň môjho života či Druhá šanca som sa prirodzene dopracoval až k seriálu Dunaj, k vašim službám, ktorý bol prirodzeným vyvrcholením tejto cesty, keďže každý z predchádzajúcich projektov si získal výraznú priazeň divákov.“
Výzva pôvodnej historickej tvorby
Myšlienka vytvoriť pôvodný historický seriál Dunaj dozrievala u Kelíška a Saše Dubovskej dlhých sedem rokov. Kelíšek spomína: „Táto vízia v nás so Sašou Dubovskou dozrievala veľmi dlho, diskutovali sme o nej možno sedem rokov pred prvou klapkou.“
Štart Dunaja bol napriek nadšeniu sprevádzaný opatrnosťou: „Hoci sme cítili obrovský entuziazmus, začiatky sprevádzala značná opatrnosť.“ Na rozdiel od predošlých úspešných licencií, Dunaj bol riskantným „skokom do neznáma bez istenia.“
Tvorcovia vedeli, že musia uspieť: „Buď to urobíme poriadne a otvoríme bránu historickým seriálom na Slovensku, alebo to pokazíme a táto téma sa u nás nadlho uzavrie.“ Preto sa s maximálnou precíznosťou pustili do tohto ambiciózneho diela.
Kelíšek tiež vysvetľuje, prečo Dunaj u slovenského publika rezonoval inak ako podobná Zlatá labuť v Česku. „Politické reálie boli diametrálne odlišné – kým u nás bol vyhlásený samostatný štát bez okamžitých priamych nemeckých zásahov, v Čechách nastúpil tvrdý protektorát. Príbehy sme preto museli písať nanovo, priamo tu na Slovensku.“
V Dunaji zastáva aj režisérsku stoličku, čo mu umožňuje dotiahnuť scény do dokonalosti. Vysvetľuje: „Predstavte si napríklad obraz, kde postava nepovie ani slovo, ale je svedkom rozhovoru iných ľudí. To, že tú informáciu počuje práve ona, je pre diváka to najdôležitejšie. Ak to režisér necíti a nenatočí dostatok detailov na jej reakciu a premýšľanie, scéna sa v strižni rozpadne a musíme ju pretáčať.“
SNP, emócie a trvalý odkaz
Príprava na zlomové scény ako Slovenské národné povstanie začína s veľkým časovým predstihom. „Keď sme sa blížili k obdobiu SNP, museli sme si už v predstihu povedať, ako to technicky a produkčne zvládneme,“ približuje Kelíšek. Ambiciózne nápady musia byť prispôsobené realite rozpočtu. „Lenže priviezť tank na pľac a prevádzkovať ho je nesmierne nákladné, nieto ešte mať tri na jednom mieste.“
Pri bombardovaní Apolky sa tvorcovia sústredili na príbeh a inovatívne techniky. „Napríklad pri scéne bombardovania Apolky sme stavili na príbeh. Mali sme chlapca, o ktorom sme dlhodobo budovali story, že sa zaujíma o lietadlá. Samotné nálety sme potom realizovali pomocou AI záberov, čo bolo produkčne efektívne, a doplnili sme to pár reálnymi scénami, ktoré dojem náletov potvrdili. Dokopy to vytvorilo žiadaný emocionálny a vizuálny efekt.“ Zdroj: TV Markíza / Peter Zakovic.
Natáčanie prebiehalo v exteriéroch vojenských lesov pri Jabloňovom a v ateliéroch pre interiér bunkra, čo umožnilo efektívnu prácu. „Máme vždy určitý „buffer“, ktorý nám umožňuje venovať viac času náročným obrazom. Ak vieme, že nás čakajú zložité exteriérové scény, radšej naplánujeme menej obrazov, aby sme mali priestor na kvalitu.“
Téma smrti je neodmysliteľnou súčasťou tohto obdobia. „Na začiatku sme na takýto prístup k postavám neboli zvyknutí – prirodzene chcete mať v seriáli známych hercov čo najdlhšie. Pri tomto období sme si však povedali, že ak má byť príbeh autentický, smrti sa nemôžeme vyhnúť.“ Kelíšek dopĺňa: „Ľudia vtedy reálne prichádzali o blízkych a práve tieto straty prinášajú silné príbehové emócie.“
Silné emotívne scény, ako tá, keď gardisti zbili pani Máriu, rezonovali hlboko. „Keď som hotovú scénu poslal Saši, ostali v kancelárii úplne ticho. Uvedomili sme si, že o týchto veciach musíme hovoriť otvorene, bez prikrášľovania.“ Seriál nielen baví, ale aj upozorňuje na historické chyby. „Videli sme, že v spoločnosti rastie agresia, a cítili sme potrebu na to reagovať cez príbeh – ukázať, ako sa človek dokáže pod vplyvom ideológií zmeniť a byť krutý k iným.“
Dunaj má stále rastúcu sledovanosť, čo je pri dlhodobých projektoch výnimočné. Kelíšek to pripisuje jeho dynamike: „Je to tým, že príbeh nie je ľahko predvídateľný – a úprimne, ani my ho nemáme nalinkovaný úplne dopredu. Vyvíja sa organicky a neustále čerpá z dejín, ktoré ponúkajú nové a často prekvapivé impulzy.“ Potenciál na pokračovanie je podľa neho „rozhodne“ prítomný. „Máme rozpracované plány a načrtnuté smery, ktorými by sme sa mohli uberať, vrátane toho, čo by mohlo nasledovať po vojne v rámci tohto seriálového sveta.“