Meno Zdeny Studenkovej už dávno prerástlo hranice divadelných javísk a filmových plátien, stalo sa synonymom pre nekompromisnú úprimnosť a silnú osobnosť. Táto výrazná umelkyňa sa nebojí otvárať tabuizované témy a s bravúrou prezentuje svoje nekonvenčné názory, čím pravidelne púta pozornosť a vyvoláva diskusie.
Hoci jej kalendár ukazuje sedem desaťročí a jeden rok, herečka si udržiava obdivuhodnú vitalitu a otvorenosť. Jej životný prístup, či už ide o starostlivosť o zovňajšok, partnerské vzťahy alebo pohľad na materstvo a starnutie, provokuje, inšpiruje a málokoho necháva ľahostajným.
Ikona s vlastným pohľadom na vek a krásu
Zdena Studenková je po desaťročia neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúrnej scény, kde si svojím výnimočným hereckým talentom a osobitým šarmom vydobyla rešpekt a nesmiernu popularitu. Jej prítomnosť na javisku i pred kamerou je vždy zárukou kvality a nezabudnuteľného zážitku.
Svoju sviežosť a mladistvý vzhľad otvorene pripisuje aj moderným metódam, ktoré považuje za bežnú súčasť súčasnej doby. „Je trochu smiešne považovať estetické zákroky za výnimočné v 21. storočí a pripisovať im nejakú váhu. Myslím si, že každá žena chce zostať atraktívna a vyzerať upravene čo najdlhšie. Vlastne mi je ľúto tých, ktorí tvrdia opak,“ uviedla herečka pre český Deník.
Pre Studenkovú nie je dôležitý len vonkajší efekt, ale najmä pocit vnútornej spokojnosti, ktorý so sebou prináša. „Veď v otázke psychickej pohody mnohokrát zohráva úlohu to, či je človek so svojím vzhľadom spokojný,“ doplnila, zdôrazňujúc komplexný prístup k sebe samej.
Pevné putá a nekonvenčné rodičovské rozhodnutia
V súkromí prešla Zdena Studenková náročnými obdobiami, vrátane rozpadu jedného manželstva, no už viac než tri desaťročia tvorí nerozlučnú dvojicu s dirigentom Braňom Kostkom. Ich cesty sa prepojili v divadle Nová scéna a napriek počiatočným prekážkam, ktoré predstavoval najmä vekový rozdiel, si vybudovali silný a trvalý vzťah.
Ich láska a vzájomné porozumenie prekonali predsudky okolia, čím dokázali, že skutočné puto dokáže ustáť aj tie najväčšie výzvy. Ich partnerstvo je príkladom, ako sa dá žiť podľa vlastných pravidiel a nechať sa viesť citmi.
Zdena Studenková je tiež matkou dcéry Simony, ktorá si svoju súkromnú sféru dôsledne stráži. Herečka sa netajila tým, že jej životné priority ovplyvnili aj výchovu dcéry. „Ona je introvert a príliš sa nevypovedá zo svojich pocitov, ale myslím si, že som jej to dala vyžrať, nebola som schopná ústupku. Hovorila som si, prečo sa mám vzdať niečoho, čo teraz bytostne potrebujem, keď raz ona bude z domu preč? Kvôli čomu to mám urobiť?“ vyjadrila sa Studenková pre iDnes.
Otvorená diskusia o materstve a „krkavčích matkách“
Zdena Studenková sa netají svojím odmietavým postojom k stereotypu matky, ktorá by mala nutne obetovať vlastné šťastie a ambície pre svoje deti. Svoju nekonvenčnú filozofiu o materstve odvážne prezentovala v rôznych médiách, čím vyvolala živé diskusie.
S úprimnosťou, ktorá jej je vlastná, zdieľala svoje presvedčenie v podcaste Ľudskosť. „Ja nie som nastavená tak, že by som mala deti a obetovala sa pre ne. Možno teraz vyzniem ako krkavčia matka, ale ja mojej dcére dennodenne volám, starám sa, nosím jej jedlo aj čokoľvek,“ objasnila svoj prístup.
Herečka jasne definovala svoju pozíciu, ktorá spochybňuje tradičné vnímanie ženskej roly. „Myslím si, že nie je dobré, keď sa žena rozhodne, že jej život končí tým, že porodí deti. Nie som ani prvá a posledná taká matka,“ dodala, čím zdôraznila právo žien na sebarealizáciu aj popri materských povinnostiach.
Úzkosť z bezmocnosti a rezonancia v spoločnosti
V nedávnom rozhovore pre STVR sa Zdena Studenková podelila o svoje najhlbšie obavy, ktoré sa týkajú starnutia a s ním súvisiacej bezmocnosti. Jej slová odhalili úzkosť, ktorá je v rozpore s jej celoživotnou samostatnosťou a nezávislosťou.
„Som typ človeka, ktorý sa hrozne, hrozne bojí staroby v zmysle bezmocnosti. Ja tým, že som bola celý život samostatná, že som si všetko vydobyla sama. Že sa viem o seba postarať, že sa viem postarať aj o ostatných, ja keď si predstavím, že by som sa mala stať bezbrannou, starou ženou, ktorá je odkázaná na pomoc iných, ja by som tak nechcela žiť," vyjadrila svoje obavy herečka.
Jej extrémne vyhlásenie „Ja radšej nechcem žiť," ak by sa ocitla v stave bezmocnosti, vyvolalo okamžite silnú vlnu reakcií a kritiky v spoločnosti. Jedna z komentujúcich k tomu poznamenala: „Možná práve to ešte potrebuje vaša duša, pani Zdena. Pri všetkej úcte k vám, z vás srší ego, častokrát až netaktne. No herecký talent je nepopierateľne grandiózny.“
Ďalšia komentujúca rázne dodala: „To ego až bije z nej. A čo tak sa učiť pokore aj v jej veku?! Veď už si stará a nik nevie, čo bude s nami o sekundu.. To sa majú tí ľudia zabiť? A možno pani Zdenka ani nevie, akú má veľkú hodnotu život tých v pokore odkázaných ľudí. Tam rastie pokora a v nej len ego.. Je tam len samé ja, ja, ja.“
Ďalšia pani sa zamyslela nad jej postojom: „Úprimne nerozumiem, ako môže niekto pomáhať druhým, a tak hrozne nedokáže sám prijať pomoc. Akosi mi to nevychádza. Počula som, že najhoršia nočná mora pre aktívnych ľudí je byť odkázaný na druhých. Vyzerá, že na tom niečo bude.“
A ďalší komentár k herečkiným slovám: „Môže byť rada že sa dožila staroby! A to už je stará, môže mať milión plastik tú starobu nezakryješ. Dnes zomierajú deti, mladé dievčatá, atď., ktoré ešte nezažili nič.“