Minulá sobota priniesla do slovenských domácností sled udalostí, ktorý mnohých z nás zanechal v neistote, zmätku, no napokon aj v hlbokom smútku.
Hovoríme o Oľge Feldekovej, vynikajúcej prozaičke a bystrej glosátorke, ktorej životná púť sa uzavrela. Jej odchod bol o to emotívnejší, že bol sprevádzaný najprv nepotvrdenými informáciami, ktoré na chvíľu vyvolali záblesk nádeje, no realita sa napokon ukázala ako nezvratná. Pozrime sa na jej pozoruhodný život a posledné okamihy.
Hojdačka nádeje a definitívny odchod
Sobotné ráno šiesteho decembra sa nieslo v znamení správy, ktorá zasiahla mnohých. Hovorila o strate významnej slovenskej autorky a komentátorky Oľgy Feldekovej, ktorú pre tlačovú agentúru TASR potvrdila rodinná známa Anna Ölvecká.
Čo však nasledovalo, bola situácia plná nečakaných zvratov. Len o pár hodín neskôr sa začali šíriť správy, ktoré pôvodnú informáciu o jej úmrtí spochybňovali, a tvrdili, že nejde o pravdivú správu, čo vyvolalo vlnu otáznikov.
Denník N sa preto rozhodol vyhľadať priame vyjadrenie manžela, Ľubomíra Feldeka, ktorý nepotvrdené informácie rázne vyvrátil. S úľavou pre mnohých uviedol: „Moja manželka bola tri dni v umelom spánku, ale už sa prebrala a je pri vedomí,“ povedal. Hoci sa odmietol vyjadrovať ďalej, bolo zrejmé, že smrť manželky, s ktorou strávil 63 rokov, si jednoducho nechcel pripustiť.
Žiaľ, neistota napokon ustúpila definitívnemu potvrdeniu. Smutnú správu napokon objasnil syn Martin, ktorý potvrdil zdrvujúcu skutočnosť. Podľa zdroja Nového Času pani Feldeková bojovala s dýchacími problémami už od stredy a bola na morfiu. Svoj posledný dych vydýchla obklopená svojou najbližšou rodinou.
Bohatstvo slova a pódium humoru
Oľga Feldeková, rodená Lukáčiová, prišla na svet 28. marca 1943 v Martine a vyrastala v oravskom Tvrdošíne. Po ukončení Jedenásťročnej strednej školy v Trstenej strávila dva roky ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. Svoje vzdelanie si rozšírila štúdiom žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne dokončila v roku 1967.
Už počas univerzitných rokov sa prejavil jej literárny talent, keď začala písať pre deti. Jej prvou rozsiahlejšou prácou bola próza Prvé lásky (1967), ktorá vychádzala v Pionierskych novinách. Spolu s manželom Ľubomírom Feldekom napísala v roku 1974 aj divadelnú hru Dnes vám hráme v zlatom ráme.
Jej profesionálna dráha zahŕňala redaktorskú prácu, no predovšetkým bohatú publikačnú činnosť. Na konte má detské knihy, krátke prózy, obľúbené fejtóny a významné preklady z poľštiny. Stala sa tiež krstnou mamou detského čitateľského maratónu s názvom Čítajme si, čo podčiarkuje jej celoživotnú lásku k literatúre.
Verejnosť ju dôverne poznala aj z televíznych obrazoviek. Účinkovala v mnohých zábavno-humoristických a spoločensko-politických reláciách, ako sú Aj múdry schybí (neskôr Nikto nie je dokonalý), Inkognito či Silná zostava. Najpamätnejším sa však stalo jej pôsobenie v legendárnej relácii Sedem s r. o. na Televízii Markíza a následne Sedem na Televízii Joj.
Vzťahy, ktoré obstáli v čase
S moderátorkou Elenou Vacvalovou ich nespájal len spoločný pracovný priestor, ale predovšetkým mimoriadne silné a dlhoročné priateľstvo. Pre Markízu Eňa s láskou ozrejmila, že „Oľga bola v Sedmičke 23 rokov od prvého dielu.“ Ich spoločné glosy a smiech boli neoddeliteľnou súčasťou programu.
Elena Vacvalová bola o odchode svojej priateľky informovaná už skôr a s hlbokým dojatím si zaspomínala na ich blízke puto. „Ja to viem od 9:25 rána, keď odišla a rozmýšľala som, čo ja som vtedy robila. Ja som vtedy vstávala, a to je pre nás typické. My sme robili rôzne veci v živote, rôzne veci sme milovali a napriek tomu sme sa mali strašne rady,“ zaspomínala si Vacvalová.
Kľúčovou postavou v živote Olinky, ako ju všetci blízki dôverne volali, bol jej manžel Ľubomír. Spoločne prežili neuveriteľných šesťdesiatpäť rokov a oslávili dokonca diamantovú svadbu, čo svedčí o ich výnimočnom a trvalom zväzku.
Humoristka Elena Vacvalová s dojatím opísala hĺbku ich vzťahu: „Tým, že som o nej vedela toľko z jej osobného života, boli sme si veľmi blízke. Viem, aký mali vzťah s Ľubkom. To bolo jedno nádherné manželstvo.“
So smútkom v hlase, no zároveň s úľavou za odpočinok priateľky, Vacvalová napokon vyjadrila aj svoje najväčšie obavy. „Mne odišiel ten strach, kedy sa to stane, ale jej sa už uľavilo. Ale prišiel ďalší strach, a to vám poviem ako jediným, veľmi sa teraz začínam báť o Ľuba,“ uzavrela svoje slová s úprimnou starosťou o jej manžela.