Slovenské a maďarské kultúrne prostredie zasiahla smutná správa, ktorá v pondelok 20. októbra obletela verejnosť. Vo veku 82 rokov nás navždy opustila jedna z najvýraznejších hereckých osobností a dlhoročný pilier Jókaiho divadla v Komárne, Mátyás Dráfi.
Tento mimoriadny umelec, držiteľ prestížnej Kossuthovej ceny, skonal po dlhej chorobe, ako informovali maďarský portál Paraméter a potvrdil aj portál nitra.zoznam.sk. Jeho odchod znamená stratu pre umeleckú scénu oboch krajín.
Jeho život zasvätil divadlu a filmu, kde zanechal nezmazateľnú stopu svojím talentom, noblesou a civilnou presvedčivosťou. Počas svojej mimoriadne bohatej kariéry stvárnil desiatky nezabudnuteľných postáv, ktoré prekročili jazykové bariéry a spojili kultúry.
Od ikonických filmových úloh až po divadelné kreácie, Mátyás Dráfi bol umelcom s veľkým „U“. Hoci detaily o poslednej rozlúčke s týmto velikánom umenia zatiaľ neboli zverejnené, jeho odkaz zostáva živý v spomienkach mnohých.
Životná púť a umelecký odkaz majstra
Počas svojej rozsiahlej kariéry Mátyás Dráfi stvárnil desiatky postáv, ktoré sa stali ikonickými, a blysol sa v slovenských aj maďarských filmoch či televíznych projektoch. Azda najvýraznejšie si ho pamätáme z kultovej snímky Juraja Jakubiska Tisícročná včela, kde jeho herecký prejav zanechal hlboký dojem. Okrem toho sa objavil aj v populárnych slovenských seriáloch ako Slovenský panteón (2020), napínavé Mesto tieňov (2012) a Susedské prípady (2015), či dokonca v česko-slovenskom Kriminálka Staré Mesto (2010).
Jeho všestrannosť a schopnosť prepožičať svoju noblesu a charizmu rôznym typom postáv mu priniesli mnoho profesijných a spoločenských ocenení, vrátane ceny Jászai Mari-díj, čestného titulu Érdemes művész a vrcholného ocenenia – prestížnej Kossuthovej ceny, ktorú získal len v roku 2023.
Cesta Mátyása Dráfiho k hereckej sláve začala v jeho rodnej Galante, kde sa narodil v roku 1942. Po maturite, už v roku 1959, ho angažoval zakladajúci riaditeľ do vtedajšieho Maďarského oblastného divadla v Komárne, dnes známeho ako Komárňanské Jókaiho divadlo.
Tejto scéne zostal verný po celý svoj profesionálny život, aj napriek tomu, že si v roku 1965 dokončil herecké vzdelanie v Bratislave. S výnimkou krátkych prestávok bol Komárnu oddaný až do penzie a dokonca v turbulentných rokoch 1969 – 1971 stál na čele divadla aj ako jeho riaditeľ.
Na tohto výnimočného herca s úctou spomínajú mnohí, vrátane politického analytika Eduarda Chmelára, ktorý vyzdvihol jeho význam a ľudskosť. "S hlbokým zármutkom som prijal správu o úmrtí najvýznamnejšieho maďarského herca na Slovensku, rodáka z Galanty, držiteľa Kossuthovej ceny, zaslúžilého umelca Mátyása Dráfiho. Bol dlhoročným členom Jókaiho divadla v Komárne (od roku 1959) a v posledných rokoch bolo jeho meno spojené so Slovenským divadlom Vertigo v Budapešti.
Slovenský divák si ho pamätá najmä z filmov Tisícročná včela, Chodník cez Dunaj alebo Marhuľový ostrov. S jeho hereckým umením a nezabudnuteľným hlasom sa spája aj veľká ľudská noblesa a láskavosť. Česť jeho pamiatke," napísal na Facebooku, čím potvrdil hlboký rešpekt k jeho osobe a dielu.
Jeho odkaz rezonuje aj v jeho rodnom meste Galanta, ktoré nezabudlo na svojho slávneho rodáka. Mesto sa k smutnej správe vyjadrilo prostredníctvom svojho Facebook profilu: „Bol dlhoročným členom Jókaiho divadla v Komárne, výraznou osobnosťou kultúrneho života a človekom, ktorý svojím talentom a ľudskosťou obohatil celé generácie divákov. Galanta si bude navždy pamätať svojho rodáka, ktorý zostal verný svojmu pôvodu a kultúre.“
Mátyás Dráfi bol nielen výnimočným hercom, ale aj človekom, ktorý svojou prítomnosťou a prácou obohacoval životy ľudí na oboch stranách hranice. Jeho umenie a ľudskosť zostanú navždy v našich spomienkach.
