V stredu 12. októbra 2022 vo večerných hodinách bol na Zámockej ulici v Bratislave spáchaný prvý teroristický čin v dejinách Slovenska, pri ktorom prišli o život dvaja mladí ľudia. Útok bol naplánovaný a namierený proti návštevníkom podniku Tepláreň, ktorý navštevuje prevažne LGBTI+ komunita.
Pred aj po útoku zohrali významnú úlohu digitálne platformy. Extrémistickú ideológiu páchateľ prevzal a ďalej zdieľal na anonymných diskusných fórach 4chan a 8chan, ale aj na platformách Twitter, Discord či Telegram. Pár hodín pred útokom zverejnil na svojom účte na Twitteri 65-stranový manifest, kde vysvetľoval svoje rasistické, antisemitské a extrémistické pohnútky, ktoré ho doviedli k činu.
Čítajte aj Politické diskusie v roku 2022: Títo politici sa najčastejšie ľuďom prihovárali cez televízne obrazovky
Niekoľko hodín po vražde spustila Rada pre mediálne služby sériu aktivít s cieľom eliminovať dopad šírenia teroristického a nelegálneho obsahu, ako aj nenávistných prejavov v online priestore. Už na druhý deň po streľbe žiadala o stretnutie so zástupcami Twitteru a spustila monitoring obsahu na Facebooku. Na ďalší deň, v piatok 14. októbra, nahlásila tri úložiská manifestu a stretla sa so zástupcami platformy Twitter. Nasledujúce dni nahlásila aj ďalšie úložiská manifestu, odkiaľ bol dokument odstránený.
V utorok 18. októbra bol publikovaný rozhovor Mariána Kotlebu s otcom strelca v Rádiu Kompas. Rada kontaktovala spoločnosti Meta a YouTube. Facebook po pár hodinách video odstránil, no YouTube sa vyjadril, že video neporušuje pravidlá platformy. Hoci Rada poskytla spoločnosti YouTube analýzu s konkrétnymi vyjadreniami z rozhovoru, ktoré podľa nej porušujú normy platformy, YouTube žiadosť opätovne zamietol.
O mesiac neskôr, 22. novembra, Rada upozornila Facebook na opätovné nahratie videa z Rádia Kompas, o deň neskôr Facebook video odstránil. Rada tiež nahlásila a žiadala stiahnutie desiatok screenshotov z twitterovho účtu strelca na viacerých platformách.
Čítajte aj Najsledovanejšou politickou diskusiou je Na telo. Najviac divákov k obrazovkám pritiahnu títo politici
Prax potvrdila zlyhania platforiem a legislatívne obmedzenia
V početných prípadoch viedol zásah Rady k požadovaným reakciám platforiem na zdieľanie obsahu. Vo viacerých však odhalil významné systematické nedostatky v monitorovaní a moderovaní obsahu digitálnymi platformami.
Analýza platforiem Twitter a 4chan podľa Rady ukázala, že obe platformy zlyhali pri moderovaní nelegálneho obsahu pred samotným útokom. Platformy Facebook a YouTube zase naďalej poskytujú svojim používateľom virálny, no často potenciálne nelegálny a problematický obsah, a to napriek opakovaným nahláseniam zo strany regulátora. Platformy reagujú na nahlasovanie potenciálne nelegálneho alebo škodlivého obsahu pomaly, čo sa javí ako závažný problém najmä v krízových situáciách.
V praxi sa tak potvrdili legislatívne obmedzenia pri vynucovaní dodržiavania očakávaných štandardov a nevyhnutná potreba ďalších opatrení v oblasti systémového dohľadu nad šírením informácií v online priestore.
Čítajte aj Streľba pred Teplárňou, Kotleba a bitka poslankýň: Spravili televízie prešľapy?
Svoje aktivity Rada spísala do ucelenej správy, v ktorej podrobne popisuje nielen kroky, ktoré od útoku do dnešného dňa podnikla, a reakcie, ktoré vyvolali, ale aj dôsledne mapuje online prostredie, ktoré prispelo k radikalizácii útočníka, pričom pomenúva rezervy možného dohľadu nad ním, ktoré môžu mať za následok ďalšie podobné činy.
Hoci v mnohých prípadoch dosiahla želaný efekt, vzhľadom na množstvo a povahu služieb na ukladanie a následné zdieľanie obsahu online nie je aktuálne možné efektívne monitorovať všetky digitálne platformy, na ktorých by mohlo dochádzať k šíreniu potenciálne nelegálneho obsahu spojeného s útokom na Zámockej ulici.
Nové európske nariadenie Akt o digitálnych službách (DSA), ktoré začne platiť od 1. januára 2024, ukladá, že v prípade systematických a opakovaných zlyhaní môže byť poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb uložená pokuta až vo výške šiestich percent jeho ročného svetového obratu.
Digitálne platformy by sa tak v dohľadnej dobe mali vysporiadať s nízkou efektivitou a rýchlosťou moderovania obsahu, ako aj so systémovými bariérami, ktoré bránia pri obmedzovaní a odstraňovaní nelegálneho a škodlivého obsahu v minoritných jazykoch.