Poslanec OĽaNO Milan Vetrák predložil koncom augusta do parlamentu návrh zákona, ktorý dopĺňa zákon o osobitnom odvode z podnikania. „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie, či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora,“ uvádza Vetrák v dôvodovej správe.
Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a nie je ani predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Účinnosť zákona by „z dôvodu naliehavosti hrozby ďalších hospodárskych škôd, ako dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine“ mala nastať dňom vyhlásenia.
Zvýšením osobitného odvodu z aktuálneho koeficientu 0,00363 na 0,01 by sa mala financovať „daňová revolúcia“ ministra financií Igora Matoviča. Povinnosť platiť odvod by sa mala týkať vysielateľov, ktorých hospodársky výsledok prekročí hranicu 3 miliónov eur. Súkromní vysielatelia návrh kritizujú ako nesystémový a diskriminačný. Dotýkal by sa súkromných televíznych skupín Markíza a Joj a tiež skupiny Bauer Media, do ktorej patria rádiá Expres, Europa 2 a Melody.
Čítajte rozhovor Moderátor Dírer z ta3: O čom by som sa bavil s extrémistami? To by museli mať nejaký program
Riaditeľ Markízy Matthias Settele: Návrh vnímame ako snahu politikov tlačiť na slobodné súkromné médiá – podobne ako v Maďarsku
Foto: TV Markíza
Aké sú vaše výhrady voči návrhu zákona?
Súkromní vysielatelia nemajú žiadne monopolné postavenie na slovenskom trhu. Práve naopak – pôsobíme vo vysoko konkurenčnom mediálnom prostredí. Z uvedeného dôvodu nedáva žiadny zmysel pristupovať k súkromným vysielateľom ako k regulovaným subjektom pre ktorých udelenie licencie zo strany regulátora obmedzuje konkurenciu.
Získať licenciu na vysielanie na Slovensku môže každý subjekt pôsobiaci v SR. Zároveň aj licencia udelená v inej krajine, napríklad Česko alebo Poľsko, môže oprávňovať žiadateľa k vysielaniu na Slovensku. A to ani nehovorím o medzinárodných streamovacích službách ako Netflix či Disney, ktorí u nás pôsobia, spolu s ďalšími. Nemajú slovenskú licenciu a ani ju nepotrebujú.
Súkromní vysielatelia na Slovensku pritom platia okrem dane z príjmu právnických osôb aj príspevok do Audiovizuálneho fondu vo výške 2 % z príjmov z reklamy. Nový odvod by teda pre nás znamenal dodatočnú záťaž. Menšie zisky znamenajú menej investícií do domácej produkcie, menej práce pre lokálnych tvorcov a menej originálnej tvorby pre slovenských divákov.
Nie je nám teda jasné, prečo štát, aby získal z pohľadu rozpočtu a našich daní zanedbateľnú sumu, chce postaviť slovenských súkromných vysielateľov do ešte horšej pozície oproti ich zahraničným konkurentom, ktorí na Slovensku pôsobia. Je to jasný spôsob, ako nepriamo uškodiť slovenskej tvorbe a divákom.
Čo vnímame ako veľmi zvláštne je aj to, že sa neuskutočnila žiadna diskusia na danú tému zo zainteresovanými subjektmi. Neregistrujeme, že by návrh pripravovali odborníci alebo príslušné ministerstvo. Takáto tvorba legislatívy potom následne predstavuje riziko, že nastanú odborné zlyhania.
V čom vnímate návrh ako diskriminačný?
Návrh počíta s istou hranicou príjmov, nad ktorou vznikne povinnosť platiť odvod. To by ale zasiahlo iba časť súkromného trhu. Je to zároveň ďalším rizikom – politici môžu tento limit ľahko zmeniť a poškodiť súkromných slovenských vysielateľov ešte viac, zatiaľ čo zahraničných vysielateľov a streamingových služieb sa to nijako nedotkne.
Pýtam sa teda, na základe čoho bola táto hranica príjmov v návrhu stanovená a prečo by niektorí platiť mali a iní nie. Zároveň prečo by mali byť dotknutí len súkromní vysielatelia?
V širšom zmysle tiež tento návrh vnímame ako snahu politikov tlačiť na slobodné súkromné médiá – podobne ako v Maďarsku. Tam politici začali vyvíjať ekonomický tlak na médiá, ktoré neboli pod ich priamou kontrolou alebo boli kritické voči tomu, ako títo politici narábali so zverenou mocou.
Ako by vás ovplyvnil špeciálny odvod nad rámec riadnych daňových zaťažení či príspevkov do fondov?
V tejto chvíli to vnímame ako vec princípov a férovosti vo vzťahu k nám a slovenským divákom. Pre politikov je veľmi jednoduché v budúcnosti takýto odvod zvýšiť, a týmto spôsobom zruinovať časť súkromného mediálneho trhu. Nerád by som špekuloval. Zástupcovia súkromných vysielateľov sú pripravení politikom vysvetliť, prečo ide o zlý a škodlivý nápad.
Čítajte aj Riaditeľ Markízy: Budúci rok prinesieme historický seriál aj nový denný seriál
Riaditeľ JOJ Marcel Grega: Ďalšie odvody znamenajú menej investícií do rozvoja nášho programu a technológií
Foto: TV JOJ
Aké sú vaše výhrady voči návrhu zákona?
Súkromní slovenskí vysielatelia sú na základe predkladaného návrhu zákona znevýhodnení platením ďalšieho osobitného odvodu do štátneho rozpočtu, na rozdiel od množstva iných zahraničných subjektov, ktorí pôsobia na našom území bez licencie a autorizácie, nevzťahujú sa na nich žiadne postihy za porušovanie mediálneho zákona, neplatia dane, nedávajú prácu ľuďom žijúcim na Slovensku a neplatia s tým súvisiace odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Ale to nie je jediná výhrada, ktorú voči návrhu máme.
V čom vnímate návrh zákona ako diskriminačný?
V prvom rade návrh znevýhodňuje výlučne slovenských súkromných vysielateľov, čo považujeme za jednoznačnú diskrimináciu. Navyše, ako ste spomenuli, absurdne zaraďuje súkromné média medzi regulované subjekty, čo je neprijateľné, keďže my nie sme štátom regulovaní ekonomicky.
Nový typ odvodu znamená nielen ďalšiu ekonomickú záťaž pre každé existujúce súkromné médium, ale spôsobí, že slovenský mediálny trh sa stane pre ďalšie právnické subjekty, ktoré by chceli začať v tejto oblasti podnikať, neatraktívnym a vysoko rizikovým, pretože výška odvodu nie je stanovená jednoznačne. A posledná absurdita – návrh sa opiera o zrušený zákon o vysielaní, ktorý bol v auguste nahradený novým mediálnym zákonom.
Ako by vás ovplyvnil špeciálny odvod nad rámec riadnych daňových zaťažení či príspevkov do fondov?
Komerčné subjekty nežijú z koncesionárskych poplatkov, spravidla nedostávame od štátu ani žiadny iný druh dotácie. Naopak, zamestnávame stovky profesionálov – televíznych tvorcov, interpretov, ľudí s technickými profesiami a podobne, výrazne prispievame k rozvoju televíznej tvorby, v čase informačnej vojny dbáme na objektivitu a overovanie zdrojov spravodajských informácií, pomáhame štátu s osvetou v takých kritických obdobiach, akým bola covidová pandémia. Sekundujeme štátu pri plnení osvety v mnohých oblastiach, dbáme na skupiny nevidiacich a nepočujúcich.
Nevyhýbame sa plateniu riadnych daní, odvodov a príspevkov do fondov, ktoré každoročne platíme a tým podporujeme rozvoj kultúry a umenia na Slovensku. Ďalšie odvody však znamenajú zásah do nášho podnikania, znamenajú menej investícií do rozvoja nášho programu a technológií, rovnako ako aj do podpory zamestnanosti v našej oblasti trhu. Nevyspytateľná vládna politika zneisťuje každý podnikateľský subjekt, nevynímajúc subjekty v oblasti médií.
Čítajte aj Televízia JOJ 24 začne čoskoro vysielať. Šéfovať jej bude dlhoročný moderátor JOJky
Riaditeľ Expresu Ivan Antala: V prípade tohto návrhu je na mieste otázka motivácie jeho predkladateľa
Foto: Bauer Media Audio Slovakia
V čom vnímate návrh zákona ako diskriminačný? Aké sú vaše výhrady?
V prvom rade vnímame ako diskrimináciu to, že sa opakovane navrhuje a prijíma legislatíva, ktorá pridáva administratívnu či finančnú záťaž pre rozhlasových vysielateľov na základe licencie (po novom autorizácie), ktorých príjmy tvoria maximálne 5 % z celkového mediálneho trhu a systémovo ich tým diskriminuje a znevýhodňuje voči neregulovaným konkurentom.
Obávame sa, že sa tak deje bez toho, aby mal predkladateľ akýkoľvek prehľad o tom, aký dielom prispievajú už teraz regulované mediálne subjekty do štátneho rozpočtu v porovnaní s neregulovanými. V prípade tohto návrhu je na mieste tiež otázka motivácie predkladateľa a prečo sa objavuje v parlamente bez akejkoľvek odbornej diskusie, cez poslanecký návrh a bez analýzy dopadov na hospodárenie tých subjektov, ktoré postihne, pričom štát na tom získa z pohľadu rozpočtu len zanedbateľnú sumu.
Na základe mnohých indícií sa nazdávame, že predkladateľ nielen precenil možný pozitívny dopad tohto návrhu na štátny rozpočet, ale najmä podcenil či úplne odignoroval negatívny dopad na komerčný rozhlasový sektor, ktorý je v posledných rokoch pod obrovským ekonomickým tlakom a návrhy ako je tento jeho schopnosť zdravo sa rozvíjať či vôbec prežiť opakovane podkopávajú.
Ako by vás ovplyvnil špeciálny odvod nad rámec riadnych daňových zaťažení či príspevkov do fondov?
Ak by návrh prešiel v aktuálnej podobe, dopad na hospodárenie Bauer Media Audio Slovakia by sa rátal rádovo v desiatkach tisíc eur ročne, pričom naša spoločnosť D.Expres za posledných 5 rokov odviedla štátu na daniach viac ako 5 miliónov eur a do rozpočtov SOZA/Slovgram prispela viac ako 2 miliónmi eur.