Čítajte aj Recenzia nového Jamesa Bonda: Daniel Craig sa lúči. Srdcervúco a navždy
Je tu tretia séria Pána profesora. Vyvolal obrovský ohlas a stal sa najsledovanejším seriálom u nás. Čo hovoríte na tento úspech, keďže Pán profesor dokázal takmer nemožné a to strhnúť starších i mladších divákov? Očakávali ste to?
Rokmi som sa naučil nesústrediť sa pri práci a tvorbe na očakávania a nešpekulujem dopredu nad tým, koľkým ľudom sa výsledok bude páčiť. Sústredím sa na to, aby som to urobil najlepšie, ako viem. Aby som bol do určitej miery motivujúci pre svoje okolie, nech sa všetci zomkneme a vydáme zo seba to najlepšie.
Chcem prispieť, aby vzniklo niečo, čo ľudí osloví, bude pre nich príjemné, prospešné, pozrie si to čo najviac ľudí. Vtedy má naša práca zmysel. Od začiatku som vedel, že Pán profesor má osloviť aj mladých ľudí, a ak sa to podarilo, som za to veľmi vďačný. Uvedomujem si, že v súčasnosti dostať k obrazovkám mladú generáciu nie je vôbec jednoduché.
Neobávate sa, že vám prischne nálepka pána profesora?
Neviem, či by som sa mal báť, že ma nejako budú volať. Mnohí herci si to zažili, keď stvárňovali rôzne úlohy istý čas. Neodpadne mi ani ruka, ani hlava, ak to tak bude. Určite však príde čas, keď aj s profesorom bude treba skončiť. Verím však, že prídu ďalšie veci.
Vaša postava Sama Vozára je pilierom celého deja. Bola pre vás výzva prijať túto rolu a vdýchnuť Samovi neopakovateľný prejav?
Vždy sa rozhodujem podľa rovnakých kritérií, a to: charakter postavy, samotný príbeh a štýl, akým je rozprávaný. V neposlednom rade je to tvorivý tím. A rovnako to bolo aj pri Pánovi profesorovi. Najmä vopred nikto netuší, či to bude úspešné, alebo nie. Závisí to aj odo mňa, aby som zo seba dostal to najlepšie a bol prínosnou súčasťou celku. Postava ma zaujala a rovnako aj príbeh. Určite zavážilo aj to, že doteraz som takýto typ postavy nehral.
Pozreli ste si aj pôvodnú nemeckú verziu seriálu? Alebo ste chceli dať Samovi vlastný „slovenský“ rukopis?
Odpovedal by som protiotázkou: Myslíte si, že keby som sa to aj zo všetkých síl snažil spraviť rovnako ako nemecký Pán profesor, podarilo by sa to? To je nemožné. Aj pri nemeckom predstaviteľovi sa do postavy profesora preniesla jeho osobnosť. Tak je to aj pri slovenskej verzii. Medzi jednotlivými adaptáciami sa nájdu veľké podobnosti, lebo sa musí dodržať pôvodná predloha, no tá sa ďalej prispôsobuje danej krajine a podmienkam.
V kinách je snímka Známi neznámi, čo je takisto adaptácia veľmi úspešného talianskeho filmu Úplní cudzinci. Tento formát v počte adaptácií (23) drží Guinnessov rekord. A napriek tomu, že ide o ten istý námet, každá verzia je jedinečná. Keď sa vrátim k seriálu Pán profesor, úprimne poviem, nevidel som pôvodnú nemeckú verziu. Pre začiatočnú referenciu som videl jeden diel maďarskej verzie. Slovenského Pána profesora robím tak, ako ho vidím a vnímam ja.
Ste v každej scéne a ťaháte celý dej. Boli situácie, keď ste si vydýchli, že sa kamery vypli a vy ste mohli „vypnúť“ od Sama?
Samo je psychicky aj fyzicky veľmi intenzívna a náročná postava na stvárnenie. Ale divákov skôr zaujíma výsledok. Táto úloha je náročná aj časovo, keďže Samo Vozár je na obrazovke stále, takmer v každej scéne. Po dvanásťhodinovom intenzívnom nakrúcaní – ak nejdem do divadla na predstavenie – prídem domov a opäť sa učím texty a opäť je to Samo Vozár. Túto prácu však robím preto, lebo ju mám stále veľmi rád. Táto postava je veľmi dobrý herecký materiál. Škála Sama Vozára je naozaj veľmi široká a to ma baví.
V seriáli sa riešia problémy mladých ľudí a neraz padajú aj rôzne tabu. Dotkli sa aj vás niektoré zápletky v deji?
Práve som oslávil 44. narodeniny, už som dosť vecí na tomto svete zažil alebo som bol ich svedkom. Veľkou hodnotou scenárov, ktoré Pán profesor prináša, sú aktuálne témy, ale najmä ako ich prezentuje. To je vzácne. Každá jedna epizóda je sprostredkovaním jednej témy. Je zaujímavé sledovať, ako sa tieto témy zapracujú do školského i súkromného života, aj ako sa daná téma prerozpráva a vysvetlí. Niektoré sú naozaj veľmi silné a dotknú sa ma. Toto sa však deje pri každom projekte, do ktorého ste maximálne vtiahnutý, pretože sa snažíte príbeh sprítomniť, ukázať, zreálniť.
V seriáli vám sekundujú mladí kolegovia v úlohách žiakov. Ako ste sa zžili ako skupina?
Pri práci, ktorú robím už 25 rokov, sa dá hneď pocítiť, či je herecký partner skúsený, alebo nemá žiadne skúsenosti. Podstatné je, že moji mladí kolegovia boli vybratí kvôli tomu, že v nich niečo je a majú talent. Podstatné je, že spolu fungujú ako celok.
Myslím, že sme mali šťastie na študentské obsadenie. Oni sa takisto nepoznali, keď sa prvýkrát stretli na pľaci. Veľmi rýchlo začali spolu fungovať ako homogénna skupina a dokázali sa zžiť ako kolektív. Aj preto ako trieda prinášajú do projektu veľmi dobrú energiu. Niektorí sa stretli s herectvom prvýkrát, iní nie, ale v tých deckách niečo je! A sme v tom spolu, sme tím.
Čítajte aj Jednorazové zakopnutie pominulo! Pán profesor znova zvalcoval konkurenciu
Pán profesor je divácky hit. Viete si predstaviť, že zostanete v tejto úlohe do úplného konca, kým si to bude vyžadovať situácia? V nemeckej verzii sa hlavný predstaviteľ po rokoch rozhodol opustiť túto rolu a sledovanosť padla na dno…
Priznám sa, že táto otázka mi už zablúdila do hlavy, ale neriešim ju. Tretia séria zatiaľ nie je štádium, v ktorom by ma rola prestávala baviť. Nerád by som vôbec nad týmto špekuloval. Stále chodím na nakrúcanie rád, príbehy ma bavia, vždy sa ešte objavuje niečo nové. Stále je tam priestor na vývoj, aby to mohlo byť lepšie, stále je sa čo učiť… Motivácia a chuť teda naďalej existuje.
Považujem však za absolútne prirodzené a bežné, že príde moment, keď si človek povie, že toto všetko už odišlo a bez toho to už nemá zmysel robiť. Keď to príde, tak asi spoznám, že je to tu. Úspech v televíznom prostredí závisí od diváka. Nikto nevie dopredu odhadnúť, ako sa bude vyvíjať sledovanosť. Aj tie najlepšie formáty sa zvyknú unaviť a vyčerpať. Takže sa nedá predpokladať, ako sa bude Pánovi profesorovi u nás dariť.
Na čo všetko sa ešte môžu diváci tešiť v nových častiach?
Pre mňa zásadná vec v tejto sérii je, že moja obľúbená trieda maturuje. Riešia sa veci, čo ďalej so životmi. Objaví sa téma motivovania mladých ľudí, či má, alebo nemá význam na sebe pracovať, študovať, posúvať sa ďalej. Zároveň sa do deja tretej série dostanú študenti z úplne novej triedy. Zo Samovej triedy sú maturanti, bude sa riešiť stužková. Bude toho naozaj veľa…
Je o vás dlhodobo známe, že sa úspešne vyhýbate rozhovorom. Ale na obrazovke ste v top projektoch, diváci vás vnímajú pozitívne a je prirodzené, že by o vás chceli vedieť viac.
Nie je pre mňa prirodzené vyjadrovať sa verejne. Nie som človek, ktorý sa zdôveruje verejnosti v otázkach môjho života, súkromia, rodiny. Ako súkromná osoba nie som extrovert. Vystupovať na verejnosti v rámci mojich postáv mi problém nerobí. Len čo mám však vystupovať ako súkromná osoba, necítim sa komfortne. Tak či tak mám pocit, že za roky, čo som na obrazovkách, som o sebe povedal úplne všetko. Niektorí to máme skrátka takto. Nemáme potrebu hovoriť o sebe verejne.
Paradoxne zapĺňate stránky všetkých médií a pritom od vás vyjadrenie nedostanú. Nie je iritujúce v tomto smere neuviesť rôzne typy článkov na pravú mieru?
Na pravú mieru? Každý verí, čomu chce a myslí si, čo chce. A je to O. K. Súkromie je súkromie, prináleží tomu, čie je. Hranicu, ktorá nám je príjemná na odhaľovanie súkromia, si určuje každý sám. Preto nechápem, prečo by som si mal nechať vnútiť hranicu, ktorá mi nie je príjemná.
Čítajte aj Pripravte sa na príchod televízneho giganta! V roku 2022 na Slovensko príde...
Skúsme obrátiť situáciu. Čo by ste chceli, aby sa vás pri rozhovoroch pýtali, aby sa neopakovali otázky rovnakého typu, aby to bolo originálne s pridanou hodnotou?
Ideálne žiadne! (smiech) Nemám pocit, že by som o sebe niečo chcel povedať inak ako prácou.
Hovoríte o sebe, že nie ste príliš extrovertný typ človeka, čo je veľmi zaujímavý rozpor medzi vaším povolaním a osobnostným nastavením…
Keď vystupujem v rámci postavy, je to pre mňa v poriadku. Hneď ako to prejde to súkromia, je to úplne o niečom inom.
Diváci sa neraz mylne domnievajú, že to, čo hráte, aj reálne ste. Zanechávajú vo vás postavy, ktoré stvárňujete, nejakú stopu? Alebo odvediete svoju prácu, zhasne kamera, necháte svoju postavu za sebou a žijete si svoj celkom iný život?
Ak niečo nakrúcate dvanásť hodín denne, večer sa prezlečiete do divadelného kostýmu a ste v tom naplno ponorený, nejde to len tak nechať za sebou… Je normálne, že nad postavami, na ktorých pracujete, premýšľate, máte ich v hlave, do určitej miery sa stanú vašou súčasťou.
Je to kopec učenia, premýšľania. Keď pracujem na nejakej postave, pred kamerou alebo na javisku, a hoci ju v danom čase nehrám, stále na nej pracujem. Nie je to však niečo zaťažujúce, čo by ma obmedzovalo. Je to moja práca, ktorú mám rád, žijem ňou…
Viete si predstaviť, že by ste neboli herec, respektíve by ste si jedného dňa povedali, že stačilo a končím?
Odkedy som si uvedomil, že existuje nejaké zamestnanie, profesia, tak som chcel byť hercom. Naším predmetom záujmu sú ľudia, charaktery, typológia, správanie a jeho zmena v daných prostrediach a situáciách. A toto ma prirodzene lákalo už odmalička. Ľudia boli pre mňa vždy zaujímaví. Dívať sa na nich, pozorovať ich konanie, skúmať, prečo nejako konajú. Podnety, ktoré ľudia dostávajú a reakcie na ne.
Takisto mám rád autá, šoférovanie. Mal som tiež detský sen byť pretekárom alebo vodičom kamiónu. Vrcholovo som sa venoval športu. Túto kariéru som ukončil, keď som mal devätnásť rokov kvôli štúdiu na VŠMU. Keby som nebol hercom, možno by som zostal pri športe. Našťastie, táto situácia nikdy nenastala. Som šťastný, že som svoju vášeň našiel veľmi skoro a som vďačný, že ma neprestala baviť doteraz.
Posledné obdobie pandémie dalo príležitosť prehodnotiť, ako bude vyzerať budúcnosť, zastaviť sa, porozmýšľať sám o sebe, ale aj o druhých. Kultúra sa dostala do slepej uličky. Nepripúšťali ste si, že toto kultúra nemusí rozchodiť?
Nepripúšťal som si to. To obdobie bolo pre všetkých nesmierne ťažké, doslova existenčne. Verím, že sme to prekonali, a ak sa aj zmeny v životoch udiali, tak chcem veriť, že na to, aby boli smerom k lepšiemu. Hoci sa to nemusí na prvý pohľad zdať reálne.
Stvárnili ste množstvo postáv, od dramatických až po komediálne. Sú ešte nejaké postavy pre vás výzvou? Prípadne máte nejakú vysnívanú postavu?
Vysnívanú postavu som nikdy nemal. Čo ak by som si aj zahral postavu, po ktorej som dlho túžil? Zahral by som ju lepšie ako tie, ktoré som robil doteraz? Aký pocit by som mal mať, ak by som mal akurát tú vysnívanú postavu? Nejaký zvláštny pocit satisfakcie? Snažím sa každú svoju rolu robiť najlepšie, ako viem. Kopec mojich rolí, ktoré mám za sebou, teoreticky, mohli byť vysnívané.
Nevysnívanej role by som sa mal venovať menej? Úprimne som to nikdy takto nechápal. Každá rola sa dá spraviť dobre. Otázkou je, či som na ňu v danom období disponovaný. V danom okamihu robíme veci tak, ako vieme. Možno časom by sme ich vedeli spraviť lepšie. Mojou prirodzenou ambíciou je každú rolu robiť tak, ako keby bola moja vysnívaná.
Čítajte aj Televízna vojna sa odkladá na rok 2022: Príchod na Slovensko avizuje nový hráč
Máte za sebou veľa seriálových úloh. Stíhate aj sám sledovať seriály? Tie dnes vládnu svetu a hrnú sa na divákov z každej strany. Alebo má pre vás väčšiu hodnotu film, ktorý svoj odkaz povie v priebehu dvoch hodín a nemusíte sledovať seriálový príbeh natiahnutý na niekoľko sezón?
Od detských čias som nesledoval seriály, lebo som na to nemal čas. V období lockdownu bol však vytvorený veľký priestor na aktivity tohto typu. Bytostne k životu potrebujem kino, a to sa počas lockdownu nedalo navštíviť. Veľmi mi to chýbalo a vtedy jedinou alternatívou boli práve streamovacie platformy. Zopár seriálov a filmov som si tam veľmi rád pozrel. Ale prednosť by som predsa len dal filmu…
Tomáš Maštalír
Narodil sa 4. septembra 1977 v Trnave. V roku 2000 absolvoval štúdium na VŠMU v Bratislave a odvtedy je aj členom Činohry SND. Patrí medzi najobsadzovanejších hercov u nás, je držiteľom ocenenia OTO. Stvárnil veľké množstvo dramatických, ale aj komediálnych postáv na divadelných doskách, striebornom plátne, ale aj v seriáloch. V televízii sa objavil napríklad v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Dr. Ludsky, Ministri, Semafor, Za sklom, Slovania a najnovšie Pán profesor. Veľký ohlas zaznamenal vo filme Čiara či v minisérii Trhlina. Tento rok sa objavil vo filme Známi neznámi.