Katastrofálne následky si odniesla kultúra nielen u nás. Zavreté kiná, galérie, divadlá, múzeá, hrady, zámky, žiadne festivaly, koncerty. Televízie prestali nakrúcať. Náhle akoby všetko strašidelne stíchlo a tí, ktorí mali udržať kultúrnosť národa, museli zostať doma. Nedobrovoľne. Každý však rešpektoval nový spôsob fungovania.
Keď sa už mohlo zdať, že aj slovenská kultúra sa vzmáha a blýska sa na lepšie časy, prišla rana. Koronavírus sa bude ešte dlho prejavovať v kultúrnych stánkoch. Kým sa všetko, ako-tak vráti do normálu, pretečie v Dunaji ešte veľa vody.
Kultúra ožije!
Až jeseň prináša nádej, že sa herci opäť vrátia na dosky, ktoré znamenajú svet, a tlieskať im bude vypredané hľadisko; že sa otvoria dvere galérií, múzeí. Roztočia sa kamery, herci sa vrátia tam, kde patria, a potešia divákov cez televízne obrazovky, ale aj na striebornom plátne. Krásna vidina fungovania, ktorú všetci brali ako samozrejmosť a až teraz si uvedomili, aká je vzácna. Kultúra a všetky jej aspekty bytostne potrebuje ľudí a ľudia potrebujú kultúru. Táto symbióza vždy fungovala a znova bude!
Na tento magický čas návratu do normálneho života sa pripravuje aj filmový režisér, scenárista, kameraman, ale aj výtvarník Juraj Jakubisko, ktorý len nedávno oslávil narodeniny. Ani koronakríza, ani oslavy ho nezastavili v práci. Slovenský Fellini aj v čase izolácie a obmedzeného medziľudského kontaktu svedomito pripravuje pokračovanie kultovej Perinbaby, ktorú takisto negatívne zasiahla pandémia. Premiéra sa musela opäť posunúť a najnovší termín hovorí o tohtoročných Vianociach.
O koronavíruse
Maestro však dodržiava bezpečnostné opatrenia a posledné týždne spolu s manželkou Deanou nevychádzajú z domu, obozretnosť a zdravie sú na prvom mieste. „Pracujem na diaľku. A veľa času trávim v ateliéri, kde kreslím. Napríklad počas veľkonočných sviatkov som vytvoril – Našu radosť v duši, žiadne rúško nenaruší,“ s úsmevom komentoval aktuálnu situáciu, ktorá zavrela ľudí v domovoch.
Jakubisko len nedávno oslávil 82. narodeniny, na margo ktorých rozpovedal príhodu s humorom sebe vlastným. „Priznám sa, že veľmi narodeniny neoslavujem. Hlavne v mojom veku. Keby tá osmička išla dozadu a bolo by to 28 rokov, možno by to bolo veselšie. Tiež je zaujímavá taká vec, keď som sa narodil, v mojej rodnej dedine Kojšov nemali hodiny. A ja som sa narodil v noci. Nikto nevedel, či to bolo pred polnocou, alebo po polnoci. Takže nikto nevie, či som sa narodil na deň čarodejníc (30. apríla), alebo na deň práce (1. mája). Doteraz to neviem,“ povedal s úsmevom. Oslavy boli tento rok skromnejšie. „Už je taká tradícia, že Deana urobí kačicu. Ostatné je spontánne, ja mám také veci rád. Hoci náš syn neprišiel a boli sme sami, aj tak to bolo pekné.“
Foto: TV JOJ
O živote
Narodeniny ho prinútili zaspomínať si na časy, keď začínal svoju umeleckú dráhu a momenty, ktoré ho najviac ovplyvnili. „Detstvo, ktorého pramienok vyvrel v poslednej dedinke v horách, kde sa končili všetky cesty, ale kde sa začala tá moja životná, a nakoniec viedla doslova do celého sveta. V mojich spomienkach z detstva sa diali samé zázraky. Nepoznať toľko krásnych ľudí, bizarných príhod, smútku, radosti i zázrakov, tak by som nemal pohľad na svet taký, aký celý život mám. Pretože moje detstvo bol magický realizmus v realite. A tak sa mi často stáva, že keď natočím ,prapodivnú’ scénu vo filme, ktorá sa naozaj stala alebo o ktorej mi v detstve hovorili, že sa stala, každý si myslí, že som si ju vymyslel,“ dodal poeticky a s láskou v hlase.
Hoci je súčasná situácia náročná, Jakubisko sa drží optimizmu a verí, že všetko sa vráti veľmi skoro do starých koľají a dodáva ľuďom nádej a silu ešte chvíľu vydržať v súčasných pomeroch. „Želám všetkým veľa zdravia. A na záver sa rád podelím o moje úslovie, ktoré vzniklo pre tieto dni: „Nech nám našu radosť v duši ani rúško nenaruší. Verme, že sa všetci spolu stretneme na Vianoce v kine, silnejší,“ uzavrel svoje rozprávanie pre Pravdu legendárny režisér.
Perinbaba a dva svety
„Film je nakrútený, zostrihaný a dokončovacie práce bežali v plnom prúde a podľa plánu. Do toho nám prišiel nezvaný hosť. Spomenul som si na známy vtip: „Chceš pobaviť Boha? Povedz mu svoje plány na zajtra.“ Keď pandémia všetko zastavila, spomenul som si aj na slová mojej babky, ktorá mi ako malému hovorila: Boh ti dáva prekážky, aby si ich prekonal a bol silnejší.“ A tak sme sa pustili do dokončovania filmu na diaľku. Od definitívnej podoby nás delí už iba finalizácia jeho podoby v postprodukcii. Hlavne zložité digitálne a 3D triky, ktoré v plnom rozsahu robí iba jedno štúdio, sa teraz rodia pomalšie, než som si to ako režisér predstavoval. Dúfam, že vianočný termín premiéry je už konečný. A pokračovanie Perinbaby uzrie svetlo sveta spolu s divákmi,“ povedal pre Pravdu Jakubisko.
Vďaka súčasným filmovým technológiám tvorcovia oživia pôvodnú Perinbabu s tvárou talianskej herečky Giulietty Masiny. Špeciálne efekty sú však použité v celom filme. „Trochu sa bojím, či už toho nie je veľa. Dávame tam toľko fantázie, že mám pocit, že sa musím začať mierniť. Človek, keď môže, si potom začne strašne vymýšľať,“ smeje sa spokojný režisér.
Prvú časť kultovej rozprávky mohli diváci vidieť v roku 1985. Pokračovanie sa začína tam, kde sa skončil pôvodný príbeh. Pri veternom mlyne, ktorý postavil Jakub. Z hercov bude hrať v pokračovaní len Petra Kolevská-Vančíková, ktorá predstavuje Alžbetku. Tentoraz je však už matkou Lukáša v podaní mladého herca Lukáša Frlajsa. Ten sa podobne ako jeho otec Jakub vyberie do sveta hľadať šťastie a lásku. Aj v tomto prípade naňho bude dávať pozor Perinbaba a na plátno sa vráti známa herečka Giulietta Masina.